Čo by malo byť výsledkom práce ekonóma?

Nebolo by žiadnym veľkým prekvapením, ak by väčšina ľudí nepoznala odpoveď túto otázku. Na druhej strane by pravdepodobne pre nich nebol problém zodpovedať otázku, kto by mal určite poznať odpoveď: „no predsa samotní ekonómovia, kto iný.“ Je tomu však skutočne tak? Vedia ekonómovia, čo by malo byť výsledkom ich profesie?

Prvé podozrenie vzbudzuje dnes už klasický aforizmus Jacoba Vinera, keď na otázku čo je ekonómia, sa vyjadril, že „ekonómia je to, čo robia ekonómovia“.  Túto definíciu neskôr doviedol do dokonalosti kruhu v euklidovskej geometrii Frank Knight, keď dodal „a ekonómovia sú tí, ktorí robia ekonómiu.“

Tadeto cesta očividne nevedie, pozrime sa teda, čo na to etymológia.  Pôvod slova ekonómia sa datuje do starovekého Grécka k Xenofonovmu spisu Oikonomikos, ktorý doslova znamenal „pravidlo domu“ (Oikos – dom; nomos – zákon). Ekonómiou potom mal byť súbor určitých znalosti, vďaka ktorým človek mohol zvýšiť svoj majetok v domácnosti. Ekonómia tak mala pomáhať maximalizovať výnosy (bohatnúť) a minimalizovať náklady (šetriť), alebo ako by dnes povedali neoklasický ekonóm, vyrovnávať hraničné náklady a výnosy.

Práve jeden z najvýznamnejších neoklasických ekonómov bol Paul Samuelson. Podľa neho samotný názov ekonómia naznačuje šetrenie či maximalizovanie. „Avšak politická ekonómia prešla ďaleko od náuky o hospodárení domácnosti. Vlastne je to až v poslednej tretine tohto storočia, počas môjho vlastného vedeckého života, kedy si ekonomická teória stanovila za cieľ, aby bola bezprostredne užitočná pre praktických obchodníkov a úradníkov.“

Výsledky práce ekonómov tak Samuelson položil na piedestál hneď vedľa technologických a terapeutických zlepšení, ktoré priniesli prírodné vedy. Aj tie si prešli dlhým vývojom a dnes sú ich závery bezprostredne užitočné pri praktickej činnosti ľudí. Samuelson navyše pokračuje: „Fyzik často získa lepší, úspornejší popis prírody, ak je schopný formulovať pozorované zákony pomocou princípu maxima. Ekonóm je často schopný získať lepší, úspornejší popis ekonomického chovania pomocou toho istého nástroja.“ Závery ekonóma tak majú  z pohľadu praktického človeka – povedzme podnikateľa – nie len rovnakú váhu ako vedecké závery prírodných vied.  Ale vedci z týchto disciplín navyše postupujú pri svojom výskume pomocou rovnakých nástrojov!

Takýto pohľad na prácu ekonómov viedol A. C. Pigou k tomu, aby si položil rečnícku otázku: „Koho by niekedy napadlo, aby zamestnal ekonóma na riadenie pivovaru?“ O nejaký čas prišiel s odpoveďou americký ekonóm James Buchanan: len niekoho, kto nikdy nepochopil, čo je úlohou ekonóma. Buchanan totižto tvrdil, že úlohou ekonóma nie je o nič viacej „poskytnúť sociálnym inžinierom nástroje na riadenie spoločnosti, ako je jeho úlohou poskytnúť monopolistovi nástroje na zvyšovanie ziskov, alebo žene v domácnosti inštrukcie ako lepšie rozdeliť zemiakovú kašu medzi jej deti.“

Buchanan si tak všimol, že ekonomická profesia sa po vzoru prác Samuelsona a jeho podobných už skutočne nedala rozoznať od vied, ktoré sa zaoberajú technicko-manažérskymi problémami. „Tvrdím, že by sme mali udržať tieto príspevky v perspektíve; nalieham, aby boli považované za to, čo v skutočnosti sú, teda príspevky k aplikovanej matematike, alebo ak chcete manažérskym vedám, ale určite nie za príspevky k našej vede, ktorú lepšie či horšie nazývame ekonómia.“

A čo by teda mal podľa Buchanana skúmať ekonóm? „Ekonómovia by mali koncentrovať svoju pozornosť na inštitúcie a vzťahy medzi jednotlivcami, ktorí sa zúčastňujú dobrovoľne organizovaných aktivít v oblasti obchodu  alebo širšie ponímanej výmeny.„

Týmto prístupom k práci ekonómov Buchanan nadviazal na tradíciu Rakúskej školy ekonomického myslenia. Jeden z jej predstaviteľov Murray Rothbard schladil horlivú odhodlanosť pomáhať,  pretože „napriek ašpiráciám množstva ekonómov nemôže ekonóm nijako prospieť konkrétnemu podnikateľovi. Nemôže predvídať budúci dopyt spotrebiteľov ani budúce náklady tak dobre ako podnikatelia. Keby to vedel, potom by bol podnikateľom on.“ Podľa Rothbarda ekonómovia typu Samuelson, ktorí vyvinuli nové matematicko-štatistické disciplíny (ako napr. operačný výskum, lineárne programovanie) nie sú ekonómami, ale v lepšom prípade podnikovými manažérmi a technológmi, v tom horšom sociálnymi inžiniermi.

Pozornému čitateľovi asi budem zbytočne prezrádzať meno ďalšieho rakúskeho ekonóma, ktorý sa preslávil tvrdením, že „zvláštnou úlohou ekonómie je ukázať ľuďom, ako málo toho v skutočnosti vedia o tom, čo si predstavujú, že by mohli plánovať.“ Hayek videl úlohu ekonómov v skúmaní  výsledkov ľudského konania a nie ľudského zámeru a plánovania. Veril totiž, že existuje významný rozdiel vo výsledku medzi týmito dvoma formami aktivít a že je úlohou ekonóma na túto priepasť poukazovať.

Ako je však potom možné vysvetliť vznik všetkých rôznych ekonomických profesií  a ich úzkej hyperšpecializácii, ktorá nastala predovšetkým v 20. storočí? Iný rakúsky ekonóm, Ludwig von Mises videl vznik ekonomickej profesie ako plod intevencionizmu. „Profesionálny ekonóm je špecialistom, ktorý napomáha pri tvorbe rôznych druhov vládnych zásahov do podnikania. Je expertom v oblasti ekonomickej legislatívy, ktorá dnes bez výnimky smeruje k obmedzeniu fungovania tržného hospodárstva.“ Súčasný stav, kedy existujú ekonómovia špecializujúci sa na trh práce, dane, dôchodkový systém, poľnohospodárstvo či cenové regulácie atď. dal Misesovi za pravdu.

Práve v takejto situácii však videl Rothbard priestor pre jedinečnú funkciu ekonómov v hospodárstve. „Užitočnosť profesie ekonóma prudko narastá v momente, keď sa na trhu objavia štátne intervencie.“ V tomto momente prichádza na scénu skutočný ekonóm so svojimi vedomosťami o fungovaní spontánneho poriadku trhu a následkoch všetkých možných štátnych intervencií. V tomto prípade majú vedomosti ekonóma svoju hodnotu. Je tomu tak z dôvodu, že na jednej strane sa fungovanie trhu zdá byť pre netrénovanú myseľ laika chaotickým a na druhej analýza dôsledkov štátnych intervencií vyžaduje uvažovanie v dlhých logických reťazcoch abstraktného uvažovania.

Na záver z tejto úvahy však vyplýva pre ekonómov možno trochu smutná skutočnosť. Na slobodnom trhu by bola ich funkcia a aj možnosť zárobku značne obmedzená. Možno práve v tomto kontexte dáva zmysel nápis, ktorý si zavesil na dvere americký učiteľ ekonómie Frank Ward pred viacej ako 70 rokmi: „Štúdium ekonómie ti nezabezpečí život mimo chudoby, ale aspoň budeš vedieť, prečo tam si…“

5,504 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

6 odpovedí

  1. Avatar
    november 28, 2013

    Čo by malo byť výsledkom práce ekonoma ?
    – Na to odpoviem absolutne všeobecne – malo by to byť splnenie objednávky toho, kto platí daného ekonoma.
    A z tohto hladiska plnia tí NAJ ekonomovia svoju úlohu veľmi dobre. Väčšina NAJ ekonomov je platená – síce rôznymi cestičkami – peniazmi zo štatnej kasy. Štat, teda politici, zadávaju ekonomom svoje požiadavky, a platia ich peniazmi zo štatnej kasy.
    Ekonomovia za to vymýšlaju, spriadajú, zložité teorie, aby vedecky zdôvodnili činnosť štátu – teda hlavne činnosť štátnej Centrálnej (emisnej) banky, činnosť štátneho daňového úradu. A tiež činnosť ministra financií, ktorý zo „štátnych“ (teda predtým našich) peňazí financuje masy ľavicových voličov – teda hlavne dlhodobo (a celoživotne) nezamestnaných ludí.
    Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Toto staré príslovie ekonomovia dobre poznajú. A tak spievajú tie správne pesničky.
    Ja budem ekonomov počúvať až potom, keď si nejakého budem sám platiť, a on bude pracovať pre MOJE DOBRO.

    Thumb up 3 Thumb down 3

    Odpovedať

  2. Avatar
    november 28, 2013

    Aha, aj Róbert prišiel na podobnu myšlienku, ako ja :
    „Iný rakúsky ekonóm, Ludwig von Mises videl vznik ekonomickej profesie ako plod intevencionizmu. „Profesionálny ekonóm je špecialistom, ktorý napomáha pri tvorbe rôznych druhov vládnych zásahov do podnikania. Je expertom v oblasti ekonomickej legislatívy, ktorá dnes bez výnimky smeruje k obmedzeniu fungovania tržného hospodárstva.“
    – asi to bude aj tým, že aj moje protištátne myslenie ovplyvnil aj pan Mises.
    A ja môžem hovoriť : „Mises a ja si myslíme,……….. „

    Thumb up 1 Thumb down 3

    Odpovedať

  3. Avatar
    november 28, 2013

    narazil som este na jednu definiciu ekonoma od Caldwella: economist is someone who knows that demand curve slope downward.

    Thumb up 1 Thumb down 3

    Odpovedať

  4. Avatar
    november 29, 2013

    „Singer používá při pohledu na chování spotřebitelů a očekávání vývoje poptávky i takové argumenty, jako výrazně rostoucí četnost vyhledávání letáků (a tedy slev a nejnižších cen) přes Google“

    – a to je nádherna ukážka demagogického vnímania faktov ekonómami. Výrazně rostoucí četnost vyhledávání letáků je skôr argumentom, že kupujuci maju snahu nakupovať VIAC. Aj ked chcú , čo je samozrejmé, nakupovať za čím nižšie ceny.

    Thumb up 0 Thumb down 2

    Odpovedať

  5. Avatar
    december 03, 2013

    v planovanom hospdarstve by zamestnania a povolania nevytvarajuce ziadnu pripanu hodnotu ako podomovy predavac hrncov, poulicny predavac pausalov, predavaci call centre , manazer marketingu a prieskumu trhu, call center marketigovy prieskum trhu, financny poradca a sprostredkovatel, predajca hypotek, ktorych su desatisice ani neexistovali.
    to ze existuje je preto lebo si dokazu najst na trhu svoje miesto a predavat vyuzivat psychologicke formy klamania, otravovania, a ludia pod tymito tlakmi kupia nieco co vobec nepotrebuju. napriek tomu existuju a dari sa im.
    preto teza ze vyznam ekonoma zacina pri statnych zasahoch do hospodarstva je uplne smiesna a zbytocna v tomto kontexte.
    dalsia vec je ze dovodom a motivom statnych zasahov do hospodarstva su su zaujmy nadnarodnych korporacii, ktore su i ´m site na mieru . tych korporacii, ktore su gro a maju defacto tvorit ten slobodny trh.
    skutocne zasahy prospesne pre spolocnosti , properite a ludom nie su pre tychto tulipanov zaujimave. pretoze nesluzia ich zaujmom.

    Thumb up 2 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*