Menej štátu

Sulíkovmu odvodovému bonusu (OB) som fandil len veľmi krátko. Neskôr mi začalo vadiť, že táto reforma odvodov je prezentovaná ako rozpočtovo neutrálna. Teda fakt, že autor OB otvorene priznáva, že štát bude aj po reforme od ľudí vyberať sumárne tú istú hriešne vysokú sumu.

Sulíkov OB dlhodobo na svojom blogu kritizuje Marián Jánoš. A kritizuje ju z presne opačného dôvodu. Podľa neho by bola reforma výrazne deficitná. Jánoš vo mne dlhšiu dobu živil nádej, že OB je predsa len dobrý nápad. Nemal som však nikdy chuť a dostatok vôle si jeho argumenty prepočítať. Nedávno Jánoš uverejnil blog, kde odkryl svoje karty. Síce stále nepoznám odpoveď na neutralitu / deficitnosť reformy, ale získal som niečo oveľa cennejšie. Pochopil som, ako zvrátené „argumenty“ je možné dnes použiť vo verejnej diskusii a aj vzdelaní a rozhľadení ľudia ich budú považovať za relevantné, či nebodaj až pravdivé.

A práve miera prerozdelenia je pri OB vyššia ako dnes. Ak je súčasný systém socializmus, OB je skôr väčší a menej efektívny socializmus.

Viem, že OB nie je základný príjem. Ja sa však obávam, že po zavedení by veľmi rýchlo skonvergoval týmto komunistickým smerom. Jánoš však tvrdí, že už v Sulíkom navrhovanom nastavení by sa zvýšila miera prerozdeľovnia. Dokladá to výňatkom z posudku pánov zo SAV:

OB je reforma dávok sociálneho systému. Ktoré inkasujú súkromné osoby. To zvýšenie prerozdeľovania je teda zvýšenie sociálnych dávok. Prepočítajme si údaj z posudku SAV na eurá a osoby. Slovenské HDP je nejakých 81 miliárd eur ročne. Nárast z 41% na 49% tejto sumy predstavuje sumu cca 6,5 miliardy eur. To je cca 1200 eur na osobu.  Jánoš teda údajmi zo SAV obviňuje Sulíkov OB, že zvýši sociálne dávky na každého jedného občana Slovenska o 100 eur na osobu mesačne. Ak by to bola pravda, tak označenie „skôr väčší socializmus“ je eufemizmus ako Brno. Z môjho pohľadu by to bola skôr Veľká socialistická revolúcia. Ktorá síce podľa mňa časom príde aj tak, ale akokoľvek Sulíka považujem za umierneného socdemáka, toto neuverím.

Ono je to ale podľa Jánošovho textu ešte horšie. On totiž obviňuje OB z toho, že niektoré existujúce sociálne dávky sa znížia. To by však znamenalo, že tie ostatné (alebo nové) sa zvýšia ešte viac, ako o 100 eur na osobu.

K počtom sa ešte dostaneme, zastavme sa pri svetonázorovom coming-oute Mariána Jánoša, ktorý píše:

Máme chudobnú sirotu, ktorá študuje a berie sociálne štipendium. Má priznaný sirotský dôchodok 130 eur a sociálne štipendium 120 eur. V OB dostane iba 130 eur, čiže zostane ukrátená o celú sumu sociálneho štipendia. Všimnite si tú nespravodlivosť. Chudobnej sirote OB zoberie sociálne štipendium, ale študentovi z bohatej rodiny vyplatí 122,82 eur, aj keď ich vôbec nepotrebuje.

Prepíšme tento odsek, napísaný štýlom „Rudé Právo, ročník 1975“ slovníkom sociálneho autistu a voľnotržného jehovistu (ospravedlňujem sa skutočne chudobným sirotám):

Všimnite si tú nespravodlivosť: Sirota, ktorá neoficiálne žije s bohatým frajerom a zomrelý otec jej zanechal „bokom“ celkom slušné dedičstvo vie v sociálnom systéme chodiť a tak si okrem sirotského dôchodku vybavila ešte aj sociálne štipendium. Oproti tomu študent z bohatej rodiny má tú smolu, že rodičia mu štúdium nechcú financovať (pretože otec ho chce silou-mocou zapriahnuť v rodinnej firme), ale kvôli formálnemu statusu rodiny nemá nárok na žiadne sociálne štipendium.

Marián Jánoš preferuje adresný sociálny systém. Principiálny problém dobra, páchaného sociálnymi inžiniermi je ten, že nie všetko, čo by bolo „dobré“, je aj prakticky realizovateľné. Férovo zhodnotiť sociálnu situáciu adeptov na sociálnu podporu znamená dosť hlboko prelustrovať ich sociálne, finančné a iné podmienky. Vyžaduje si to tiež režijné náklady. A keďže ľudská kreativita pri získavaní zdrojov je motorom pokroku dlhé tisícročia, ja osobne považujem za isté, že adresný štátny sociálny systém je v skutočnosti systémom pre tých „čo v tom vedia chodiť“. Plus štátnu byrokraciu, ktorá rozrastanie je porovnateľné možno tak s rakovinou.

Čo tak strašné teda ten Sulík navrhuje? Zrušiť formálne kategórie „chudobná sirota“, „chlapec z bohatej rodiny“ a podobné a nahradiť ich kategóriou „študent bez vlastného príjmu“. Keby som tomu veril, napísal by som, že ďalším cieľom Sulíkovho návrhu je aj obmedzenie byrokracie. To by ale Sulík nemohol byť súčasťou vlády, ktorej Rozpočet 2011 (rozpočet 1.roku „zodpovednej“ vlády) mal plánované rovnaké výdavky, ako predvolebné (!) hospodárenie vlády R.Fica.

Otázka, či radšej adresný systém s dávkou na „každé bobenko“, alebo radšej plošný systém s výrazným posilnením slobôd (a od slobody neoddeliteľnej zodpovednosti) je otázkou ideologickou. Marián Jánoš stojí na jednej strane, Richard Sulík na opačnej.

Vráťme sa však k peniazom a výpočtom. Pretože tu už rozdiel nie je v nejakom názore. Tu už je sociálne inžinierstvo, kreatívne účtovníctvo prezentované v plnej sile. Podstatou je táto Jánošova otázka:

Načo je teda dobrý sociálny systém, v ktorom sa prerozdelí viac peňazí ako dnes a práve tí najslabší si pohoršia?

Priamo pod blogom v Denníku-N som sa ho spýtal: Ak systém (OB) prerozdelí viac peňazí a pohoršia si tí najslabší, komu budú systémom prerozdelené tie astronomické prachy? Ďakujem týmto adminovi diskusie N-ka, že moje neprogresívne otázky maže, pretože inak by som možno skončil v tej diskusii a tento článok by možno nevznikol.

Odpovede (ak som správne pochopil, že je to odpoveď) som sa dočkal v diskusii na FCB:

Čiže víťazmi OB majú byť pracujúci, ktorí zinkasujú tie dávky. (Stále by ma zaujímalo, kto dostane tých zvyšných 4 mld. eur, čo chýbajú od Jánošovho odhadu do výpočtu SAV.) Ale áno, dobrotivý štát sa predsa aj teraz stará o pracujúcich. Akým spôsobom a koľko dávok dostávajú teraz, to tom som písal nedávno.

Uznávam, že na takéto brutálne znásilnenie excelu, či interpretácie čísel nahráva systém OB samotný. Základná „dávka“ v prípade pracujúceho je totiž všetko možné, len nie príjem zo sociálneho systému. Len brutálne marxistická interpretácia môže ponechanie pracujúcemu doteraz násilím odoberanej časti ním legálne získaného príjmu prezentovať ako „dávku“. Ale áno, jednou z mojich hlavných výhrad ku OB je to, že formálne neznižuje výpalné odpočítateľnou položkou, ale vracia časť výpalného prostredníctvom štátnej „dávky“.

Explicitne si dovoľujem deklarovať, že tento článok v žiadnom prípade nie je obhajobou OB. Ale ak niekto úplne seriózne tvrdí, že systém zvyšuje mieru prerozdeľovania (socializmu), pričom úplný opak je pravdou, tak považujem za svoju povinnosť upozorniť na tento nešvár, čo sa nám tu rozmáha. Lebo toto je čistý Orwell. Zníženie dane prezentovať ako zvýšenie prerozdeľovania. Vzhľadom na to, že toto marxistické počítanie prezentujú inak vzdelaní ľudia a ostatní im ešte tlieskajú, je nanajvýš potrebné upozorniť na nebezpečenstvo sociálneho inžinierstva, štátno-ekonomického eskamotérstva. Lebo toto už nie je ZjemAjVlek. Pod týmto niekto vytlačil pečiatku Slovenskej Akadémie Vied.

 

7,154 celkovo návštev, 1 návštev dnes