Slovensko urobilo za posledné roky najväčší progres v smere znižovania úmrtnosti na cestách, za čo získala slovenská vláda ocenenie od Európskeho výboru pre bezpečnosť dopravy (ETSC). Aspoň tak to stojí v ich aktuálnej správe.
A o čo vlastne ide? Súdruhovia v Bruseli si dali v roku 2010 za cieľ na dve päťročnice (pozn.: do roku 2020) znížiť úmrtia na cestách na polovicu. Polčas sa pomaly blíži a súdruhovia bilancujú. Čo zistili? Slovensko urobilo medzi rokmi 2010 a 2013 obrovský progres v smere zníženia úmrtnosti na cestách – až o 37%. Plán zníženia úmrtnosti o 50% teda s najväčšou pravdepodobnosťou splníme.
Na svojej webovej stránke nám dokonca uverejnili veľký banner s ocenením a v správe o nehodovosti nechali veľký priestor na vyjadrenie aj Róbertovi Kaliňákovi.
V správe sa ďalej píše, že ďalšie úspešné krajiny sú Španielsko, Grécko a Portugalsko (-30%) a naopak napr. takému Švédsku sa podarilo znížiť nehodovosť len o 5%. Hanba mu.
Pri týchto číslach, ako to už pri štatistikách býva a najmä pokiaľ ide o byrokratov EÚ, je dobré pozrieť sa aspoň trochu bližšie na čísla. Keď sme sa už tak pekne zaradili v tejto štatistike medzi bankrotárske krajiny do ktorých tak veselo pcháme prachy ako Španielsko, Grécko a Portugalsko, treba ešte poznamenať, že aká bola vlastne štartovacia čiara v roku 2010.
Švédsko a celkovo severské krajiny sú známe svojou veľkou bezpečnosťou na cestách, pričom Švédsko malo v roku 2010 len 3 úmrtia na 100tis. obyvateľov, pričom Slovensko skoro 10. Znižovať relatívne vysokú úmrtnosť v porovnateľných podmienkach v prípade Slovenska sa preto môže javiť z tohto pohľadu už pomerne jednoduché, a naopak udržať tak nízku úmrtnosť v prípade Švédska komplikované. Navyše ak na znižovanie úmrtnosti vplývajú aj (a možno najmä) ďalšie faktory ako napr. sústavné zvyšovanie bezpečnosti samotných áut a ich sústavná obmena, na čom nemá vláda žiadne zásluhy.
Celá táto komunistická desaťročnica nakoniec možno skončí víťazstvom Slovenska a hanbou Švédska, ktoré sa bude sústavne pohybovať niekde okolo troch percent, napriek tomu že my ich ani do roku 2020 nedosiahneme.
Na úmrtnosť na cestách sa môžeme pozrieť nie len z pohľadu vládnych zásluh (ak vôbec nejaké sú), ale aj z toho, že čo by bolo, ak by vláda nebola a cesty by boli napr. financované súkromnými investormi bez akéhokoľvek zásahu nejakej centrálnej autority.
Stačí sa pozrieť na roky naťahovania, výmeny garnitúr, kde sa sústavne menili priority výstavby, kde sa sústavne realizovali predražené tendre a pod.. Koľko ľudí umrelo za tie roky z dôvodu nízkej bezpečnosti na cestách, len kvôli tomu, že nejaký politik odmietol niečo realizovať kvôli malému úplatku? Skutočne si zaslúži vláda nejaké ocenenie? Alebo sú to práve oni, ktorí môžu za pomerne vysokú úmrtnosť na slovenských cestách už len v porovnaní so severskými krajinami? Koľko životov sa mohlo zachrániť?
4,190 celkovo návštev, 2 návštev dnes
„Koľko ľudí umrelo za tie roky z dôvodu nízkej bezpečnosti na cestách, len kvôli tomu, že nejaký politik odmietol niečo realizovať kvôli malému úplatku? Skutočne si zaslúži vláda nejaké ocenenie?“
ale ved kto by staval cesty keby nebola vlada? 😉
Ak je toto fakt pravda, tak súdruhovia v Bruseli už dosahujú „zlaté“ časy sovietskeho impéria. Dokážem pochopiť, že by chceli mať úmrtnosť na cestách na nejakej nominálnej úrovni (tých švédskych 3 / 100.000 napríklad). Ale aby dali do plánu proporcionálne zníženie (o polovicu) bez ohľadu na (rozdielne) štartovacie nominálne hodnoty?
Je menej mrtvych, ale Bulakovi sa to nepaci , lebo to nepasuje do jeho ideologickej priehradky. Pripomina mi to 50 roky, Zelovoc a tam napisy „Tu je dostat kyslu kapustu“ a „Dalsia rana americkemu imperializmu“.