Ako sme zakonzervovali školstvo v 18. storočí

Písal sa rok 1959, studená vojna bola v plnom prúde. V rámci zlepšenia komunikácie sa rozhodli špičky oboch znepriatelených veľmocí zorganizovať výstavy, ktoré by občanom navzájom priblížili život v konkurenčnom zriadení. Rok pred tým v New Yorku zorganizovali exhibíciu Sovieti. Teraz bol rad na Američanoch.

Tí presne vedeli ako zapôsobiť na obyčajných Rusov. Stačí prezentovať socialistickému človeku spotrebný kapitalizmus. Funguje to lepšie ako frázy o slobode od všetkých filozofických majstrov pera na svete. Sami vieme, že nič nepodkopalo vieru občanov ČSSR v socializmus viac, ako návšteva bežného rakúskeho supermarketu.

V moskovskom parku Sokolniki Američania postavili domček, do ktorého nainštalovali všetky tie spotrebiče, ktorých boli v USA plné predajne, ale pre sovietskeho človeka predstavovali sci-fi. Na otvorenie exhibície sa dostavil Nixon, toho času viceprezident a sprevádzal po dome Chruščova, toho času generálneho tajomníka. Ich konverzácia medzi pračkou, sporákom a umývačkou riadu bola zaznamenaná a do dejín vošla pod názvom kuchynská debata.

Nikita chvíľu nešťastne počúval, ako spomínané spotrebiče uľahčujú život občanom v prehnitom kapitalizme aby následne skonštatoval: Tieto mašinky sú možno zaujímavé, ale nie sú pre život potrebné. Nemajú praktické využitie. Socialistická gazdinka bude naďalej prať v rukách.

Nič neodhaľuje fungovanie štátu lepšie ako táto reakcia generálneho tajomníka.

Byrokrat nedokáže rozmýšľať v iných koľajach, ako je aktuálny status quo. Ak v roku 1917 zoštátnime priemysel elektrických spotrebičov, tak tým zakonzervujeme aktuálny stav. A to nielen po technologickej stránke – tatramatka model „rodeo“ bude navždy považovaná za vrchol automatizácie domácnosti – ale aj ekonomickej. Generálny tajomník si jednoducho nevedel predstaviť, že by sa ľudstvo dostalo na takú ekonomickú úroveň, že pračka a umývačka by boli súčasťou každej kúpeľne, či kuchyne. Nevedeli si to predstaviť súdruhovia v minulosti a nevedia si to predstaviť ani dnešní marxisti.

Takéto statické myslenie ale nie je doménou komunistického zriadenia.

Na prvý pohľad to možno vyzerá tak, že Nixon mal, na rozdiel od Chruščova, nejaké zvláštne hospodárske znalosti. Že poznal momentálnu úroveň technologického poznania a ekonomickej výkonnosti. A skombinovaním týchto dvoch informácií došiel k záveru, že pračka je bežným spotrebným tovarom. Zatiaľ čo Chruščov tieto poznatky nemal.

Tak to samozrejme nie je.

Richard mal rovnaké statické myslenie o ekonomike ako Nikita. Počítač s jedným megabajtom pamäti podľa viceprezidenta zapratal celú obývačku a bol iba takým matematickým huncútstvom (bez praktického využitia, ako by povedal Chruščov). A podrobné satelitné mapy celého sveta boli podľa Nixona luxusným statkom prístupným iba miliardovej americkej vojnovej mašinérií (Zadarmo? Prístupné každému? You must kidding me!). A tak to malo podľa viceprezidenta byť navždy.

Rozdiel bol ale v tom, že zatiaľ čo na základe Chruščovovej statickej byrokratickej predstavy o svete bežalo celé sovietske hospodárstvo, Nixonove omyly reálnu ekonomiku neovplyvňovali. Na západe nechali konať trh namiesto toho aby zakonzervovali svet predstavami politikov.

Skutočne?

Keď som si k tomuto článku hľadal informácie, našiel som celý záznam kuchynskej debaty na youtube. A je to fascinujúci dialóg. Na jednej strane stojí dedinský balík Chruščov, ktorý svoje nepadnúce sako korunuje v strede debaty komickým klobúkom. Na druhej notorický politický klamár Nixon tip top nahodený. Srdečný Rus má evidentný rešpekt pred právnikom Nixonom. Uvedomuje si technologický náskok konkurenta a snaží sa pred realitou brániť vtipnými bonmotmi. Naopak sebavedomého odťažitého Američana brzdí raketový arzenál jeho sovietskeho oponenta.

Žiadne knihy a prednášky neposkytnú lepšiu predstavu o tom, ako boli karty v studenej vojne rozdané, ako spomínané video. A je na webe zadarmo, prístupné na pár klikov pre všetkých.

Je pre mňa preto nepochopiteľné, prečo v školstve neustále riešime učebnice, osnovy, zošity, keď máme k dispozícií takéto jedinečné zdroje a dnešnú úroveň technológie. Prečo vôbec riešime učiteľov, keď skutoční odborníci sú vzdialení na klik myškou? Prečo v dobe internetu a tabletov si pod štúdiom stále predstavujeme žiačika, ktorý sa učí naspamäť knihu pod prísnym dozorom kantora?

Treba si ale uvedomiť, kedy vzdelávaniu začal dominovať štát. Podľa legendy to bola Mária Terézia, ktorá zaviedla povinnú školskú dochádzku a začala budovať hustú sieť verejných škôl. Bude to asi pravda, lebo práve v osemnástom storočí dominovala štúdiu trojčlenka – hrubá buchla, učiteľ a trstenica.

Nemôžme sa čudovať, že byrokrat zakonzervoval tento stav až do dnes. Trstenicu síce, podľa mojich zahmlených spomienok, vystriedalo pravítko, to je ale asi jediné novátorstvo, ktoré sme na pôde vzdelávania zaviedli. Všetok pokrok úradník ministerstva školstva označil, rovnako ako Chruščov svojho času automatickú pračku, za zbytočný luxus bez praktického využitia.

Ťažko povedať, ako by vyzeralo vzdelávanie, keby štát nekonzervoval stav spred dvoch storočí. Dá sa ale predpokladať, že slobodné vzdelávanie a jeho dnešná, byrokratmi zviazaná verzia, sa od seba líšia podobne, ako sa líši pranie v rukách na potoku od automatickej pračky.

Na záver si treba uvedomiť, že zakonzervované školstvo nám svojou neefektivitou ekonomicky púšťa žilou a ničí detstvo našim potomkom, ale rovnaký stav vládne aj v zdravotníctve. A tam by každý pokrok zachránil ľudské životy.

82 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

8 odpovedí

  1. Avatar
    február 08, 2016

    „AKO SME ZAKONZERVOVALI ŠKOLSTVO V 18. STOROČÍ“

    – hm. hmm, …..hmm….. celkom dobrý článoček. Len má jednu vadičku :
    Autor evidentne nepoznal nikoho z toho 18.teho storočia. Ani z 19.-steho. Ani z polovice 20-teho storočia.
    Ono, to školstvo 18.steho storočia asi fakt nebolo nič moc – vzhľadom na vtedajšie možnosti. Ale iste malo aj nejaké dobré stránky : Vychovávalo ľudí pre REÁLNY život. Ľudia v tých dobách zvládli prežiť krízu, vojnu, …..všetko.

    Dnešné školstvo vychováva ľudí pre ÚRAD PRÁCE. Iste, taký vyštudovaný programátor si nájde prácu pomerne rýchlo (ak trochu chce!). Ale ak takýto zdatný absolvent (alebo vôbec akýkoľvek „expert“ na nejaké tie moderné smery (manažerske, socialne , genderové, blablabla…. ) ) nenájde protekčné miesto na nejakom štátnom orgáne, tak zahynie od hladu. Nedokáže produkovať NIČ praktické.
    Dnešné školstvo si z toho 18.-steho storočia prevzalo iba to zlé. A nepridalo nič dobré. Absolventi maju na výber medzi Úradom práce, teplým flekom na ministerstve a dokladaním tovaru do regálov v tescu. A znalci angličtiny dokladajú tovar do regálov v Anglii za dvojnásobné platy.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      február 08, 2016

      To ale nie je priamo problem skolstva, pretoze to iba reflektuje ponukou na dopit po zbytocnych poziciach. Je to chyba studentov, ze si vyberaju humanisticke hovadiny, ktore nik nepotrebuje.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        február 08, 2016

        Chyba nie je IBA v školstve. Chyba je v spoločnosti, ktorá ponúka hlavne DIPLOM, VYSVEDČENIE, a vedomosti su iba taká vedlajšia nepotrebná drobnosť.
        DIPLOM MUSÍŠ MAŤ – to je požiadavka spoločnosti, a školy teda ponukajú diplom, pretože ŠTAT za jeho vydanie preplatí škole všetky náklady na toho žiaka.
        Funguje tu taký absurdný „TRH“ : Štat platí za žiaka, škola splní objednávku (diplom) . A skutočné, kvalitné a potrebné vedomosti – o tom ani nie je reč.
        Dve tretiny študijných špecializácií majú dnes iba vtipný názov, ako nejaká paródia na školu. Diplom by mohli dávať ihneď po zápise na školu.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

      • Avatar
        február 08, 2016

        “ Je to chyba studentov, ze si vyberaju humanisticke hovadiny, ktore nik nepotrebuje.“

        – Dve tretiny populácia z princípu nemaju schopnosti vyštudovať SKUTOČNÚ vysoku školu. Vyberu si teda nejaku taku potratovú, kde na vydanie diplomu postačuje občasná účasť v škole.
        Ponuka a dopyt teda funguje.
        Štatny plán, že 2/3 ročníkovej populácie absolvuju VŠ štúdium – to je iba málo srandovný vtip.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          február 09, 2016

          Minuly rok som videl na jednej stavbe vystudovaneho pravnika, ako betonuje zaklady. Asi mu nikto nepovedal, ze pravnikov je vela a nie je pre nich dost roboty – jeho chyba. Na druhu stranu vyrok, ze musis mat diplom je tiez len klise. Poznam chalana, co diplom nema a robi programatora. Ja som tiez normalny a firma ma prijala na miesto, kde predtym hladali inziniera. Mas ale pravdu v tom, ze stat mrha finaciami na zbytocnyh vysokoskolakov. Ale to nie je nic nove.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

    • Avatar
      február 08, 2016

      „Autor evidentne nepoznal nikoho z toho 18.teho storočia. Ani z 19.-steho. Ani z polovice 20-teho storočia.
      Ono, to školstvo 18.steho storočia asi fakt nebolo nič moc – vzhľadom na vtedajšie možnosti. Ale iste malo aj nejaké dobré stránky : Vychovávalo ľudí pre REÁLNY život. Ľudia v tých dobách zvládli prežiť krízu, vojnu, …..všetko.“

      Mozno to autor mohol napisat „trosku“ inak aby to bolo zrozumitelnejsie.
      Prave z toho clanku vychadza to, ze DOBA sa zmenila, ale SPOSOB vzdelavania nie.

      Ja teda hodnotim clanok za velmi dobry!

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  2. Avatar
    február 08, 2016

    Podľa mňa problém „ako učiť“ je výrazne menej podstatný, ako „čo učiť“.

    Ak by som ja chcel konkurenciu, tak jednoznačne smerovanú k tomu druhému problému. Navyše dnes je výrazná snaha posúvať školstvo z vzdelávacej inštitúcie k výchovnej.

    Toto je síce o vysokom školstve, ale žiaľ, minimálne na strednú školu naši „reformátori“ tlačia práve takéto zmeny.
    https://www.postoj.sk/8878/ked-luzri-ovladnu-univerzity

    No a potom tu máme POVINNÚ školskú dochádzku. Ktorej rozsah tiež chcú „reformátori“ tiež rozširovať namiesto toho, aby povinnú časť obmedzovali. Aby zostal priestor na slobodné rozhonutia rodičov, či samotných detí.

    Lebo, povedzme si na rovinu, ono je to dosť lotéria. Ja som mal to šťastie, že už od ZŠ som sa venoval počítačom. Čo sa dnes oplatí. Ale mohlo to dopadnúť aj inak. Dnes sa javí, že sa oplatí venovať sa zručnostiam v oblasti propagandy, rent-seekingu a podobne. A toto je aj preferovane podporované štátom (VŠ typu sociálna práca zadarmo). Len či je to skutočne taká výhra ….

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  3. Avatar
    február 10, 2016

    Veľmi pekne to „prezradil“ jeden z veľmi bohatých súkromných podnikateľov
    pán soták na ta3… podľa neho by malo byť školstvo štátne a oni (najmúdrejší)
    = členovia klubu 500 ŠTÁTU = nám všetkým povedia aké počty a akých žiakov
    študentov a vysokoškolákov potrebujú podľa jednotlivých „profesií“ !!!

    Presne toto je „príčina“ reality nášho školstva. Boháči a politici bez vedomostí omieľajú a ani netušia čo.
    Keď sa k nim pridajú rodičia a starí rodičia žiakov aby sa žiaci nepreťažovali…
    Učiteľ alebo poslúchne, alebo odíde…

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*