Ako si pred štátom ochrániť úspory?

Upozornenie: Cieľom článku nieje navádzať čitateľov na konkrétne nákupy. Autor článku nieje jasnovidec a nikto nič negarantuje.

Trend z posledných rokov je jasný. EU a aj iné krajiny vo svete čoraz viac regulujú používanie hotovosti a testujú čo všetko si môžu dovoliť urobiť s peniazmi ľudí. Vďaka tomu že štáty znárodnili monetárny a sociálny systém, spoliehať sa na dôstojný dôchodok z týchto systémov je odvážne. Štát nás tak donútil špekulovať. Článok pojednáva o rôznych stratégiách ochrany osobných úspor v prostredí bankrotujúcich štátov, prípadne o tom, ako sa pripraviť na budúcnosť, aj keď žiadne úspory nemáte.

Najprv krátky prehľad toho, čo sa v týchto mesiacoch a rokoch deje:

  • Švédsko zaviedlo negatívne úrokové sadzby (áno, čítate správne). V súčastnosti na úrovni -0,35%. Ľudia sa snažia chrániť svoje úspory držaním fyzickej hotovosti mimo bánk. Švédsko je však krajinou, kde sa nie všade dá hotovosťou platiť.
  • Francúzsko pod pokrievkou boja proti terorizmu a daňovým únikom zakázalo platby v hotovosti nad 1 000 EUR (z pôvodného limitu 3 000 EUR).
  • Slovensko zaviedlo limit platieb v hotovosti pre podnikateľov na úroveň 5 000 EUR a pre „nepodnikateľov“ na 15 000 EUR.
  • Grécko má zavedený limit na výbery z bankomatov vo výške 420 EUR na týždeň a ich obyvatelia nemôžu do zahraničia poslať viac než 500 EUR (až na určité výnimky). Ak chcú firmy poslať viac než 100 000 EUR za hranice, musia o schválenie požiadať vládu.
  • Obyvatelia Cypru si z bankomatov nevyberú viac než 300 EUR na deň a platby Cyperčanov do zahraničia nad 5 000 EUR musí najprv schváliť vláda.
  • Šéfka americkej centrálnej banky (FED) Janet Yellen na septembrovej konferencii FEDu nevylúčila zavedenie negatívnych úrokových sadzieb.
  • ECB už k zavedeniu negatívnych sadzieb čiastočne pristúpila, zatiaľ sa však netýkajú depozitov obyčajných vkladateľov.

Takto by sa dalo pokračovať, ale na ilustráciu súčasného trendu „The War On Cash“ to zrejme stačí. Dotlačenie ľudí k tomu, aby svoje úspory skladovali na účtoch „pološtátnych“ bánk, je pre vlády ideálny spôsob, ako „držať občanov za gule“ a zároveň mať prehľad o ich finančných transakciách s ich citlivými údajmi.

Kto by si pár mesiacov pred eskaláciou kríz v Grécku a na Cypre pomyslel, že v týchto krajinách budú zavedené vážne finančné reštrikcie pre obyčajných ľudí a firmy, príde ku konfiškácii časti úspor obyvateľov a pred bankrotomatmi, pardon bankomatmi sa budú tvoriť fronty ako za socíku na mandarínky?

Nepriaznivá demografia, prísľuby valorizácie dôchodkov, očakávanie rôznych prídavkov a dávok, schémy štátnych výsluhových dôchodkov, plátanie dier v nefungujúcich štátnych podnikoch… Ak si do tohto kokteilu pridáme obrovské zadlženie štátov a perspektívu zvyšovania úrokových mier (lebo nemôžu byť na dne večne) zistíme, že vládam raz nejakou formou „dôjdu peniaze“. Politici sú zvyčajne volení na 4 roky a je im jedno čo bude potom. Tí nešťastní budúci politici, ktorým v rukách zostane čierny Peter, sa budú musieť rozhodnúť ako konať. A ak sa neobjaví nejaká prevratná technologická inovácia, ktorá by radikálne zlacnila produktivitu a zastavila tak pád, zrejme zažijeme jeden z dvoch scenárov:

Riešenie cez tlačiareň na peniaze

Historická skúsenosť dáva väčšie šance tomuto scenáru. Pre politikov a elitu oligarchov je to pohodlnejšie. Značná časť ich majetku je v akciách, nehnuteľnostiach a iných nepeňažných formách. Inflácia vytvorená štátnou centrálnou im skôr pomôže než uškodí a z rastúcich cien obvinia „chamtivých podnikateľov“. Obyčajní ľudia, ktorí vlastnia nanajvýš auto a byt na hypotéku, síce dostanú svoje dôchodky, výplaty, úspory si z bánk vyberú do posledného centu, ale bude im to málo platné, lebo cena dvojdenného nákupu môže obsahovať viacero núl na konci. Ľudia nominálne dostanú čo im bolo sľúbené, ale reálne si za to kúpia len veľmi málo.

Sekanie výdavkov a obmedzenie výberov

Scenár s masívnym sekaním vládnych výdavkov a obmedzením výberov z bánk je menej „politicky priechodný“, ale keď si politici obyvateľstvo dostatočne „predvaria“, prejde im to. Za týmto účelom sa bude sa hľadať vonkajší nepriateľ, viniť predchádzajúca vláda, či príliš veľké sucho. Na 100% sa dá povedať len to, že politici v krízovej situácii nevystúpia pred kameru so slovami „môžme za to my a vy že ste nás volili“.

Ako sa chrániť?

Nakoľko nieje jasné, ktorý z týchto scenárov „vyhrá“, prípadne či sa nepresadí ich kombinácia, nedá sa presne povedať ktoré aktíva je dnes vhodné nakupovať. Dá sa však „namiešať“ portfólio, ktoré dokáže sporiteľa čiastočne ochrániť v oboch scenároch. Vzhľadom na neudržateľnosť štátnych dôchodkových schém, na čom sa zhodnú aj ekonómovia hlavného prúdu, je úvaha o stratégii nezávislého sporenia na mieste.

Aktíva do ktorých je možné „uliať peniaze“ sa dajú členiť rôzne, ale ja ich „zaškatuľkujem“ do troch základných skupín a popíšem ich výhody a riziká.

1) Papierové bohatstvo

Hodnota papierového bohatstva ako akcie, fondy, dlhopisy a aj hotovosť vždy závisí na nejakej tretej strane. To je hlavná nevýhoda. Výhoda je, že s papierovým bohatstvom sa dá jednoducho manipulovať a „skladovať“. Jedná o nejakú formu papierovej „zmenky“ na fyzický statok či príjem.

Nakupovanie akcií a fondov je ošemetné najmä v tom, že presne  neviete v akom štádiu sa nachádza hospodársky cyklus (viac o „rakúskej teórii hospodárskeho cyklu“: http://bit.ly/1LZT9hL). Dnes sa napríklad pri pohľade na graf dlhodobého vývoja cien akcií zdajú byť akcie predražené a to môže navádzať investorov k ich predaju. Možno však príde štvrté kolo kvantitatívneho uvoľňovania americkou centrálnou bankou, ktoré poženú nominálnu cenu akcií ešte vyššie.

Hotovosť je podľa mňa z dlhodobého hľadiska jedno z naj-rizikovejších aktív. Súčasná hotovosť (fyzická, či elektronická) je „vytváraná“ podľa ľubovôle centrálnych plánovačov a tým znehodnocovaná. Historická skúsenosť dáva tomuto tvrdeniu za pravdu. Vo svete dnes niet meny, ktorej jednotka by dokázala kúpiť viac tovarov a služieb, než pri jej prvotnom zavedení. Prípady z Cypru a Grécka tiež naznačujú, že ak máte väčšie množstvo hotovosti, je lepšie mať jej značnú časť k dispozícii fyzicky a nie na účte, kvôli hrozbe nemožnosti výberu, alebo ako to elity a médiá radi nazývajú, kvôli hrozbe „bankových prázdnin“. Nehovoriac o tom, že súčasný štátom posvätený systém frakčných rezerv znamená, že vy reálne máte len frakciu peňazí na účte, ostatné peniaze banka rozpožičia, no napriek tomu na účte vidíte kompletnú sumu vašich doslova „imaginárnych“ úspor. Toto je možné vďaka tomu, že ľudia väčšinou nechodia vyberať peniaze nárazovo.
Výhodou hotovosti je jej vysoká likvidita. Pri nečakanej životnej situácii môžete hotovosť promptne použiť, čo sa nedá povedať o iných aktívach. Preto je vhodné mať dostatočnú hotovostnú rezervu v hodnote 6 až 12 mesačných platov vždy „po ruke“. Vyhnete sa tak situáciám, v ktorých budete lákaný zadĺžiť sa kvôli nákupu akciovej práčky, alebo prosíkať rodinného príslušníka o pôžičku na opravu vytopenej kuchyne.

Štátne dlhopisy pomáhajú financovať kupovanie hlasov pre politikov. Financujú štátne výdavky, teda ilúziu o tom, že bez štátu by sme nemali cesty a ľudia by zomierali podchladení na ulici a jedli by otrávené sendviče v neregulovaných reštauráciách.
Dlhopis veľmi zadlženého štátu, ktorý len tlačí svoj dlh pred sebou, je časovanou bombou. Netreba tiež zabúdať, že reálna hodnota dlhopisov je podobne ako u hotovosti v priebehu desaťročí zvyčajne „vy-inflanovaná“ centrálnou bankou.
Výhoda kvalitnejších dlhopisov je tá, že zvyčajne poskytujú nízky, ale stabilný výnos, najmä v časoch keď sa akciám nedarí. Kvalitnejšie dlhopisy sú tiež vhodným doplnkom portfólia človeka tesne pred dôchodkom.

Bitcoin je špecifickou kategóriou peňazí. V súčasnosti okrem Bitcoinu funguje aj niekoľko desiatok iných alternatívnych krypto-mien. Tieto meny sú v tejto fáze vysoko špekulatívne a volatilné, ale môžu mať obrovský potenciál. Virtuálne meny na báze decentralizovanej verejnej účtovnej knihy budú mať mnohé využitia, nielen ako platidlo. To či sa v Bitcoine časom neobjaví technická trhlina, alebo či si Bitcoin zachová status víťaza z pomedzi širokej ponuky iných krypto-mien, nieje jasné.

2) Fyzické bohatstvo

Hodnota fyzického bohatstva závisí hlavne od samotnej užitočnosti danej veci ako takej. Práčka ak funguje, má svoju hodnotu. Dom ak stojí, má svoju hodnotu. Komodita ak sa dá využiť, má svoju hodnotu.

Čo sa týka nehnuteľností, nevýhoda je, že nikdy neviete, akú daň z nehnuteľnosti si štát vymyslí o pár rokov, prípadne neviete, aký sused „dobrák“ sa k vám nasťahuje.

Nehnuteľnosti, podobne ako akcie, tiež podliehajú hospodárskym cyklom. Je tiež rozdiel, či nehnuteľnosť vlastníte priamo, alebo „na hypotéku“. Úrokové sadzby na hypotéky sú momentálne na historických minimách, čo nebude trvať večne. Na druhú stranu, prípadná inflácia vám pomôže „nepriamo“ znížiť výšku hypotekárneho dlhu. Výhoda niektorých nehnuteľností je, že sa dajú prenajať a môžu vám tak generovať príjem. Na druhú stranu, byty a domy si vyžadujú údržbu, čo sú náklady na vyše.

Zlato je osobný bodyguard pred infláciou (pre zjednodušenie tohto textu, pod pojmom „zlato“ mám na mysli aj striebro a iné vzácne kovy vo forme investičných mincí či odliatkov). Zlato má menšiu tendenciu podliehať hospodárskym cyklom, dá sa ľahko skladovať, vlády ho nenávidia a pritom ho sami držia vo svojich rezervách. Zlato má reálne využitie v priemysle a ľudstvo ho ako formu platidla pozná už 5 000 rokov.

Ak chcete eliminovať riziká spomenuté u papierového bohatstva, je potrebné zlato vlastniť vo fyzickej forme. Ak ho budete mať alokované napr. v bankovom trezore, zlato môže byť vládou skonfiškované pod zámienkou „boja proti špekulantom“. Vláda môže tiež v budúcnosti zdaniť nákup a predaj zlata, prípadne obchodovanie s ním úplne zakázať. Ak zájdeme do extrémnejších úvah o rizikách zlata, existuje malá pravdepodobnosť že na Zem spadne zlatý asteroid, niekto vymyslí ako lacnejší prvok „premeniť“ na zlato, prípadne sa nečakane nájdu gigantické zásoby zlata kdesi v horách. Toto všetko by bolo zlou správou pre majiteľov žltého kovu.

Nedá sa tiež vylúčiť, že sa ľudia v budúcnosti uchýlia k iným formám ochrany pred infláciou. Je tiež malá šanca, že centrálne banky dlhodobo upustia od inflačnej politiky a cena zlata neporastie.
Dnes sa však zlato dá považovať ako dobrá poistka pre prípad vysokej inflácie, alebo v prípade, že sa v mimoriadnej situácii nebudete vedieť dostať k svojim „klasickým“ úsporám. Alokovať aspoň malú časť úspor do zlata napokon odporúčajú aj mnohí ekonómovia hlavného prúdu, ktorí nad týmto „prežitkom z minulosti“ zvyčajne ohŕňajú nos. Výhodu v zlate vidím aj v tom, že väčšina ľudí sa oň momentálne nezaujíma a je tak šanca, že zlato je teraz výrazne podhodnotené. Ľudia radšej kupujú nehnuteľností. Inštitúcie nakupujú akcie a dlhopisy. Zlato je však zabudnuté či vysmievané. A to môže byť pre niekoho fajn.

Potom tu máme kvalitné spotrebné tovary. Medzi tovary, ktoré si môžu svoju úžitkovú aj peňažnú hodnotu zachovať aj po rokoch, patria napríklad kvalitné vína, objektívy, nože, trvácne potraviny, zberateľské veci a podobne.

3) „Neviditeľné“ bohatstvo

„Chudobný byť nie je hanba, je to len nepríjemné.“

Okrem zdravia, ktoré sa kúpiť nedá, tu existuje skupina aktív, ktoré sa kúpiť dajú, ale môžete ich získať aj bez peňazí. Ide o praktické zručnosti a znalosti. Naučte sa napríklad poriadne opravovať chladničky, programovať aplikácie, doučovať cudzí jazyk a hneď máte možnosť tieto schopnosti „predať na trhu“. Ak ste teda bez úspor, nič ste nezdedili a nič nevyhrali, nezúfajte. Toto je ideálny spôsob, ako začať s budovaním vlastného portfólia. Riziká u tohto typu „skill“ aktív sú v tom, že v budúcnosti môže klesnúť dopyt po vami nadobudnutej schopnosti.

Diverzifikovať

A ako sa vraví, netreba mať všetky vajíčka v jednom košíku. Samozrejme, nie každý má na konte stovky tisíc EUR na „rozinvestovanie“. Je napríklad zbytočné „rozinvestovať“ nasporených 1 000 EUR do 10 rôznych druhov aktív. Pri menších úsporách je skôr vhodné ísť do jedného, či dvoch typov aktív, aj za cenu vyššieho rizika.

Pri nakladaní s úsporami treba tiež brať do úvahy časový horizont. Ak ste mladí, môžete investovať dlhodobo a riskantnejšie. Ak sa čoskoro chystáte na dôchodok, použite konzervatívnejšiu stratégiu, držte viac hotovosti a kúpe akcií sa skôr vyhnite. Inflácia zvyčajne býva pozvoľná, ale pokles akcií býva často rázny a v šesťdesiatke pred dôchodkom sledovať odparenie citeľnej časti celoživotných úspor nemusí byť príjemné.

Ak nieste duchom (a žalúdkom) burzový obchodník, držte sa stratégie „kúp to a seď na tom“. Nepúšťajte sa do pravidelného špekulovania a obchodovania na burze.

Čo však môže urobiť každý, je špecializovať sa na jednu oblasť ktorá vás aspoň trocha baví a má zároveň perspektívu využitia budúcnosti. Pestujte si tento skill, učte sa, praxujte, buďte špecialistom vo svojom obori a predajte sa. Či už ako zamestnanec, alebo podnikateľ. Okrem iného vás bude hriať pocit, že vaše bohatstvo, aj keď možno len skromné, je poctivo zarobené, narozdiel od niektorých ľudí, ktorí radi balia zväzky bankoviek do alobalov, alebo zháňajú peniaze „vlastnou hlavou“.

6,065 celkovo návštev, 2 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

15 odpovedí

  1. Avatar
    november 09, 2015

    Slušne napísané, osobne by som ešte doplnil možnosť menovej diverzifikácie.

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

  2. Avatar
    november 09, 2015

    Ako sa chrániť ???
    Podľa nadpisu článku
    AKO SI PRED ŠTÁTOM OCHRÁNIŤ ÚSPORY
    sa jedná iba o ochranu úspor. Ale je to zložitejšie.
    Ochrana „technická“ pred unikom penazí, ochrana pred infláciou, pred znárodnením, pred stratou kupnej sily, ochrana pred krachom systému, ….. pred vojnou,
    Nemci v rokoch 1925-30 si ochránili peniaze genialne : Kto mal sprvu 100 mariek, mal po roku miliardu mariek, …. bilion mariek, …….. Vlastne sa mu majetok znásobil. Znásobil skoro na nulu.

    V článku sa malo vyšpecifikovať, PROTI ČOMU sa človek chce brániť !
    varianty :
    A. Proti dlhodobému okrádaniu cez infláciu
    B. Proti priamemu okrádaniu cez dane, znárodňovanie.
    C. Pred KRACHOM jedneho štátu (SR)
    D. Pred KRACHOM fungovania veľkej územnej oblasti – Europy, EU a USA.

    Každá oblasť ochrany má iné možnosti.

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      november 09, 2015

      Tiež si myslím, že podľa nadpisu článku je možné očakávať, že sa bude zaoberať ochranou majetku pred štátom a nie púhymi investičnými radami.

      Povedľa inflácie, daní a znárodňovania, krachom štátu a krachom skupiny štátov sú ešte ďalšie riziká. Niektoré je možné interpolovať medzi citovanými bodmi, ako grécka kríza padá medzi dane a znárodňovanie na jednej strane a krach gréckeho štátu na druhej strane. Iné sú nové: utečenecká kríza ohrozuje fyzickú bezpečnosť občanov a faktúru za priame náklady ešte nevidno. Ale faktúra príde nielen za priame náklady, ako pobyt migrantov a ich blahobyt. Budú aj nepriame náklady vo forme stratených príležitostí obyvateľov, náklady na väznice, náklady na bezpečnostný aparát. Komunistom ostane menej na rozkrádanie.

      A potom prídu tie ozajstné krízy spojené s globálnymi zmenami: náklady na vyrovnávanie sa s oteplením, vojny o vodu, masové kontinentálne pochody migrantov. Potom ak máte rodinný dom, uvažujte o jeho oplotení. Možno Fico bude raz subvencovať aj ploty.

      Thumb up 2 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        november 09, 2015

        Dobre si ma pochopil.
        Toto je upresnenie aj pre autora Ondreja.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

    • Avatar
      november 09, 2015

      Neviem ktorý článok si čítal, ale väčšinu Tebou spomínaných vecí tam rozoberám.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        november 09, 2015

        Ano. Rozoberáš.
        Lenže – je to vzájomne pomiešané, akoby riešilo jeden problém, a tak pre laikov nie je jasné, ktorý spôsob chráni pred čím. Tie jednotlivé oblasti ochrany sú silne špecifické.
        Ja som sa tej ochrane venoval veľmi konkretne, a boli v tom mnohé problémy. Veľmi veľké. Aj ty o nich čiastočne píšeš. A v čase sa priebežne mení VÁHA tých jednotlivých oblastí ochrany.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

  3. Avatar
    november 09, 2015

    „Švédsko zaviedlo negatívne úrokové sadzby“

    Švajčiarská národná banka (nie Švajčiarsko, lebo na Švajčiarsku po švajčiarsky je Národná banka nezávislá inštitúcia) zaviedla záporné sadzby -0.25% dňa 18.12.2014 a -0.75% dňa 15.1.2015 pri opustení kurzového stropu CHF/EUR 1.20.

    http://blog.etrend.sk/listy-z-zenevy/svajciarska-narodna-banka-zaviedla-zaporny-urok.html
    http://blog.etrend.sk/listy-z-zenevy/svajciarska-narodna-banka-opustila-strop-120.html

    „Švédsko je však krajinou, kde sa nie všade dá hotovosťou platiť.“
    Ako ďalší krok k vymiznutiu hotovosti, Švajčiarsko zaviedlo strop na hotovostné transakcie vo výške 100 tisíc frankov. Ako je to v iných krajinách, sa píše v blogu

    http://blog.etrend.sk/listy-z-zenevy/dalsi-krok-k-vymiznutiu-hotovosti.html

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      november 10, 2015

      SNB je asi tak nezavisla ako je nezavisla ECB, BOE alebo BOJ = totalne zavisla od politickych rozhodnuti(+ rozhodnuti akademickych ekonomov totalne izolovanych od reality)

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        november 11, 2015

        „SNB je asi tak nezavisla ako je nezavisla ECB, BOE alebo BOJ = totalne zavisla od politickych rozhodnuti(“
        – absolutne suhlasím. Však je to do očí bijúce.
        Ale – tí akademickí ekonomovia – nie sú všetci až tak izolovaní od reality. Mnohí z nich iba proste hrajú za iný mančaft – za ten vládny. Ich zámerom je udržať vládny Titanic na hladine čo najdlhšie.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

      • Avatar
        november 11, 2015

        Pamätám sa na jednu scénku zo švajčiarskej televízie, keď sa reportéri pýtali federálneho radcu zodpovedného za hospodárstvo, či Švajčiarska národná banka udrží strop kurzu CHF / EUR na 1.20 a on odpovedal, že nevie, čo národná banka ide robiť a ani to nechce vedieť.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

  4. Avatar
    november 09, 2015

    k nehnutelnostiam by som este pridal riziko konfiskacie statom. pretoze aka je to spravodlivost, ked mate 3 byty a niekto nema ziadny?!

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      november 09, 2015

      pepe :
      Ano.
      a ešte :
      Bitcoin – rizikom je internet
      Zlato – rizikom je štátna manipulácia so zlatom a zavedenie trestu za používanie a vlastnenie zlata
      trvácne potraviny – životnosť
      cenné papiere – manipulovateľnosť, zdaniteľnosť, znárodnenie
      -.-.-.-.-.-
      Útek na Mars – riziko- nie je tam vzduch

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

  5. Avatar
    november 09, 2015

    AKO SI PRED ŠTÁTOM OCHRÁNIŤ ÚSPORY?
    Riešenie je bohovsky jedonoduché : Zrušiť štát.
    A stačia k tomu jediné voľby.

    Thumb up 5 Thumb down 4

    Odpovedať

  6. Avatar
    november 10, 2015

    Clanok som este necital ale prebehol som si komenty.
    Raz som niekde cital podobny clanok, zaver bol v duchu hesla : Najlepsia investicia je zazitok. Nikto vam ho nezoberie, jeho hodnota nedevalvuje …

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  7. Avatar
    november 11, 2015

    kedze vacsina ludi v tomto systeme a state neuspori nic resp. velmi malo na to aby mohli investovat, tak vas clanok je tak trochu irelenvatny…ja zase castejsie rozmyslam ako sa chranit proti nekonecnej nenazranosti kapitalistov..napr. minule mi volala z banky a oznamila s takou radostou ako keby som vyhral Lotto, ze mi znizuju hypourok na 3,2%, s tym ze by to mohlo byt aj pod 3% ak si zafixujem na 10r…a to vsetko pri takmer nulovych sadzbach ECB…aka burzoazna velkodusnost

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*