Ako poslanec Kolesík spochybnil parlamentnú demokraciu

Koncom minulého týždňa pobavilo internetovú verejnosť jedno video. Poslanec za Smer Andrej Kolesík v ňom zapiera pred novinárkou nos medzi očami. Dušuje sa, že nerozdával svojim straníckym kolegom lístočky s menami kandidátov do správnej rady Ústavu pamäti národa, hoci existuje nahrávka, že tak robil. Celá situácia pôsobí komicky a kto ju ešte nevidel, môže si to pozrieť tu:

Okolnosti celého prípadu mi prídu úplne nevinné a jediné, čo ma zaráža, je fakt, že poslanec Národnej rady je schopný klamať do kamery aj o takejto maličkosti. Ústav pamäti národa je v podstate špecifická téma a je prirodzené, že poslanci v parlamente nemajú veľký prehľad o možných kandidátoch na túto funkciu. Na druhej strane poslanec Kolesík sa už dlhodobo venuje štúdiu totalitných režimov 20. storočia a pre svojich kolegov vybral dvoch najvhodnejších kandidátov. Keďže ostatní poslaneckí kolegovia nemajú pamäťovú kapacitu zapamätať si dve ďalšie mená, tak im ich napísal na papierik.

Problem solved.

V našej ústave sa píše, že svoj mandát poslanec vykonáva podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Všetci sa tvárime, že to tak je, ale pritom si myslíme svoje. A hlavným problémom podľa mňa nie je svedomie. Národná rada je v každom volebnom období bombardovaná návrhmi zákonov z oblasti školstva, zdravotníctva, poľnohospodárstva, …, hygieny, poľovníctva, …, kaderníctva. Následne sa poslanci vyjadria k nejakému zahranično-politickému problému a zadĺžia krajinu na ďalších 10 rokov. Teoreticky si viem skôr predstaviť, že sa do parlamentu dostane 150 bezúhonných občanov, ktorí sa budú rozhodovať na základe svojho neskazeného svedomia. 150 geniálnych odborníkov na všetky spomínané oblasti na hradnom kopci je jednoducho nad moju predstavivosť. Ak by tento jav nastal, tak je veľmi pravdepodobné, že by došlo k narušeniu časopriestorového kontinua.

Poslanci nemajú šajnu, kto je vhodným kandidátom do správnej rady ÚPN. Keď im nie je známy žiadny vyhovujúci uchádzač, prichádzajú na radu ďalšie motivácie. V prípade, že nefunguje svedomie, tak to môže byť vlastný finančný prospech. Veľkým motivátorom je znovuzvolenie, a vtedy len jednoducho vyberú populárnejšie riešenie. Ak daná téma nerezonuje vo verejnosti, tak prehľadajú poslanecké ľavice, či náhodou nenájdu malý papierik s menom.

Na rovnakej báze a s rovnakými motiváciami funguje každé parlamentné rozhodovanie. Ak ide o takú tému, ako je Ústav pamäti národa, tak sa to ešte dá akceptovať. Ide o relatívne malé peniaze a jedinou prekážkou kvalifikovaného rozhodovania je poslanecká lenivosť. Problém ÚPN nie je svojou komplexnosťou neuchopiteľný a je zrealizovateľné, aby si naši parlamentní zástupcovia spravili názor sami.

Všetka sranda sa ale končí, keď sa poslanci vrhnú do plánovania našich životov. Je technicky nemožné, aby poslanec, minister, proste človek dokázal vyhodnotiť, koľko mesačne si má jednotlivec sporiť na dôchodok, koľko z tejto sumy má posielať do súkromnej inštitúcie a koľko do štátnej pyramídovej hry. V ktorom roku života si má tieto nasporené peniaze začať vyberať a po akých sumách. Ak politik tvrdí, že má na tieto otázky odpovede, tak klame rovnako ako Kolesík v uvedenom videu.

Ak chce človek vypočítať spomenuté sumy a následne odsúhlasiť zákonom, tak musí vyriešiť komplexnú rovnicu. Tá má obrovské množstvo vstupov, ktoré sa k tomu všetkému ešte menia v čase. Zanedbá sa jeden fakt, tak môžeme celý výpočet spustiť nanovo. Napríklad priebežný systém dôchodkového zabezpečenia relatívne fungoval v čase baby-boomu za Husáka, v dnešnej dobe maximálne dvoch detí v rodine je neudržateľný. Tvrdenie, ze vytvoríme systém dôchodkového zabezpečenia na desiatky rokov do budúcnosti, je smiešne rovnako, ako Kolesík na videu.

Ďalšou prekážkou pri riešení rovnice je fakt, že hodnoty vstupných premenných sú pre riešiteľov neznáme. Potreby a preferencie účastníkov dôchodkového systému sa určitým spôsobom odzrkadľujú v systéme trhových cien (obľúbenou kratochvíľou politikov je tento jediný informačný systém ekonomiky manipulovať). Ale tieto informácie sú na trhu rozptýlené a centrálne autority sa k nim nikdy nedostanú. Centrálni plánovači sa nikdy nedozvedia, že dôchodkový sporiteľ už má dostatočne nasporené a môže si začať vyberať rentu. Štatistický úrad mu iba sprostredkuje číslo, ktorého vierohodnosť je relatívna. Ak vám bude ekonóm tvrdiť, že nasimuloval nejaký ekonomický jav v celej zložitosti, tak si vymýšľa ako Kolesík vo videu.

Fatálnym problémom ale nakoniec je, že výsledky daných rovníc, ktoré by sa dali napasovať na všetkých občanov jednoducho neexistujú. Každý sme špecifický, máme rôzne túžby a schopnosti. Je jednoducho nemožné určiť pre dvoch rôznych ľudí jeden vek odchodu dôchodku, pre dve rôzne mestá jednotnú sadzbu sociálnych odvodov, pre dva rôzne štáty jednu úrokovú mieru. Ak centrálny bankár tvrdí, že to vie, tak ste pravdepodobne vo Frankfurte.

Naši centrálni plánovači sa teda snažia vyrátať z neskutočne obrovského množstva v čase sa meniacich premenných, ktorých hodnoty ale nemajú k dispozícii, neexistujúce výsledky. Tu by každému súdnemu človeku praskla hlava. V prípade politikov prichádzajú na scénu náhradné motivácie, ktoré som už opísal – vlastný finančný prospech, politický prísľub znovuzvolenia, respektíve lístoček od kolegu niekde pohodený na stole.

Neviem, ako sa parlamentná demokracia dostala do stavu, že na dennej báze rieši problémy, ktoré technicky nedokáže rozlúsknuť. Chce sa mi veriť, že niekedy sa v parlamente kládli iba otázky typu Ústavu pamäti národa, kde sa riešenie s určitou dávkou angažovanosti a poctivosti dá nájsť. Komplexnosť problémov, ktoré sa momentálne riešia v slovenskom parlamente je bohužiaľ na takej úrovni, že odpovede sú technicky nedosiahnuteľné.

Preto by som poslancom NRSR dal radu. Keď budete nabudúce riešiť niečo, o čom nemáte páru, je to komplexne zložité a výsledok je závislý individuálne od konkrétnych okolností, tak nehlasujte, prosím, na základe nejakého pochybného papieriku. Nech by to aj bol návrh zákona. Rozhodnutie nechajte na konkrétnom občanovi. Jeho sa problém dotýka a on jediný má relevantné informácie, aby sa kvalifikovane rozhodol. Napríklad, či má posielať zdravotné poistenie do súkromnej, alebo štátnej zdravotnej poisťovne.

4,569 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

19 odpovedí

  1. Avatar
    júl 30, 2012

    Spravny postreh. Ja si spominam na dalsieho takeho lumpa v parlamente. Vola sa Lubomir Galko a ak si dobre spominate, tiez na zaciatku klamal o odpocuvani, ze o nicom nevie. Postupne, ako sa vynorovali dokazy, tak pripustal, ze sice vedel, ale iba o niecom. A postupne, ako ho dokazy pribijali nazem, tak nakoniec pripustil, ze odpocuval, ale vraj so suhlasom sudcu a teda je cistucky ako pampersky. Cuduje sa este niekto, ze je tato republika tam, kde je, ked nam vladnu takito lumpi?

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 30, 2012

      A kde vlastne Galko tvrdil, ze o nicom nevie?

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 30, 2012

        Srandista. Pouzi vyhladavanie a google. Sme je toho plne, ako sa tam na videach kruti ako had a hra sa na toho, co nic nevedel. Klapku dole z oci a dufajme spolu, ze mu to prokurator jedneho dna spocita.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

    • Avatar

      mas pravdu jozef, ake je podla teba riesenie?

      a) konecne si zvolime spravnych politikov
      b) zrusime politikov
      c) vlastna tvorba…….

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        august 01, 2012

        riesenie?

        Ve už ho máme. A velmi demokraticky. Totalna väčšina voličov si zvolila tých najmilovanejších politikov, ktorí tej väčšine dajú ISTOTY.
        Demokracia je velmi dobrá vec. Hlavne pre zločinných politikov, ktorí dokážu naslubovať ešte viac, ako si ich volič dokáže predstaviť. Títo politici zvíťazia a onedlho dostaneme tie istoty.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

  2. Avatar
    júl 30, 2012

    Myslim ze riesenie vsetkych tychto problemov je jasne povedave v nadpise tohto portalu 😉

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 31, 2012

      presne tak 🙂
      nebolo by moznostou aj to, aby mali poslanci namiesto terajsich styroch iba tri moznosti ako hlasovat? Za, Proti, Referendum? Raz do roka, idealne na Den Ustavy, by sa mohol konat aj Den Referenda, v ktory by vsetky takto (a nielen takto) nazbierane otazky mohli byt vyriesene. Samozrejme referendum by bolo platne bez akychkolvek obmedzeni co sa tyka ucasti, Mozno jedinou podmienkou ucasti na referende by mohla byt podmienka ucasti na poslednych parlamentnych volbach. Vlada by mala kazdorocne naplanovane vydavky na referendum, ktore by sa menili iba s poctom nevyriesenych otazok a pre zefektivnenie tejto akcie a znizenie vydavkov by sa ponahlala aj k vyrieseniu moznosti hlasovania elektronicky.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        august 01, 2012

        REFERENDUM ?
        A to ma byť riešenie ? Ked si 55% voličov zvolilo smerácke ISTOTY, tak by aj výsledky referenda vyzerali podobne, ako výsledok volieb. Boh nás ochranuj pred referendom.
        Len tak namátkovo : Ludia by rozhodli, že
        „maličké lopaty a obrovské platy“, alebo
        „do dôchodku v štyridsiatke, a dôchodok veľký ako priemerná mzda.“
        Alebo „detské prídavky vo veľkosti priemernej mzdy“. Na každe dieťa, samozrejme.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          august 01, 2012

          Presne tak, referendum, pretoze co sa tyka napriklad eurovalu, nemyslim, ze by taketo referendum dopadlo rovnkao ako vysledky volieb a myslim, ze ludi by to donutilo zacat sa zaujimat o to, co sa vlastne deje a vypocut argumenty o moznych nasledkoch jednotlivych rozhodnuti. Pokial ide o slobodu, tak nech je to dosledne, aj s dosledkami. Osobne nevidim problem v tom, ze by referenda dopadali rovnako ako vysledky volieb, to na situacii nic nemeni. Som ale optimista, co by sa tykalo dalsieho vyvoja.

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            august 01, 2012

            referendum o eurovale by sa dialo na europskej urovni, takze som si nie moc isty vysledkom. uz dneska su v riadiacich organoch ECB zastupcovia bundesbanky pravidelne prehlasovani juzanskymi statmi.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            august 01, 2012

            mohlo sa ale kludne diat aj u nas a mohli sme ho neschvalit

            Thumb up 0 Thumb down 0

  3. Avatar
    august 01, 2012

    Väčšina poslancov NR vie ako nič klamať do kamery.
    Pri tom sú z rôznych strán a hnutí.
    Robia to preto, lebo „voliči“ si práve takých volia za svojich zástupcov.
    Lebo voliči chcú byť klamaní.
    Preto netreba obracať pozornosť na tých čo sú zvolení, ale na tých čo ich volia.

    Alebo to robia PRETO aby sa potom hádali KTO viac a KTO menej klame?
    Ako sa meria „veľkosť“ klamstva?
    Prečo jednému klamstvo prepáčime a druhému nie?

    Niekedy je to také jednoduché vyriešiť.
    Stačí sa pozrieť do zrkadla.
    Možno na to mnoho voličov nenájde odvahu.
    ??????????????????????????????????

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      august 01, 2012

      presne tak. Máme presne takých politikov, akých si zaslúžime. Voličská väčšina zvolila na svoj obraz.
      A ostatní máme smolu , ved je demokracia, väčšina víťazí.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  4. Avatar
    august 01, 2012

    citujem :
    “ a jediné, čo ma zaráža, je fakt, že poslanec Národnej rady je schopný klamať do kamery aj o takejto maličkosti.“
    – nuž, tu som prestal čítať. (ale neskôr som tak veľmi zbežne dočítal). Ak niekto je zarazený tým, že politik klame, tak ten človek je naivka, ktorá nemá iným čo zaujímaveho povedať.
    Mňa zarazí hlavne to, ked zistím, že politik povedal PRAVDU.

    „poslanec Kolesík spochybnil parlamentnú demokraciu“
    – Tak ten poslanec je vlastne genius. On pochopil, že parlamentná demokracia je fraška, podla ktorej si VäČŠINA môže robiť čokolvek chce, lebo má pri hlasovaní väčšinu. Demokracia – tyrania väčšiny.

    “ Teoreticky si viem skôr predstaviť, že sa do parlamentu dostane 150 bezúhonných občanov,“
    – tak toto si neviem predstaviť ani teoreticky. Veď tí poslanci su tam preto, lebo naslubovali voličom viac, ako im naslubovali iní . Kto nenaslubuje, nie je zvolený. A navyše – ak je človek BEZÚHONNÝ, tak nemôže slubobať, že bude „bohatým brať a chudobným rozdávať“. Toto je slub zbojníkov, zločincov.

    “ Rozhodnutie nechajte na konkrétnom občanovi.“
    – tak toto je velmi mudre. Lenže strašne naivné. Ved víťaznú stranu tam dosadilo 55% voličov, ktorí sa absolutne NECHCÚ sami rozhodovať, ktorí si zvolili VODCU, aby riadil ich životy.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      august 01, 2012

      libertarian, ked nabuduce zase nieco zosmolim, tak ti vsetky vety, ktore myslim ironicky vyznacim boldom 🙂

      150 bezuhonnych poslancov je pravdepodobnoste nemozne, ale 150 insidrov, ktori riesia konkretne zivotne otazky 5 milionov jedincov je technicky nemozne. mohol som napisat, ze skor vyhra slovensko MS vo futbale, ako ze slnko zajtra rano pojde zo zapadu na vychod.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        august 01, 2012

        Fajn. Ono je problém zistiť ironiu, lebo spusta ludí píše blbosti smrtelne vážne, a niet to ako rozlíšiť. Tvoj nazor som v princípe pochopil spravne, iba to o „poctivých poslancoch“ ma dosť zarazilo.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

      • Avatar
        august 01, 2012

        Tak ono by bol v prvom rade problem najst v SR 150 poctivych ludi… verim ze su ale je to rarita. A aj ked je niekto v normalnom zivot poctivy a do politiky vstupi s dobrym umyslom, pri sustavnom pokusani diablom (v podobe zaujmovych skupin ponukajucich statisicove ci az milionove uplatky) takmer kazdy podlahne. Nehovoriac o tom ze taky clovek bude nauceny vsetkym korupcnym praktikam od vlastnych stranickych kolegov davno predtym nez sa nauci mackat hlasovacie tlacikta.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*