Keď pred 2400 rokmi v jednom gréckom polis začali experimentovať s demokraciou, vyzeralo to nasledovne.
BTW grécke polis, ak sa pozrieme na dnešné fungujúce administratívne celky (Singapur, Hong Kong, či Monaco), je mestský štát pravdepodobne ideálna veľkosť štátu na efektívne centralizované riadenie.
Ale naspäť do histórie.
Z približne 250 až 300 tisíc obyvateľov Atiky malo volebné právo približne 30, na vrchole 60 tisíc ľudí. Z verejného života boli vylúčené ženy, otroci a cudzinci. Takéto vylúčenie je samozrejme neakceptovateľné. Ale dal by som milému čitateľovi do pozornosti, že plnohodnotný aténsky občan si musel najprv odkrútiť vojenskú službu a pred tým, ako dostal privilégium podieľať sa na správe obce, tak dokázať svojej komunite určitý prínos.
V dnešnej dobe by sa podobný úžitok mohol testovať schopnosťou nežiť na úkor spoločnosti a platiť poctivo dane. Samozrejme z reálneho, trhového príjmu, nie len vracať štátu verejné peniaze zašitý v nejakej štátnej inštitúcii.
Takýto občania sa stretávali nad Agorou a hlasovali o záležitostiach polis. Neboli združený v stranách, neexistovala vláda, ani opozícia. Občania hlasovali podľa vlastného názoru, najvyššieho úplatku, či najpresvedčivejšieho zastrašovania a preto mala zmysel diskusia.
Isegoria, bol jeden z princípov aténskej demokracie. Právo prehovoriť na zhromaždení a presviedčať spoluobčanov o svojej veci. A áno, mohol nastať jav, že občan chcel hlasovať za, ale na základe prednesených argumentov nakoniec hlasoval proti.
Prešiel nejaký čas a s demokraciou začali koketovať anglosaské národy.
Briti aj Američania vychádzajú z nasledovného modelu. Každý región vyšle do centra zástupcu, ktorý primárne obhajuje záujmy komunity, ktorú reprezentuje. Títo poslanci preto musia mať hlavne silnú pozíciu vo svojom domovskom okrsku. Len to im zabezpečí politické prežitie.
Samozrejme, časom sa vygenerovali politické strany, lebo konzervatívci chodili v Londýne na pivo spolu. A fanúšikovia segregácie z amerického juhu nesedeli v poslaneckom bufete vo Washingtone za jedným stolom s čiernymi kolegami.
Ale samotné členstvo v strane nič neznamená, ak politik nemá vlastných voličov.
To samozrejme dáva poslancom určitú slobodu v rozhodovaní a otvára priestor na diskusiu. Každý kto sledoval seriál House of Cards vie, koľko intríg, úplatkov a vydierania stojí amerických zákonodarcov, aby presadili nejaký zákon.
Čo by tí dali za Laššákovej palec.
V dvadsiatom storočí sa demokracia začala šíriť po svete ako ďatelina na čerstvo položenom trávnatom koberci. V dnešnej dobe už snáď ani neexistuje štát, ktorý by sa, minimálne z marketingových dôvodov, za demokraciu nevydával. Snáď každý súdobý diktátor si lásku svojho ľudu potrebuje z času na čas potvrdiť vo volebných miestnostiach.
Novovzniknuté demokracie prebrali vonkajšie znaky anglosaského parlamentného systému. Ale rovnako, ako na vytvorenie európskeho národa nestačí modrá vlajka s hviezdičkami a Beethovenova deviata, tak ani storočná genéza zastupiteľskej formy vlády sa nedá dobehnúť za pár rokov.
Prebrali sme stranícky systém a spolu s ním aj diskusiu pred každým hlasovaním. Bohužiaľ v krajine, kde pravdepodobnosť znovuzvolenia závisí od miesta na straníckej kandidátke, je debata v parlamente úplne bezpredmetná.
Stelesním tohto fenoménu je na Slovensku poslanec Andrej Kolesík, ktorému poslušné plnenie zadaní straníckeho vedenia vynieslo post, ktorý ďaleko presahoval jeho intelektuálne možnosti. Bude tento pán niekedy hlasovať proti línii strany a riskovať, že sa mimo parlamentu bude musieť živiť skutočnou prácou?
A úplne rovnakých nímandov by mali v parlamente aj strany súčasnej opozície, keby prvých desať miest kandidátky muselo do exekutívy. Skúste zaloviť v pamäti a spomenúť si na meno nejakého poslanca za stranu Smer. Blaha sa neráta, to je maskot, vo výkonnej pozícii nepoužiteľný.
V takto fungujúcom systéme sú parlamentné diskusie v podstate zbytočné.
Partokracia nie je žiadna slovenská špecialita, strany majú rozparcelovaný štát aj v nemecko-jazyčnom prostredí. Jednoducho všade tam, kde bola demokracia presadená ako rastlina, ktorú odstrihli od koreňov a zapichli do cudzej zeme.
Nemáme síce cisára pána, ale výkonná a zákonodarná moc si podáva naďalej ruku v Kanzleramte, na úrade vlády, respektíve v koaličnej rade. A snemovňa je iba fasádou.
Takže na margo aktuálnej snahy Andreja Danka skrátiť parlamentné vykecávačky. Osobne, si myslím, že by sa mohlo ísť ešte ďalej a demokraciu by to žiadnym spôsobom nepoškodilo.
Navrhujem preto nasledovnú zmenu.
Namiesto parlamentu na hradnom kopci, kecpultu, poslaneckého bufetu a stráže v maškarných kostýmoch, by sme mali iba jednu aplikáciu. Každý zvolený poslanec dostane konto a verejný status. Po vytvorení vlády si nastaví status na koalíciu, respektíve opozíciu. Kým nadpolovičný počet poslancov bude podporovať koalíciu, všetky legislatívne normy dohodnuté na koaličnej rade budú po zverejnení v zbierke zákonov automaticky platné.
Poslanec, ktorý sa rozhodne riskovať zaradenie na zvoliteľné miesto na kandidátke, proste len zmení svoj status na opozičný. V momente, keď koalícia stratí podporu nadpolovičnej väčšiny účtov v aplikácii, tak stráca legislatívne právomoci. A buď sa jej podarí doklikať si dostatočnú podporu do určitej doby, alebo nás čakajú nové voľby.
Viem si predstaviť aj špeciálny status pre poslanca Hrnčiara (status děvka), kedy len čaká na najvýhodnejšiu ponuku.
Tento systém by sa nelíšil od statu quo a bol by výrazne lacnejší, efektívnejší a úprimnejší. Lebo je veľmi nebezpečné, keď milosrdným klamstvám o samých sebe aj nakoniec uveríme.
1,372 celkovo návštev, 3 návštev dnes
Hovoríme veľmi často a počúvame ešte častejšie slová.
Slová ktoré skoro nikto nevie DEFINOVAŤ.
Demokracia, spravodlivosť, právo, sociálny…
Ale aj fašizmus, extrémizmus, netolerancia, chudoba…
Lacnejšie, lepšie, významnejšie, — pre ľudí ????
Kým sa jedna skupina bije za toho kto im je sympatický, druhá naňho nadáva a tretej je to jedno..
Sú to iba rôzne finty aKO „dankove“ okliešťovanie počtu minút vystúpenia poslanca…
Zatiaľ sa kradne a klame. Berie z „nášho“…
Slovensko sa zadlžuje a chudobnie…
…
Ako veriť že niečo BY BOLO lacnejšie ?
Veď o kšefty, korupciu a kradnutie ide IBA a LEN v prvom rade !!!
Preto každému kto chce vymyslieť jednoduchý návod ako zlacňovať prajem NA ZDRAVIE !
Veď aj práve teraz sa minimálne jeden kšeft pripravuje a druhý prebieha …
A milióniky tečú…a tečú.. ale od občanov k tým najsprávnejším…
Dal som si pred pár rokmi námahu, a pomocou Googla som sa pokúšal nájsť tú PRAVÚ, štandartnú definíciu demokracie. Následne aspoň takú NAJuznávanejšiu, najrozširenejšiu definíciu demokracie.
NIČ . Nič také neexistuje. Definícií demokracie je toľko, koľko je politikov a politológov. A navzájom si krásne tie definície odporujú.
Ako spoločný menovateľ, zjednocovateľ, sa realne javí definícia :
„Demokracia je vo svojej podstate to, ako dvaja vlci a baránok hlasujú o tom, čo bude dnes na večeru. “
Všetko ostatné sú iba definície super vyspelého blahobytného socializmu. Teda fraška.
Preto aj každá demokracia smeruje ku socializmu. A skončí ako socializmus. A potom skape v nejakej vojne alebo globálnej kríze.
Akakolvek ina forma, ako priama demokracia uz viac nie je demokracia. Pretoze neguje samotnu definiciu slova. Ak lud odovzda mandat poslancom, odovzda im defakto moc – teda o nu pride. „Zastupitelska demokracia“ je oxymoron.
Skusil by som priamu demokraciu tak na skúšku. A po mesiaci
by sme mali schválené zákony :
– trojdňový pracovný týžden
– dôchodky jednotne 2000 Eur
– detské prídavky 1000 Eur na každé dieťa
– dovolenka 10 týždnov,
– všetka verejná doprava zadarmo
A po pol roku by to tu nádherne drblo. Stálo by to za to, že by sa celkom rozdrbal štát.
Suhlasim. Na zmenu systemu, treba krizu ako hrom. Hlupaci by boli konfrontovani s realitou a prestali by konecne verit slubom a fantazmagiriam, ako istoty a obed zadarmo.
Appropo, preco to vo Svajciarsku funguje a napriklad odmietli v referende zakladny prijem? Co sme my sprostejsi?
Zaujímavé je ze napriklad švajčiari si v referende aj dane zdvihli.
Nie, zastupiteľská i priama sú naozaj formami demokracie. Človek má podiel na riadení štátu – priamo či nepriamo. Prúserom je, že aby bolo o čom rozhodovať, treba zadaňovať a to dosť, aby to nevyznelo, že niet čo robiť. Ak je tá demokracia, tak prečo pekne nevládnuť (ľud)?
No a keďže „my sme štát“ a „my (ľud vládneme)“, tak dane a každé vyvlastnenie je v poriadku; človeku to umožní identifikovať sa s vládou. A to je nebezpečné a socialistické.
Mejtil :
„Nie, zastupiteľská i priama sú naozaj formami demokracie. Človek má podiel na riadení štátu – priamo či nepriamo. “
Ano. Demokracia je : Keď dvaja vlci a baránok hlasujú, čo bude dnes na večeru.
A čaro tej demokracie je v tom, že ten baránok sa má právo podieľať na tom hlasovaní, kto bude zožraný. Priamo sa podieľa, super.
Nie až tak úplne, prirovnanie k ovečke a vlkom sa mi nepáči. V realite sa človek môže rozhodnúť, či sa nezamestná ako úradník. A môže sa demokratikcy prijatému rozhodnutiu brániť, na rozdiel od zjedenia. Možno, že tá fráza demokraciu vystihuje, ale v realite sme všetci ľudia.
Reálne by to malo byť: vlka prehlasuje 10 kolegov zo svorky, že vlk pôjde na lov a všetko nadbytočné odovzdá im. Egoista jeden… On prof. Hoppe mal naozaj pravdu, že v histórii ideí bola demokracia len málokedy chápaná ako niečo iné od komunizmu.
No neviem. Toto možno platilo pre demokraciu v1.0, proste pre tú, už dnes neaktuálnu verziu. To je dnes už prekonané a imho to funguje takto (aplikované do Tebou navrhovaného systému):
Správcom aplikácie sú mediálne domy, prípadne rôzne „mimo“Vládky a „ne“Získovky. Tie po „slobodných“ voľbách označia istú časť zvolených poslancov za „extrémistov“. S týmito sa ďalej nespolupracuje a ak niekto z ostatných poslancov hlasuje za „extrémistický“ návrh povedzme 2x, dostáva status „extrémista“ aj on.
Podstatou tejto novej verzie je, že treba do parlamentu dostať dostatočný počet „extrémistov“, aby počet možností vytvoriť koalíciu klesol na 1 (jedna).
Ten nebezpečný stav, keď si svoj status bude môcť slobodne zvoliť sám poslanec, to je už dnes hodnotené ako nebezpečie pre demokraciu. Akokoľvek sa Tebe zdá, že si nikto sám od seba neprehodí status na „opozícia“ s cieľom zablokovať konanie dobra, nedá sa to vylúčiť a toto riziko je potrebné eliminovať.
Demokracia je vo svojej podstate to, ako dvaja vlci a baránok hlasujú o tom, čo bude dnes na večeru.
To je tá demokracia v1.0
Dnes máme rozvinutú demokraciu, v13.5
Táto demokracia funguje tak, že 13 vlkov a jeden baránok hlasujú o tom , čo bude dnes na večeru. A je tu problém. Tých vlkov je priveľa. baránkov (rozumej ovčanov ) je málo. A nastávajú v demokracii neriešiteľné problémy. Možno sa stane zázrak, a problém sa vyrieši tak, že tí vlci sa pobijú a vyzabíjajú navzájom.
Reči o mimovládkach, neziskovkách a iných a popri tom ešte téma neomarxizmus sa stali populárnymi hlavne počas imigračnej krízy, keď boli kritizované za svoje názory a hľadalo sa nejaké ich svetonázorové zdôvodnenie.
A vstup ľudákov spôsobil chaos, že aby vznikla koalícia, musia sa spájať aj politickí oponenti a vždy je (bude) okolo toho veľa hurhaju.
A zmení sa na tej demokracii niečo, ak by sa poslancom oslobodila vôľa? Mnohí sa k niektorým stranám pridávajú z presvedčenia, takže by boli rovnakí etatisti ako doteraz.
Aj technológia moci je len technológia a napreduje. „mimo“Vládky parazitujú na obraze korektných spolkoch občanov, ktoré sú úplne legitímne a majú svoj zmysel. Akurát vlády pochopili, že si „občianske“ organizácie môžu kúpiť (vytvoriť) a potom sa tváriť, že najaký problém bol prerokovaný s „verejnosťou“. Pričom verejnosť bola zastúpená „mimo“Vládkou, či podobnou skupinou, ktorá je však finanovaná zo štátnych (európskych) peňazí.
Alebo mi snáď chceš povedať, že Inštitút ľudských práv (Weisenbacher, Krempaská) je občianska aktivita?
Formálne áno. Prax IĽP ukazuje, že reálne nie. Veď i samotné mimovládne organizácie sa považujú za reprezentantov verejnosti vo vzťahu k vláde.
Ako píše wiki:
Existencia mimovládnych organizácií a ich zúčastňovanie sa na živote spoločnosti charakterizuje občiansku spoločnosť.
Snaha skvalitniť demokraciu je zábavná.
Demokracia sa nedá zásadnejšie skvalitniť. Demokracia má principialne vady vo svojich génoch, vo svojej podstate. Demokracia je vo svojej podstate to, ako dvaja vlci a baránok hlasujú o tom, čo bude dnes na večeru. Na takejto demokracii sa dá zlepšiť – pre toho barančeka – iba jedno : Vyhnúť, skryť sa pred tými vlkmi. Nediskutovať, ale utekať. A kto neutečie, bude zjedený na večeru.
Alebo iné skvalitnenie demokracie : Narodiť sa ako vlk.
Táto metóda sa hodne používa. Preto sa nám štátna správa rozrastá ako rakovina.
Tretie riešenie : Vytrhnúť demokraciu aj s koreňmi.
Lenže – vlci si demokraciu vziať nedajú.
Prajem Menejštátu veľa zábavy so skvalitňovaním demokracie. Ja zatiaľ budem hľadať skrýšu pre seba pred demokraciou.
„Vytrhnúť demokraciu aj s koreňmi“
Takto sa to nerobí; revolučné zmeny v spoločnosti vždy vedú k väčšiemu štátu, keďže už nejakí bojovníci len plnia príkazy v prospech inej autority, toto je typické pre ľavicu (VOSR, PKK, FARC, https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_left-wing_rebel_groups ). Ľudstvo je obrovský dezorganizovaný komplex s každému vlastnými cieľmi, nie armáda s velením. Osobná sloboda je v mnohom len podmnožinou ekonomickej slobody, ale ľudia si to s radosťou nechajú vziať. Možno demokraciu vykoreniť, ak nastolíš hoc’ aj diktatúru proletariátu a väčšie prerozdeľovanie, nech sa lenivci bavia.
Demokracia je hlboko zažraná v ľudskom vedomí a ťažko ju vykoreniť z názorov, ak si to myslel takto. „My vladnéme“ (ľud), nuž ešte keď si aj budeme sociálne rovní, to je príliš krásna idea.
Nie. Ja zvyčajne nezaujatým svoje názory predstavím a vysvetlím nejasnosti. Obyčajne potom nediskutujem (keďže v tom som slabý). Treba žiť čo najviac nezávisle (aby sa ťa rozhodnutia nejakých etatistov veľmi nedotýkali) a ak to bude možné, ukázať, že aj takto sa dá a je to lepšie.
„Demokracia je hlboko zažraná v ľudskom vedomí“
– Neviem, čo myslíš pod slovíčkom „demokracia“ .
Viem, že ľudia si pod demokraciou predstavujú hlavne pečené holuby lietajuce im do huby.
„Demokracia“ je jeden z najslabšie definovaných politických pojmov.
Diskutovať o niečom, čo je absolutne NEdefinované – to je k ničomu.
Pod demokraciou si predstavujem (vzhľadom na súčasnosť) možnosť obyvateľstva štátu voliť vládnucu triedu.
A prečo je tak zažraná? Aj za tie holuby, aj za pocit, že hlas niečo znamená, že malý človiečik si môže riadiť (hoc je to len subjektívny pocit) veľký kolos, štát – zväčšuje to ego (a pcot, že možno zhora napraviť vlastnú neschopnosť).. A keďže v demokracii sú si všetci rovní (politikov nerátam), tak si budeme rovní do všetkých dôsledkov a bude teda socializmus.
Obavam sa, ze navrhovana aplikacia by sa, pri dnes nastavenych procesoch a „procesoch“ v ramci verejneho obstaravania, stala drahsou zalezitostou na rozdiel od ocakavani. Samozrejme ak by nakoniec po rokoch „kvalitneho“ vyvoja vobec fungovala. 😉
Myslim, ze demokracia je preceneny fenomen. Posluzila. Ale v napredovani ludstva kedysi posluzilo aj otrokarstvo …
Ovela dolezitejsie, ako utiekanie sa k demokracii, je budovanie a posilnovanie slobod jednotlivca. A to ako ekonomickych, tak aj osobnych.
Pocul som jedneho demokrata par excellence – poslanca Sebeja, ako odmietol vseludove hlasovanie a podporil myslienku zastupitelskej demokracie prostrednictvom poslanco. Tak ja si dovolim hlboko nesuhlasit. Zrovna on je totiz clovek, ktory vdaka slubom dostal mandat, s ktorym si potom vytrel velacetnu poslanecku rit. Nuz takto. Kedze nemame technologicke prieky v uskutocnovani vseludoveho hlasovania kazdu jednu sobotu pred televiznymi novinami prostrednictvom modernych identifikacnych kariet, nie je dovod takyto silny „demokratizacny“ nastroj zaviest. Je tu otazka povinnej predskolskej dochadzky, co vy na to mili obcania: Ano-Nie? Chceme vyrovany rozpocet:Ano-Nie?
Je na mieste, ci by niektore odpovede nemali davat odbornici, nie vysledky plebiscitu. Ano, ved by mali mat priestor pre rozumnu argumentaciu – trebars v RTVS. Urcite ich nazory budu vypocute, na rozdiel od sucasneho stavu.
A kto by podľa Teba mal hlasovať v otázke:
“ Je tu otazka povinnej predskolskej dochadzky, co vy na to mili obcania: Ano-Nie? “
Všetci občania?
Len tí, čo majú deti v danom veku a teda sa ich to týka?
Len tí, čo NEmajú deti v danom veku a teda sú „nezaujatí“?
Nejaká iná skupina?
Nechápem tú fascináciu priamou demokraciou. Z pohľadu toho, proti zájmom ktorého sa bude hlasovať je mi dosť jedno, kto moje dieťa (prípadne) pošle na X rokov na prevýchovu. Čo vás je vlastne do cudzích detí? Kde beriete tú drzosť hlasovať o ich osude?
A co tak hlasovanie o povinnej vojenskej sluzbe? Ak by volili len nastrocni, tak na 99% neprejde. Lenze tato otazka sa dotyka celej spolocnosti, nielen potencialnych vojakov. Ak by sme sa prestali bavit o obrane statu z vonku a nechali to na pacifistov a anarchistov, dopadneme ako v 1938 (A vtedy sme mali silnu armadu aj zahranicne dohody o obrane). Aj menej statu ma svoje limity.
Aj si si prečítal to, čo si napísal? A neprišlo Ti to divné?
Skúsim Ti to rozložiť a rozpísať:
AK by sme to nechali na anarchistov a nemali napríklad armádu
POTOM by sme dopadli rovnako, ako v roku 1938, keď sme mali silnú armádu.
Ja nemôžem napísať iné, len že sa plne s Tvojim textom stotožnujem. A ak si ho skutočne myslel tak, ako si ho napísal, tak si na najlepšej cesta sa anarchistom stať 🙂
V 1938. to mohlo dopadnut uplne inak, len sme nesmeli byt predposrati. Ako by dopadli Briti, a cely svet, ak by urobili to iste a zlozili zbrane?
Je rozdiel byt ozbrojeny a nevystrelit, ako mat prazdne ruky a nemoznost sa branit. Chcel by som byt anarchista, lenze to asi tazko vysvetlim nejakemu nackovy, ked bude chciet o mna prelomit basebolovu palku. Vtedy je najlepsi argument Luger 9mm.
Tibor Pospíšil :
„Nechápem tú fascináciu priamou demokraciou. “
– ja to chápem veľmi dobre. Takto :
Primitívni ľudia predpokladajú, že pri priamej demokracii budú všetci ľudia hlasovať múdro a spravodlivo, a JEDNOTNE.
Primitívnych ľudí ani nenapadne, že pri priamej demokracii si väčšina ľudí odhlasuje niečo, čím okradne tú menšinu. A títo primitívy si neuvedomujú, že aj oni môžu byť tou okrádanou menšinou.
Sorry, ale časťovať spoluobčanov prívlastkami typu „primitívny“ mne osobne dosť vadí a ja sa s tým rozhodne nemôžem stotožniť.
Ale čo sa týka zmyslu Tebou napísaného, tak by sa to možno dalo napísať aj takto:
Človek (jednotlivec) má tendenciu sa domnievať, že vo všeobecnom hlasovaní by ostatní (väčšina) hlasovala tak, ako si to daný jednotlivec predstavuje. Pretože je to „predsa jasné“.
Ja osobne túto tendenciu nepovažujem za nejaký záporný defekt. Je to prirodzený (bežný) omyl, ktorého sa (aj inteligentný, rozhľadený ….) človek dopúšťa.
Tibor,
tvoje slová :
„Človek (jednotlivec) má tendenciu sa domnievať, že vo všeobecnom hlasovaní by ostatní (väčšina) hlasovala tak, ako si to daný jednotlivec predstavuje. Pretože je to “predsa jasné”.“
– sú presne to, čo som napísal ja. Lenže kto tak uvažuje, je pre mňa primitív, a je mi jedno, že ho naseriem. Takýto dobroserovia sú nešťastím spoločnosti. Sú príčinou, že nakoniec sa majú zle nielen ostatní, ale AJ ONI SAMI.
-.-.-.-.-.
„Ja osobne túto tendenciu nepovažujem za nejaký záporný defekt. Je to prirodzený (bežný) omyl, ktorého sa (aj inteligentný, rozhľadený ….) človek dopúšťa.“
– inteligentný človek sa môže pomýliť, a dá si to vysvetliť. Títo dobroserovia však budú o svoje názory bojovať , nechápu základné princípy chovania ľudí. Mudry človek sa nikdy neháda s lekárom, ktorý ho lieči.
Ja som hlboko presvedčený, že dnešná euro-americká civilizácia smeruje do pekla, a títo etatistickí budovatelia to ešte urýchlujú. Kríza globálna- ekonomická, kríza migrantská, kríza spoločensko-politická, riziko americko ruskej vojny, — každá z nich má silu poslať nás do pekla, a týchto kríz je niekoľko súčasne.
Už sa teším, ako mi tu nahádžu červené body, čím mi dajú argumenty o mojej pravde.
Už ma tu raz zablokovali, pretože som napísal pravdu na tvrdo. Kludne ma môžu zablokovať znova, a budú tu potom všetci jednotní.
To je úplný morálny relativizmus. Okrádajú legálne oni mňa? Tak aj ja ich! A kde sa 2 bijú, tretí víťazí, keďže ako rozhodca ako v zápase si popri tom prerozdeľovaní dobre z daní zarobí.
slimboyfat
„Suhlasim. Na zmenu systemu, treba krizu ako hrom. Hlupaci by boli konfrontovani s realitou a prestali by konecne verit slubom a fantazmagiriam, ako istoty a obed zadarmo.
Appropo, preco to vo Svajciarsku funguje a napriklad odmietli v referende zakladny prijem? Co sme my sprostejsi?“
ANO.
Myslím, že sme sprostejší.
Sprosti sme, ale nie sprostejsi, ako Svajciari. Len mame lenive hlavy. Viacej nas zaujima, aku plastiku ma Kollarova milenka, nez prijmy a vydavky statneho rozpoctu. 40 rokov nas komunisti ucili „neriesit“ a spoliehat sa na stat. Odhadujem, ze bude trvat 40 rokov, kym pochopime, ze to bolo zle a mali sme sa spoliehat na seba. Keynesianstvo tomu krasne nahrava…
slimboyfat :
Odhaduješ , ze bude trvat 40 rokov, kym pochopime, ze to bolo zle a mali sme sa spoliehat na seba.
A ja odhadujem, že to bude 400 rokov, a možno 4000 rokov. Ľudstvo debilne funguje už tisíce rokov, a v tomto smere nevidieť ani kusok zlepšenie. Dementokraciu vymysleli Gréci pred strašneveľa rokmi, a stále to takto zle funguje.
„40 rokov nas komunisti ucili “neriesit” a spoliehat sa na stat.“
– a teraz nas to učia „kapitalisti“ . A pritvrdzujú ešte viac, ako tí predošlí komunisti.
Oni tí keynesiáni sú v absolútnej podstate zlodeji. Inflácia, dane, regulácie, dotácie (z daní poplatníkov). Tie ich matematicky formulované sa najlepšie porúčajú do centrálne plánovanej ekonomiky, ešte šetrenie by zatrhli.
Mejtil :
“ Nie až tak úplne, prirovnanie k ovečke a vlkom sa mi nepáči. “
Ale mne sa páči. Nemá vadu.
– Rad si prečítam reálne vysvetlenie, v čom sa hlasovanie v demokracii odlišuje od hlasovania tých vlkov a baránka.
Existuje REÁLNA , t.j. FUNGUJÚCA OBRANA pred hlasovaním parlamentnej väčšiny ???
Existuje REÁLNA , t.j. FUNGUJÚCA možnosť sa ubrániť, ked tí zločinci v parlamente sa rozhodnú zvýšiť daň z príjmu na 80 % ???? A môžu to dať aj do Ústavy, ak sa ich zhodne 66 % !!!
Ovečka prežije len do večere. Nemôže sa brániť, keďže 2 vlci sú silnejší – v realite môžeš mať 85 kg ako ja a štátni úradníci a ostatní voliči netvoria iný živočíšny druh. A ak by taký človek vlastnil zbraň, dokáže sa fyzicky brániť, hoci nie dlho na verejnosti.
Príklad ovečky a vlkov zobrazuje nevyhnutnú situáciu bezbrannej menšiny (a fyzicky slabšieho druhu). Reálna situácia (demokracia) ti aspoň umožní utiecť alebo sa brániť.
Skutočne, ľudí sú milióny a nie traja. Uznávam, máš v mnohom pravdu, ale nepozdávajú sa mi takéto obrazné modely.
Model nie je na detailne popísanie čohosi, ale na vysvetlenie jedného aspektu čohosi.
Tí dvaja vlci a baránok – to je veľmi názorné poukázanie na hrubú moc väčšiny nad menšinou v demokracii. Väčšina (silnejší) berie všetko. Demokracia je presná kopia fungovania džungle. Silnejší zožerie slabšieho.
Skutočná demokracia je presným opakom toho, za čo sa vydáva.
„Reálna situácia (demokracia) ti aspoň umožní utiecť alebo sa brániť.“
– hahaááá….. Aj ten baránok môže utiecť alebo sa brániť.
Skús nezaplatiť dane, a skus sa brániť. Vítaj v Leopoldove.