1. „Euroval onedlho končí. Na tom sme sa jasne dohodli.“
Minister financií Wolfgang Schauble ubezbečoval ľudí v jednom interview pre Frankfurter Allgemeinen Zeitung v júli 2010, že euroval je len dočasný stav. Teraz je to už jasné: Euroval s názvom EFSF síce skončí, no bude nahradený pernamentným eurovalom s názvom ESM.
2. „Splatíme každý jeden cent. Nemecko dostane svoje peniaze naspäť – a to s vysokým úrokom.“
Bývalý premiér grécka Giorgios Papandreou takto zdôrazňoval v marci 2011, že jeho krajina nepotrebuje byť dlhodobo podporovaná. Pri záchranných balíkoch sa vraj jedná len o pôžičky, ktoré krajina splatí s vysokými úrokmi. No už o pár mesiacov na to potrebovalo Grécko odrezať časť dlhu. To sa síce týkalo prevažne privátnych veriteľov, no veľkú časť pri tomto niesla aj nemecká Hypo Real Estate, ktorá vlastnila grécke dlhopisy vo výške 8 miliárd eur. Po znárodnení tejto banky v roku 2009 nesie tieto náklady už nemecký daňovník.
3. „Ak by Grécko skrachovalo, bolo by to horšie, ako krach Hypo Real Estate a Lehman Brothers dokopy.“
Wolfgang Schauble takto na vrcholovom stretnutí únie varoval pred nekontrolovateľným dopadom gréckeho bankrotu. No po odrezaní dlhu sa žiadne hororové udalosti nediali. Takzvaný efekt nákazy sa nepreniesol ani na Portugalsko alebo Španielsko.
4. „Som pevne presvedčený o tom, že Grécko túto pomoc nikdy nebude musieť využiť, pretože grécky konsolidačný program je do veľkej miery dôveryhodný.“
Šéf euroskupiny Jean-Claude Juncker si bol takto istý ešte v marci 2010, že Grécko dosiahne obrat. Pomenoval úsporné opatrenia v Grécku ako „veľmi dôveryhodné“. No už dlho predtým si európski veritelia uvedomovali, že politici v Aténach budú svoje vyhlásenia realizovať len vo veľmi obmedzenej miere. Medzinárodný menový fond už pohrozil zastaveniu finančnej pomoci, ak nebude Grécko dodržiavať konsolidačné opatrenia.
5. „Nemôžeme predsa úrokové sadzby tlačiť umelo nadol.“
Toto vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkel v marci 2011. Pritom ECB sa už od roku 2010 snažila predajom dlhopisov klamať trhy. Prostredníctvom nákupov dlhopisov v miliardových objemoch sa pokúšala centrálna banka umelo znižovať úrokové sadzby bankrotujúcich krajín. Kritici hovoria o priamej štátnej pomoci, čo má centrálna banka v podstate zakázané.
6. „Španielsko dosiahne svoj cieľ deficitu na úrovni 4,4%.“
Španielsky premiér Mariano Rajoy vyhlásil v januári 2012, že jeho krajina bude presahovať maastrichtské kritériá deficitu len o 1,4 percenta. Už vtedy považovali ekonómovia tento cieľ za nereálny. Dnes už vieme, že Španielsko nesplnilo dokonca ani pesimistickejšie odhady európskej komisie na úrovni 6,4%. Konečný revidovaný deficit Španielska sa v roku 2012 vyšplhal na úroveň až cez 10%. V júli 2012 musela navyše krajina prijať finančnú pomoc pre svoj bankrotujúci bankový sektor.
7. „Taliansko nie je žiadna riziková krajina.“
Šéf ECB Mario Draghi vysvetľoval 15. februára 2011, že jeho domovská krajina je stabilná. Predstavy, že Taliansko je problémovou krajinou sú údajne nesprávne. Medzičasom sú úrokové tlaky také obrovské, že šéf centrálnej banky musel svojmu krajanovi, premiérovi talianska Máriovi Montimu pomôcť nákupom dlhopisov.
8. „Predstava, že v Európe máme problém likvidity, je úplne scestná.“
V júli 2011 takto pekne vykresľoval situáciu Draghiho predchodca Jean-Claude Trichet. Pravdou avšak je, že ako na štátnej úrovni, tak aj v bankovom sektore je na mnohých miestach obrovský nedostatok likvidity.
9. „Nemecko môže využiť svoje právo veta, ak podmienky pre poskytnutie pomoci nebudú dodržané – a to aj využijeme.“
Nemecká kancelárka Angela Merkel takto popisovala v marci 2011 „striktné podmienky“ za ktorých môže problémová krajina v eurozóne získať pomoc od partnerských krajín. Realita je však úplne opačná. Ako zistila Trojka, Grécko podmienky prvého záchranného balíka vôbec nesplnilo. Napriek tomu získalo ďaľšie miliardy v druhom záchrannom balíku.
10. „Táto mena má veľkú budúcnosť.“
Helmut Kohl, ktorý bol vo funkcii nemeckého kancelára od 1982 do 1998, takto ružovo predpovedal budúcnosť spoločnej mene pri zavádzaní Eura v roku 2001. Zatiaľ platí, že euro vyvoláva čoraz väčšiu neľúbosť v Bruseli, ako aj v mnohých európskych krajinách. Naproti doláru stratilo Euro v predchádzajúcich rokoch značne na svojej hodnote, pričom meny krajín mimo eurozóny (Švajčiarsko, Švédsko) výrazne posilnili.
4,431 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Tragédia však nespočíva v tom, že by politici klamali. Tragédia spočíva v tom, že oni tomu v čase tých vyjadrení pravdepodobne skutočne verili. Že štáty vedú veriaci v svoju neomylnosť.
Tragédia však nespočíva v tom, že by politici klamali. Tragédia spočíva v tom, že voliči tieto lži od nich (nepriamo) požadujú. A tešia sa im. A volia ich za to. A miluju ich za to.
8. “Predstava, že v Európe máme problém likvidity, je úplne scestná.”
–
Tak toto tvrdenie povazujem za absolutnu pravdu. Europa ma zasadnejsi problem ako len problem s likviditou, co znamena, ze celkovy majetok pokryva dlh, len nie je mozne splatit zavazky, ktore su splatne, lebo nie je mozne premenit majetok na cash.
Europa je v daleko onakvejsej situacii, ma dlhy vysoko nad urovnou majetku.
Jedine ako mozno situaciu v Europe interpretovat ako problem likvidity je pocit, ze obcania patria statu a ich prijmy su vlastne prijmom statu, z ktorych im stat moze ponechat kolko uzna za vhodne.
Lenze nevolnictvo dokonca i v uhrach skoncilo uz za marie terezie.
Stat nema narok na dane. Stat dostava dane, vymenou za sluzby, ktore poskytuje, takze je nacim povedat si, ze staty prezrali vacsinu penazi, ktore su dnes dlhom.
Bolo by fajn, keby aj libertiani ocistili svoje uvahy od socialistickych nalepiek. Urcite by sa im potom lahsie argumentovalo.