Pretože centrálne plánovanie nemôže fungovať… Zo skúseností s komunizmom už vieme, že život ľudí nie je možné dlhodobo centrálne plánovať. Len na Slovensku žije viac ako 5 miliónov ľudí, z ktorých je každý svojimi schopnosťami, záujmami a prioritami jedinečný. Títo ľudia spolupracujú so svojím okolím v mnohých sférach ľudského života a vytvárajú tak neskutočne komplikovanú pavučinu ľudskej činnosti. Je naivné myslieť si, že by akákoľvek skupina politikov a úradníkov bola schopná vyznať sa v každom detaily tejto pavučiny (alebo aspoň v dostatočnej miere) a riadiť ju, alebo dokonca každému z nás vidieť do hlavy a vedieť, čo v živote chceme. V našom okolí sa vyznáme najlepšie my sami, pretože my máme najviac informácií o svojej konkrétnej situácii a len my najlepšie poznáme vlastné schopnosti a preferencie.
Pretože nechceme veľké hospodárske cykly… Neschopnosť štátu riadiť našu ekonomiku sa prejavuje napríklad v tom, že sa od doby, čo vlády a centrálne banky získali v ekonomike veľké slovo, na svete periodicky opakujú tzv. hospodárske cykly, čiže fáza eufórie a plytvania nasledovaná fázou krachov a nezamestnanosti. Štáty ovládajú tlač peňazí, centrálne ovplyvňujú úrokové sadzby a svojimi dotáciami a reguláciami sa snažia určiť, čo a ako sa bude vyrábať. Toto vedie k nahromadeniu zlých rozhodnutí v spoločnosti, ktoré prekonajú únosnú hranicu a vyústia v krízu = očistu. Vlády na liečbu krízy následne používajú rovnaké recepty, aké krízu spôsobili. A takto dookola, raz hore raz dole…
Pretože regulácia je drahá… Väčšina štátnych zásahov a regulácií trhu sú pre spotrebiteľov v konečnom dôsledku zlé, pretože každá regulácia prináša nové náklady, ktoré si výrobca premietne do koncovej ceny. Navyše sú prekážkou pre začínajúcich podnikateľov a tak obmedzujú toľko potrebnú konkurenciu. Najlepším regulátorom vždy boli sami spotrebitelia, ktorí sa môžu na základe kvality výrobku/služby slobodne rozhodnúť, či si ich kúpia alebo nie. Výrobca má potom motiváciu vyhovieť im. Ak výrobca nejaký štandard nedodržiava, svedčí to o tom, že jeho zákazníci o tento štandard nestoja a nariadenie zo strany štátu tak pôjde proti vôli spotrebiteľov.
Pretože štát nie je efektívny… Neefektivita štátu musí byť jasná každému. Každé euro, ktoré štát minie, štát musel najprv niekde vziať. Okrem dlhu, čo je len dočasný nástroj, ktorý nakoniec aj tak musí byť splatený z iných zdrojov, ich mohol získať jedine tak, že ich vzal svojim občanom, obvykle pomocou daní. Tieto dane sa následne snaží prerozdeľovať medzi ľudí. Pri tomto procese však štát premrhá obrovské množstvo financií na sebanakŕmenie a nakŕmenie blízkych malého počtu riadiacich politikov. Predstavte si, že by tie dane zostali u ľudí a sami sa rozhodli, komu z nich koľko dať. Štát nám síce za naše dane poskytuje určité služby, ale kde berieme tú istotu, že každý z nás presne o tieto služby v tejto kvalite a v tomto množstve stojí?
Pretože ho možno nie je vôbec treba… Mnohí si myslia (napr. aj autori z menejštátu.sk), že štát potrebujeme aspoň na zabezpečenie právneho poriadku, spravodlivosti, bezpečnosti a reguláciu externalít. Aj toto ale môže byť mýtus daný tým, že nikto z nás za nášho života inú než štátnu justíciu a štátnu políciu nezažil. V skutočnosti existuje teoretické zdôvodnenie, že súkromný trh môže fungovať aj v týchto oblastiach a prinášať lepšie výsledky ako štátny monopol. Rovnaké závery platia aj pre ochranu životného prostredia a ďalšie údajné „zlyhania trhu“.
Prečo menejštátu.sk? Radi by sme zastavili ďalšie posilňovanie štátu a apelujeme na uvoľňovanie regulácií, ktoré sú dôvodom mnohého zlého v našej spoločnosti. Hlavne v kontexte súčasnej krízy zadĺženia eurozóny silnejú ohlasy pre zosilnenie štátu alebo dokonca k vytvoreniu európskeho superštátu (či fiškálnej únie). Chceme byť protipólom týmto demagógiám a triezvou argumentáciou presvedčiť ľudí, že cesta silného štátu tu už raz bola a všetci sme videli, ako to dopadlo.
