Verejnou prezentáciou odovzdávate svoje dielo verejnosti
Bláznivá jazda zákutiami problematiky ochrany „vlastníckeho“ a autorského práva na nehmotné umelecké dielo, myšlienku…
Tú pesničku hrali všetci. Znela z televízie, znela z rádií, z tých komerčných aj každú hodinu. Už po krátkej dobe ju mali pod kožou všetci. Niekomu sa páčila, inému liezla na nervy a ďalšiemu sa páčila a začala liezť na nervy práve kvôli tej neuveriteľnej mediálnej masáži. Žijeme rýchlu mediálnu dobu, pesnička zľudovela za pár týždňov.
Sedela si s kamoškami vo vašom obľúbenom podniku. Popíjali ste. Mali tam pustené rádio. Aj práve teraz hrali „… na Horehroní …“. Zrazu ste za sebou počuli „Tak platíme, všetci a hneď!“. Nebol to čašník, ale nejakí divní páni v dlhých čiernych kožených kabátoch. Už si o nich počula. Ostrí chlapci zo SOZA. Prišli vyberať poplatky („Nevyzerajú skôr ako výpalníci?“, pomyslela si si vtedy) za verejnú hudobnú produkciu, ktorá znela z rádia v podniku. Majiteľ podniku promptne zasiahol a za svojich zákazníkov poplatky zaplatil. Ale zdalo sa ti, že odvtedy v tom podniku nejako podraželi.
Nebol to vtedy príjemný zážitok, ale čo by si dnes dala za to, keby to bol ten najhorší v súvislosti s tými pánmi. Pracovala si v medzinárodnej firme a kolektíve. Šéf sa praskol po vrecku a zorganizoval večierok. Bolo to v dobe konania európskej pesničkovej súťaže, kde za každú krajinu súťaží jedna pesnička, prezentovaná spevákom, speváčkou, či skupinou. Nálada na večierku gradovala. Alkohol uvoľňuje spoločenské zábrany a dodáva odvahu. Tie dve nemecké hepy z finančného provokovali, že súťaž určite vyhrá ich zástupca, však sú veľká krajina a tieto veci sa aj tak dohadujú „politicky“. Chalani z obchodného mali zo sebou aj gitaru a začali brnkať tú slovenskú odrhovačku. Niečo sa v tebe zlomilo. Vyskočila si na stôl a z plných pľúc si spustila „najkrajšie stromy, sú na …“. Spoločnosť stíchla, chalani z obchodného ťa však podržali gitarovým doprovodom.
Programátor, indián Pedro z Ekvádoru; ten, čo sa ti zdalo, že po tebe ide, zrazu vytiahol svoje píšťaly a plynulo sa zapojil. Tiež tú pesničku počul tisíc krát a zdala sa mu nejaká blízka. Najmä ten píšťalový doprovod. Chorvát Dragan bol tiež vo vytržení, už dávno nepočul taký dobrý balkánsky turbofolk. Šlapali ste ako dobre namazaný (však to ste aj boli) stroj. World music improvizácia, ako sa patrí.
Veľa si z toho večera už nepamätáš. Zobudila sa sa v pedrovej posteli, keď ti priniesol raňajky. Do práce ste šli mlčky spolu. Nemala si sa odvahu ho spýtať, ako to vlastne včera večer dopadlo. SBS-kári na vrátnici boli nejakí namosúrenejší, ako obvykle. Doslova vás omráčili požiadavkou, aby ste odovzdali mobily a firemné ID preukazy a namiesto do kancelárie vás nasmerovali do zasadačky na prízemí. Tam už sedeli niektorí kolegovia a keď ste s Pedrom vstúpili, zhrozene na vás pozreli a pohľadmi vás tlačili do voľného kúta. Tak ste si tam sadli.
Vo vašej firme prebiehalo vyšetrovanie. Vyšetrujúcimi boli ostrí chlapci zo SOZA. Ktorí okrem ochrany práv autorov po novom zastrešovali aj agendu cudzineckej polície a úradov práce (*).
V SOZA mal v ten búrlivý večer službu príčinlivý expert. Keď vás z konkurencie naboznovali, boli na mieste do pár minút. Tvoj spev a vôbec celú hudobnú produkciu vašej opileckej úderky vyhodnotil ako profesionálne hudobné vystúpenie. Keďže vo firme vás väčšina pracuje cez agentúru, nedali si orgány práce (zastupované SOZA) vysvetliť, že tam pracuješ na PR oddelení. Vaša firma je podozrivá, že si vás (teba, Pedra, chalanov z obchodného, aj chudáka Dragana) najala od agentúry ako hudobnú skupinu práve na tú žúrku. A vy ste spievali bez licencie od SOZA. Bez zaplatených poplatkov za autorské práva.
Firma aj pracovná agentúra dostali vysoké pokuty. Vás vykopli z práce a Pedro dostal naviac zákaz pobytu v SR, nakoľko v pracovnom povolení mal zelené štvorcové razítko pre programátorov a nie červené guľaté pre umelcov. O tomto exemplárnom prípade porušenia autorský práv sa dozvedela aj speváčka Kristína. Inkognito sa s tebou stretla, chcela spoznať niekoho, kto tú pesničku dokázal zaspievať aj naživo a pritom nie falošne. Dlho sa ti ospravedlňovala, že ona, ako aj autori pesničky sa chceli hoc aj úplne vzdať svojho autorského práva, aby vás z dostali z priešvihu, ale to sa vraj s ohľadom na platnú legislatívu nedá – SOZA vás proste má právo zastupovať aj vtedy, keď si to vyslovene neželáte.
—
Toľko teda bláznivá fikcia. Prehlasujem, že vyššie uvedené (včítane poznámky pod čiarou) som si bohapusto vymyslel. Nechcel som nikoho z ničoho obviniť ani pošpiniť niekoho dobrú povesť. Ak sa mi to nepodarilo, nebol to môj úmysel, ale neschopnosť.
Milí autori: ak svoje dielo prezentujete verejne pred publikom, ktorého zloženie ani nemôžete ovplyvniť, stane sa z vášho diela dielo verejné. Nemôžete nikomu zakazovať, aby si dielo zapamätal a svojim vlastným telom, resp. iným vlastným majetkom ho reprodukoval. Uznávam, že v dnešnej dobe moderných technológii to máte ťažké. Na koncerte sa nejaký znudený poslucháč hraje so svojim malým, aj fónom, nechtiac spustí aplikáciu iComposer a ráno si všetky kontakty z jeho telefónu nájdu v pošte notový prepis skladby, ktorá v daný moment na koncerte znela. Prepis vo verzii pre symfonický orchester a chlapčenský zbor.
Každý má legitímne vlastnícke právo k sebe samému a aj k materiálnej technológii, ktorú si legálne zaobstaral. Nemôžete niekomu zakázať používanie svojich schopností k prezentácii vašich myšlienok, ktoré ste úmyselne zverejnili. Niekedy takým agresívnym spôsobom, že si ju nechtiac pobrukujú aj tí hluchonemí. Celkom zámerne spravíte zo svojho diela ľudovú tvorivosť. Alebo je dielko skutočne také chytľavé, že si ho národ “adoptuje”. Dnes sa inforácie šíria veľmi rýchlo a masívne. Skúste sa tomu prispôsobiť.
Môžete svoje dielo prezentovať v komornejšom prostredí, kde každému poslucháčovi/divákovi dáte slobodne na podpis zmluvu, kde ho zaviažete, že dielo nebude ďalej šíriť, ani vlastnými prostriedkami interpretovať. Tu však pravdepodobne narazíte na problém typu Hlava 22. Porušenie zmluvy budete môcť vymáhať len na účastníkoch tej prezentácie. Ktokoľvek bude vaše dielo interpretovať a dokáže, že tam nebol a teda zmluvu nepodpísal, je z obliga. Musíte teda hľadať tých, čo zmluvu podpísali. Ale tým ste pravdepodobne dali právo si dielo aspoň zapamätať, takže aj ak ho u nich nájdete, ešte im musíte dokázať jeho šírenie.
Ja viem, čo by ste chceli: aby štát nasilu vnútil zmluvu s vami každému. Aby bol každý občan zaviazaný k tomu, že sa vzdá časti svojej osobnosti, časti svojich schopností, časti svojho majetku (a to prosím nehovoríme len o pevných diskoch, ale aj o neurónoch v mozgu, v ktorých sa nachádza “kópia” vášho diela), pomocou ktorých by mohol prezentovať verejne známe a na verejnosti prezentované dielo. Aby sa vzdal svojho reálneho vlastníctva v prospech vášho “vlastníctva” objektu, ktorý ale po zverejnení proste už ďalej nie je vzácny (súkromný), ale je všeobecne dostupný. Dá sa kopírovať bez toho, aby bolo pôvodné dielo poškodené, dá sa kopírovať bez toho, aby ste sa o kopírovaní (počte kópií) mali šancu čo i len dozvedieť. Dá sa kopírovať bez toho, aby vám bola znemožnená prezentácia tohto diela včítane prezentácie za účelom zisku.
Keď vám z garáže ukradnú auto a nájdu ho v mojej garáži, tak som jednoznačne zlodej. Pretože som neregulérne zmenil vlastnícky atribút toho auta. Vám to auto skutočne chýba. Ale keď na svojom pevnom disku budem mať uložený zhluk núl a jedničiek, ktorý nejaký expert interpretuje ako záznam vášho diela, tak som nič neukradol. Vám nič nechýba, máte všetko, čo ste mali aj predtým, včetne všetkých súvisiacich práv. Ja sa nebudem prehlasovať za autora toho diela. Ja dokonca budem namietať proti tomu, že ten záznam sa dá interpretovať ako vaše dielo. Proste nemôžete byť vlastníkom abstraktnej postupnosti núl a jedničiek, ktorá by sa bez môjho vlastníctva (disku) ani nemohla zhmotniť. Tie nuly a jedničky sú vlastnosť môjho majetku. O.K. z disku mi ten záznam môžete násilím (prikázať) vymazať. Ale čo záznam v mojej hlave? Skutočne si trúfate svoje “právo” hájiť mazaním mojej šedej kôry mozgovej?
Skúste si premyslieť niečo úplne iné. Dnes je proste iná doba. Digitálna. Vyhoďte z procesu zbytočné medzičlánky. Predávajte svoje dielo (hudbu, filmy) v digitálnej forme priamo konzumentovi. Prostredníctvom internetu. Ľudia nie sú (vo všeobecnosti) zlodeji. Navyše sú od prírody leniví. Radšej zaplatia malý peniaz za jednoduché získanie diela. Prípadne radšej zaplatia skutočnému autorovi, namiesto nejakému pochybnému systému na zdieľanie súborov. Svoje autorské právo môžete speňažiť na koncertoch, či iných priamych prezentáciách diela. Prispôsobte sa novej dobe. Využívanie štátneho násilia, ktoré vynucuje niečo úplne neprirodzené (vlastníctvo verejnej informácie) je možno ľahšia, ale určite nekorektná cesta, ako sa dostať k odmene za tvorbu. Odmene, ktorú vám nikto normálny neupiera.
—
(*) V kríze chcel štát ušetriť na outsourcingu niektorých činností, ktoré aj tak úradníci odmietali robiť, pretože na tie nové požiadavky nemali žalúdok. Štát vypísal výberové konanie na zabezpečenie činností vyhľadávania nelegálnych pracovníkov z cudziny a nelegálnej práce vôbec. Hlavným kritériom výberu bolo dokladovanie schopnosti rázneho jednania. Chlapci zo SOZA doložili, že poplatky za rádio vybrali aj od chránenej dielne, kde pracujú hluchonemí, poplatok za TV vybrali zasa aj od zväzu nevidomých. Veľkú sumu sa im tiež podarilo vybrať od papierní, kde ich nedokázali presvedčiť, že nimi vyrábaný toaletný papier nemôže slúžiť na kopírovanie autorsky chránených diel. Právnik papierní sa z toho spamätáva dodnes. V noci zo sna vykrikuje: „však ten papier je úplne na hovno“. S takýmito referenciami to bolo jasné víťazstvo.
Ivan ·
kazdy autor predsa ma moznost uverejnit svoje dielo zadarmo na internete, alebo hocikde kde mu to dovolia...moze svoje dielo aj napad rozdavat zadarmo..bude v obrovskej vyhode oproti tym, ktory si za svoju pesnicku nechaju zaplatit...VED TRH TO VYRIESI, tak ako to tu stale dokola vsetci pisete, preco nutit niekoho davat svoju hudbu, basnicky, poviedky zadarmo??
Tibor Pospíšil ·
Podľa mňa je to naopak: každý umelec má možnosť prezetnovať svoje dielo neverejne. Prípadne zaviazať jeho poslucháčov/divákov zmluvne. Aby dielo ďalej nešírili. Ale keď producent utratí nemalé peniaze za to, aby (napr.) pesnička hrala z každého kúta a teda pretláča jej úplne verejnú prezentáciu pokiaľ možno pre úplne všetkých, tak je úplne mimo logiku potom tým ľuďom, ktorým svoje dielo doslova natlačil do hláv brániť, aby tú pesničku svojou hlavou (či iným vlastníctvom) aj prezentovali.
.
Uvedomte si ten rozdiel: bez použitia môjho vlastníctva nemôžem vašu pesničku interpretovať. Ten objekt, ktorý som vám akože "ukradol" nebude vôbec existovať. Pretože nemôžete oddeliť idálny objekt (myšlienku) od jej zhmotnenia. Idálny objekt funguje len v niekoho hlave, na niekoho disku atď. Nemôžete si "vziať objekt späť" bez toho, aby ste neporušili skutočné vlastníctvo niekoho iného. Pričom ale vy ten objekt predsa stále máte. Môžete ho používať za pomoci svojho reálneho vlastníctva. A bez toho (vášho tela, či zariadenia) by opäť platilo, že ten objekt nemáte. T.j. vlastníctvo k ideálnemu objektu je chorý, neprirodzený konštrukt. Ktorý sa dá vynútiť len násilím.
Peter K ·
pán Pospíšil, splietate dve na tri, spájate faktický fyzický stav s právnou kvalifikáciou... sú to bludy čo tu šírite, keby ste si dali aspoň námahu preštudovať si základné skriptá k teorii práva a k právu duševného vlastníctva, ale škoda námahy
libertarian ·
"základné skriptá k teorii práva "
- no a čo !?!?
V Hitlerovom Nemecku bolo tiež v skriptách ku teorii práva písané kadečo o Židoch , o vraždení, ....... A hádam to bolo legitímne ???!!!
Článok nie je o vysvetlovaní tvojich skrípt, článok je o tom, že VLASTNÍCTVO informácie, vlastníctvo melódie, je hluposť a nelogickosť. A preto nesmie byť ochraňované štatnou mocou.
Tomas Lengyel ·
Ste si isty, ze kazdy moze publikovat svoje dielo zadarmo:
Parizsky sud rozhodol, ze Google Franco (potazmo Google), ma zaplatit navrhovatelovi Bottin Cartographes 500.000 EUR za to, ze bude zverejnovat svoj produkt zadarmo!
http://news.cnet.com/8301-13506_3-57370274-17/google-must-pay-$660000-for-offering-google-maps-for-free/
Trh to riesi a stat sa do toho zase ...
grecner ·
Zákon kopírovanie diela umožňuje, autor ho nemôže zakázať, pričom odmena autorovi je zo zákona vyplácaná cez ochranný zväz, ktorý je okrem iného financovaný z dane z médií vhodných na kopírovanie diel. Toto je komprosim s ktoým sa podľa mňa dá žiť.
Čo však je horšie je to, že podmienky na založenie ochranného zvázu prakticky znemožňujú, aby okrem SOZA vznikol "konkurenčný" ochranný zväz. Podmienkou je registrácia na ministerstve, pričom podmienky pre registráciu sú napríklad uzavreté medzinárodné zmluvy so zahraničnými ochranými zvázmi. Toto je skutočný škandál, zdroj netransparentnosti a korupcie. Autori ktorí chcú využiť svoje zákonné právo za svoje diela dostávať odmenu sú nútení stať sa členmi monopolnej organizácie, o existencii ktorej rozhodol štát.
Štát by mal v prvom rade vytvoriť podmienky na demonopolizáciu služieb na ochranu autorských práv tak, aby mal autr možnosť sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.
Ak by bolo ochranných zväzov viacero, svet by ale prestal byť jednoduchý ;-)
Dohadovanie s rádiami, ktoré má ktorému zväzu koľko zaplatiť, podľa toho koľko percent autorov odvysielaných pesničiek je zastupovanch ktorým zvázom, rozdielne ceny za skladby členov jedného zväzu ako za skladby členov druhého zväzu, proste konkurencia, no hrôza.
To by bolo zaujímavé sledovať. ;-)
Komenský ·
Na prvý pohľad vyzerajú Vaše komentáre logicky, ale iba na prvý pohľad. Konkurencia nie je všeplatný mechanizmus, ktorý je možné zmysluplne a užitočne aplikovať
na všetky aspekty reality.
Vyspelé krajiny nastavili systém organizácií kolektívnej správy vychádzajúc z logiky vykonávacej praxe. Vytváranie konkurenčného prostredia by totiž viedlo k nižšej odmene pre autorov za použitie ich diel, nakoľko konkurenčné prostredie je mechanizmom pre znižovanie cien. To by potom mohli používatelia uzatvárať zmluvu s tými proti sebe stojacimi konkurenčnými ochrankami, ktoré by ponúkli nižšiu odmenu pre autorov, a bolo by vymaľované.
ľúbozvučne ·
Čo takto prijať inú celosvetovo platnú právnu úpravu, na ochranu ľudí pred výplodmi autorov.
A to, že títo nám budú platiť za to, že ich výplody počúvame a konzumujeme a necháme si
nimi zasviniť svoje mozgy, vedomie i podvedomie.
Veď tá ich ACTA je proti ľudský paškvil. Všetky tie ich patentové zákony, sú tu len na to, aby bránili rozvoju ľudstva. A za to by mal byť trest smrti. Lebo to je horší zločin ako všetky Gorily a genocídy.
A vôbec to nemyslím ako žart.
No to môžem byť, podľa iných celosvetovo platných právnych úprav, kvalifikovaný ako TERORISTA.
Celosvetovému Kocúrkovu zdar!
Alebo, Kráľ je nahý?
bdiacigojim ·
Myslím že každý kto nechce aby mu vykradli dom, si ho proti krádeži zabezpečí. Pokiaľ tu neurobí tak asi vedome dáva najavo, že mu je jedno, či mu odtiaľ niečo zmizne. Myslím si, že hudobné skupiny tiež môžu mať svoje sklatby uzamknuté a jedinečný klúč sa kupujúcemu vygeneruje až po zaplatení čiastky na ich účet. A týmto by to malo končiť.
dez./ ·
predpokladajme, ze napr. v tomto texte sa autor dopustil niecoho protipravneho, za co je mu mozne teoreticky udelit pokutu. kedze verejne publikoval tento clanok, moze korokovelk tento clanok prebrat a uverejnit kdekolvek inde. nch sa tak stane 100 000 krat , pretoze clanok je velmi popularny a ludia si ho preposielaju mailom, zdielaju na socialnych sietach, vylepuju na zastavky mhd a podobne. vzdy, samozrejme, s uvedenim autora. samozrejme, kompetetni si to vsimnu, pri takom kvantovom rozmnozeni, autorovi udelia pokutu a udelia mu pokutu, povedzme 100€ a to za kazde zverejnenie clanku. teda 10 mil. €. daro sa autor bude branit, ze on to uverejnil len raz. holt, pravo zverejnit verejnu informaciu ma ktokovelk, tento zakon uz predsa presiel parlamentom a je uz rok platny. autor ide do basy, pretoze 10 melonov nema a dufa, ze ked raz vyjde, podari sa mu dany zakon zmenit tak, ze autor bude mat nad zverejneim diela stale kontrolu. nadava, ze ked bol mlady a sprosty, sam sa presadil o opak, ked to tak perfektne dovtedy fungovalo.
Slavomír Galko ·
Vymyslenie knihy (napr. učebnice), ktorá umožní ľuďom získať nejakú schopnosť - napr. naučiť sa francúzsky a AJ vďaka tejto schopnosti získať prácou vo FR značné množstvo peňazí. Ak niekto túto učebnicu naskenuje (predtým bola v papierovej podobe) a konverzačné nahrávky z nej dá na internet, kde si ju (s nahrávkami) môže každý, kto chce, stiahnuť a potom využívať, tak podľa mňa je to KRÁDEŽ. Pretože autor/autori nedostanú za nelegálne používané učebnice peniaze - sú teda okradnutí.
A tiež je to nemorálne seba-zvýhodnenie = ten, kto si učebnicu poctivo kúpi/zaplatí v obchode, je v peňažnej nevýhode voči tomu, kto si ju ZADARMO stiahne z internetu ...
Chyba je, že ľudia naučili, že informácie z internetu sú zadarmo - ale toto "zadarmo" napríklad novinám/časopisom museli/musia zaplatiť tí čitatelia, ktorí si kupovali/kupujú papierové vydania novín/časopisov ...
Tibor Pospíšil ·
Krádež je krádež a kopírovanie je kopírovanie. Sú to dve úplne odlišné veci. Ukradnúť sa dá len to, čo niekto iný môže vlastniť. Ak skopírujem knihu, už zo samotnej podstaty kopírovania, pôvodná kniha zostane na pôvodnom mieste, v pôvodnom vlastníctve. Autori knihy ju stále majú. Stále majú aj právo ju predávať, stále majú aj autorské právo, t.j. stále sú považovaní za jej autorov. Neprišli o žiadne svoje vlastníctvo, ani o možnosť s ním nakladať.
dez./ ·
nech je to tak. napises knihu. uverejnis ju. ja ju okopirujem, vytlacim x-kusov a predam ich o 50 percent lacnejsie, nez ty. (nemusel som invesotvat do napisnaia knihy, len do vytlacenia a distribucie, co je tak 50 percent ceny knihy) prava na autorstvo ani na nakladanie s tvojimi vytlackami zostali zachovane, ale ty potom, co vsade v knihkupectvach budu moje kopie (plus kopie dalisch desiatich podobnych podnikavcov) este tak 5 kusov a dost. oplati sa ti pisat v takom svete? napises dalsiu, ked ti tych niekolko desat tisic eur (par mesiacov pisania, zhanania informacii, telefonovania ludom, cestovania za informaciami, atd) ktore ta napisanie beznej hocijakej knihy nikdy neuvidis z predaja knihy a jediny, kto nieco z toho zarobi budu kopirovaci?
Tibor Pospíšil ·
1. Ak napíšem knihu, tak si postrážim, aby mi neunikla pred vydaním. Moje vydanie bude prvé na trhu. Ak je kniha skutočne kvalitná, tak si zarobím najprv ja, až potom kopírovači.
2. Ak nebude spochybnené moje autorstvo, tak kupujúci môžu mať dôvod si kúpiť knihu odo mňa, aj keď bude drahšia. Pretože možno chcú, aby som napísal aj ďalšie. Ak ma nenechajú "najesť", tak si prvú knihu síce kúpia lacnejšie, ale pravdepodobne si tak kúpia aj poslednú knihu.
3. Kedysi bolo ťažké urobiť dobrú fotku. Dnes technológia pokročila a fotiť a predávať fotky môže oveľa viac ľudí. Skutočným fotografom to vážne ohrozuje živobitie. Podobne novinári. Blogeri, čo píšu zadarmo, resp. nemusia z toho žiť, sú silná a "nekalá" konkurencia. Proste vývoj ide dopredu, situácia sa dynamicky mení. A producenti sa musia prispôsobiť. Len istá skupina ide cestou lobingu a násilného (prostredníctvom štátu) udržiavania predchádzajúceho, technológiou a pokrokom už prekonaného stavu.
dez./ ·
1./ ak nebude nezakonne kopirovanie, knihu v tlaciarni rovno vytlacia viac kusov, nez si objednas a tie ostatne predavaju za polovicu este skor, nez ich das na trh ty. detto rovnaka kniha. rovnaka kvaita na nerozoznanie od tvojej. citatel netusi, ktora je prava a ktora nie.
2./ ekonomicky zaujimava vacsina kupuje to najlacnejsie, bez ohladu na kvalitu ci autorstvo. v pripade, ze plati bod 2. aj keby boli ludia idealni a chceli podporit skutocneho autora, nebudu ani vediet, ktora kus knihy je original a ktory kopia..
3./ urobit dobru fotku je rovnako narocne ako napisat dobry clanok ci knihu..trva to cas, stoji to prostriedky a clovek sa musi v danej problematike neustale vzdelavat. napriek tomu, ze internet je plny domaceho videa, 9 z 10 videii prehratych na youtube pochadza od velkych vydavateov.to je to co ludia chcu. web 2.0, ako sa ukazalo,
Tibor Pospíšil ·
Asi sme sa nepochopili. Ja nenamietam voči tomu, keď si vydavateľ uzavrie zmluvu s tlačiarňou, predajňami a podobne. T.j. v dobe, keď ešte kniha nie je verejná. Keď sa ešte verejne neprezentuje, nepredáva. Ja namietam voči tomu, že keď už je kniha v predaji, je tak povediac verejná, tak vydavateľ by musel nejakým spôsobom uzavrieť zmluvu so všetkými, čo si knihu kúpia. To by sa ešte dalo (cez kúpnu zmluvu). Ale vynucovanie by bolo ako Hlava22. NEkopírovanie by mohol vynucovať len u tých, čo si knihu kúpili. Ak niekto prehlási, že si knihu nekúpil, ergo nemá zmluvný vzťaz, tak kópiu môže mať.
dez./ ·
nerozumiem. tvrdis, ze ze dusevne vlastnictvo nie je vlastnictvom a akekolvek vynucovanie svojho dusevneho vlastnictva na inych je narusanie slobod a prav obcanov.
ak ma toto platit, nemozes vydavatela nutit do zmluvy aby dodrziaval nekopirovanie, nemozes nutit predajcu, nemozes nutit kupujuceho. obmedzedzujes tym ich prava a slobody.maju plne pravo nechciet taku zmluvu s kymkolvek uzavriet.
akot teda chces dosiahnut uzatvaranie takej zmluvy vo svete, kde dusevne vlastnictvo nie je vymahatelne?
Tibor Pospíšil ·
Zmluvu o ochrane vlastníctva nie je potrebné uzatvárať. Keď si kúpiš auto, nemusíš uzatvrárať zmluvu so všetkými ľuďmi preto, aby ti ho neukradli. Pretože u slutočného vlastníctva má opodstatnenie chrániť ho zákonom.
Zmluvu potrebuješ, ak sa chceš dohodnúť na nejakých podmienkach s nejakou druhou stranou. Napríklad o tom, že tvoje dielo dostáva za nejakých podmienok. T.j. nezverejníš ho pre všetkých, ale len pre niekoho za určitých podmienok.
To je práve ten rozdiel. Vlastníctvo je chránené by default, iné práva a nároky je potrebné pokryť slobodnou zmluvou dvoch strán.
dez./ ·
ak spravne chapem, v prvom clanku pises, ze neexistuje dusevne vlastnictvo a dozadovat sa na druhych obmedzenia na pouzivanie tvojich napadov, ktore druhi pouziju vyhradne so svojim fyzickym majetkom, je utlacanie ich prav.
v tom pripade akakolvek zmluva uazavreta medzi vlastnikom napadu a inou stranou, taka, ktora by obmedzovala pouzitie vlastnikovho napadu (ale len napadu) druhou stranou, je porusenie prav toho druheho a taka zmluva je neplatna.
inymi slovami, donesies vydavatelovi rukopis, neskor ho dostanes spat. nic ti neukradol. ze vydal knihu a tebe nic nezaplatil? no a co, pouzil svoj majetok na fyzicku prezentaciu tvojho napadu, teba, ako to tvrdis, nijako neobmedzil. rukopis ti nevzal.
za takychto okolnosti ti neostava ine, len mat vsetko pod vlastnou kontrolou, lebo damahat sa obmedzeni nakladania so svojim napadom nemozes. a aj kebyze si knihu sam vytlacis a sam predas (bez prostrednikov) nezamedzis aby ju dalej ini nekopirovali a nesirili. takze jedine co mozes je knihu verejne prezentovat, predcitat, za poplatok, s tym, ze kazdeho zaujemcu presacujes, ci nema reprodukcne zariadenie. pokial je to auttisticky dustin hoffman s vynikajucou pamatou, tak mas smolu.
nuz a tento zaver ta vracia spat do stredoveku, ked copyright a patent vznikol. do obdobia, ked v podstate neexistovali reprodukcne zariadenia a copyright a patent neboli ani v praxi a teda ani v v legislative potrebne. lenze potom sa zacal svet rychlo technologicky rozvijat a ak by neprislo k vynajdeniu patentu a copyruightu, neexistovala by ochrana napadov a svet by sa nevyvyjal tak rychlo ako teraz, ale tak pomaly, ako predtym.
ochrana napadov prispieva k tomu, aby sa kazdemu, kto dokaze premyslat a vymyslat, oplatilo premyslat a vymyslat.
nie je asi nahodou ze cim je krajina demokratickejsia, tym viac dba o ochranu AJ dusevneho vlastnictva.
digitalizacia informacii a distribucia digitalnych informacii priniesla prevrat do nastolneho systemu, v praxi je tazke vymahat copyright. risenim vsak nie je zrusenie copyrightu, ale vymyslenie novych pravidiel. ACTA (SOPA, PIPA) nie su nove pravidla, tie robia viac skody ako osohu. ale nove pravidla bytmusia, inac nam naozaj hrozi, ze oze nastat stagnacia/pokles vyroby obsahu.
Tibor Pospíšil ·
Každá zmluva, slobodne uzavretá medzi dvoma zmluvnými stranami je platná.
Komenský ·
Vy nechápete podstatu veci, Vážený pán Pospíšil. Podstata veci tkvie v OBSAHU danej knihy. "Ak skopírujem knihu, už zo samotnej podstaty kopírovania, pôvodná kniha zostane na pôvodnom mieste, v pôvodnom vlastníctve."
Korpus knihy len zhmotňuje IDEU, na zhmotnení ktorej daný autor pracoval a vytvoril tým ORIGINÁLne, jedinečné dielo.
dez./ ·
ok. nech ma autor clanku pravdu. ochrana dusevneho vlastnictva je narusovanie prav obcanov a verejnou prezentaciou diela automaticky dava autor prava komukolvek ku kopirovaniu a nasledne sireniu diela. pochopia to aj nase vlady. dajme tomu, nech to trva 3 roky, dokial si to vyspele demokracie uvedomia a zavedu do praxe. ako to potom bude vyzerat v praxi?
dnes polovica predanej muziky je cez elektronicky download. 10 percent predanych knih v US a v UK je ako elektronicky download. (minuly rok sa eknihy zacali pomaly presadzovat vsade vo svete aj u nas) video on demand valcuje v US kablovu televiziu a predaj dvd. prakticky kazdy film je oficialne po par mesiacov od vydania na dvd k dispozicii ako download alebo streaming, o tri roky elektronicka distribucia medii prevysi fyzicke media. o 6 rokov tymto tempom budu fyzicke media nezaujimavou mensinou,
ako by to podla autora clankku malo v praxi v takom svete fungovat? ao ma spisovatel vydat knihu, ked ktokovelk ma plne pravo okopirovat ju a sirit kopiu dalej? ako ma skupina predat nahravku muziky, ako ma filmar predat nahravku filmu? ako ma programator predat program? ako ma povedze firma ARM vyvijat za par miliard nizkoenergeticky procesor, ked okamzite po tom, co predaju prvy tablet ma ktokolvek pravo okopirovat tento procesor a predavat tablety za lacnejsie (nemusel investovat ani korunu) s takto okopirovanym procesorom? pripominam, ze fyzicke originaly o par rokov budu nepodstatne, vsetko sa bude predavat len ako elektronicka kopia.
hudobna skupina si moze zarabat zivym hranim a nahravky brat ako reklamu. ale co ma urobit spisovatel? zivit sa autorskym citanim? co ma urobit filmovy tvorca? ma zacat robit divadlo? a co ma urobit programator? po veceroch robit upratovacku aby sa uzivil?
naozaj ma zaujima, ako to autor clanku vidi. ako by mal svet v jeho videni sveta fungovat?
Vladimír Gábor ·
Trochu menej vážne.
No čo by sa stalo? Možno by konečne začali vychádzať len knihy, ktoré za niečo stoja. Možno by bolo menej nepočúvateľnej hudby v rádiách a viac kvalitných filmov, lebo ľudia by si za hodnotné veci radi zaplatili a odpad by skrachoval.
Ale ako má v takomto boji prežiť kvalita, keď knihu ani film, ani hudbu nemožno reklamovať kvôli ich obsahu?
Ak si premietam v hlave zoznam autorov hudobníkov, alebo režisérov, ktorých diela mám rád a myslím si že ma obohatili, tak by som im, keďže mám na to peniaze, za ich diela prispel aj keď by som nemusel, lebo by som ich chcel podporiť.
Možno by to ľudí vychovalo automaticky, lebo ak by autor nemal z čoho žiť, jednoducho by nepísal a nebolo by čo čítať/počúvať/pozerať...
dez./ ·
vo vyspelej demokracii knihu (alebo iny tovar), ktora sa ti nepaci (t.j. nesplnila tvoje ocakvania, na zaklade informacii, ktore si o to prodrukte pre kupou mal) mozes v mnohych velkych obchodoch do mesiaca vratit. dolezite je, aby sa to nezneuzivalo. v nasej, menej vyspelej demokraci by sa to velmi pravdepodobne zneuzivalo, preto to u nas nefunguje a clovek, ktory n enakupuje z vonku, ci vonku nebol, ani netusi, ze take nieco vonku je.
dez./ ·
"Každá zmluva, slobodne uzavretá medzi dvoma zmluvnými stranami je platná." - iba ak neporusuje zakony. vid: ´Občiansky zákonník i Obchodný zákonník upravujú jednotlivé typy zmlúv. Zmluvné strany však môžu uzavrieť aj inú, v zákone nepomenovanú zmluvu, ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona. ´
Uzivatel ·
Ak nebude zákon zakazovať takú zmluvu, tak taká zmluva bude platná.
Rupert Murdoch ·
Na druhej strane, ak bude zákon zakazovať akékoľvek vymáhanie práv za nápad, ktorý bude zverejnený iným ako majiteľom nápadu ale vlastnými prostriedkami toho iného, ako majiteľa, tak pretože také vymáhanie bude porušenie osobných práv každého človeka použiť svoj vlastný majetok a telo ku kopírovaniu cudzieho nápadu bez krádeže fyzickej podstaty nápadu, tak taká zmluva bude neplatná, pretože dve strany, aj keď slobodne a vážne, nemôžu sa dohodnúť na niečom, čo porušuje zákon.
Tak babo raď, ako to teda bude?
Tibor Pospíšil ·
Toto je diskusia na stránke menejstatu.sk. Takže sa dá predpokladať, že autori článkov považujú za správne to, aby štát neobmedzovať zmluvnú slobodu. To skutočne neviem, kde ste si prečítali, že by som snáď chcel, aby štát zákonom umožňoval kopírovanie. Napriek dohode zmluvných strán.
Ja tvrdím niečo úplne iné: ak je dielo svojim autorom zverejnené a ten autor nedokáže/nechce zmluvne zaviazať konzumentov diela, tak je neprípustné, aby si zmluvu vynucoval tak, že štát ňou zaviaže všetkých.
Ešte raz: privátne prezentované dielo je privátne a je úplne v poriadku, ak si ho autor chráni zmluvou s jeho komzumentami (ktorým ho zmluvne zakáže šíriť). Ale ak autor prezentuje dielo verejne, tak nemôže násilím vynucovať podobnú zmluvu na všetkých, ktorí sa k dielu (lebo je verejné) dostali.
Rupert Murdoch ·
V prvom článku s názvom ´Duševné vlastníctvo nie je vlastníctvo´ ste vysvetlili, ako už názov článku napoovedá, fakt, že človek nemôže vlastniť nápad. Napr slovami:
" ....doteraz vzácnej informácie (na kolesách to pôjde ľahšie) sa stala verejná informácia. Dostupná každému bez toho, aby o ňu jej vynálezca prišiel. Informácia proste v jednom okamihu prestala byť vzácna a preto nemôže byť predmetom vlastníctva."
Ďalej píšete, že: ".....odmena autorom bez akejkoľvek pochyby patrí. Akurát som striktne proti tomu, aby bola odmena (hoc ako zaslúžená) realizovaná spôsobom, ktorý porušuje práva iných osôb."
a:
"Za tretie: každý môže so svojim vlastníctvom narábať podľa svojho uváženia. Pokiaľ tým samozrejme nezasiahne do práv (v našom prípade hlavne vlastníckych) iného človeka"
Z toho vyplýva, že v okamihu zverejnenia nápadu, autor prestáva nápad vlastniť - duševné vlastníctvo neexistuje - a každý môže svojím vlastníctvom narábať ako chce, t.j. môže použiť reprodukčný prístroj na kópiu a následny predaj verejnej informácie bez súhlasu autora pôvodného nápadu a autor nemôže podľa zákona požadovať náhradu, lebo ako píše, som proti tomu aby bola odmena (hoc ako zaslúžená) realizovaná spôsobom, ktorý porušuje práva iných osôb. autor teda aj keď sa pokúsi zmluvne zaviazať si účastníkov verejnej prezentácie diela, na čo ma plné právo pred prezentáciou diela, v okamihu zverejneniia diela stráca vlastníctvo nápadu - takto to prosím pekne píšete - a teda následne v spomenutej zmluve jeho strana už nevlastní čo vlastnila a zmluva je ďalej neplatná.
Ale asi si zle Vaše slová vykladám. Skúsite to vyložiť Vy?
Uzivatel ·
Dolupodpísaný Jožko Mrkvička sa zaväzujem nekopírovať mne prezentované dielo. Zmluvná pokuta za porušenie tohto záväzku je XXXX,- €.
Jožko Mrkvička, v.r.
V Hornej Dolnej 9.2.2012
___
Nepotrebuješ na to žiadne autorské/vlastnícke právo. Stačí zmluvná sloboda.
Rupert Murdoch ·
V prípade, že Jožko Mrkvička poruší takúto zmluvu a dielo skopiruje, autor môže teda od neho požadovať pokutu. Ak Jožko Mrkvička pokutu odmietne zaplatiť, autor so zmluvou môže ísť na súd, ktorý ju neuzná, lebo v tomto svete ma každý právo slobodne nakladať zo svojími kopirovacími nástrojmi a vymahanie opaku je narúšanie práv a slobôd občanov. Autor prinajlepšom zaplatí súdne trovy a nič nedostane. Prinajhoršom zaplatí pokutu a teoreticky môže ísť do basy, kedže podobné náslie spáchal na všetkých účastníkoch verejnej prezentácie.
Uzivatel ·
Možno má právo na neobmedzené kopírovanie, ale rovnako má právo slobodne uzavrieť (akúkoľvek) zmluvu.
Jožko Mrkvička ·
Neni to praxadoks. Vo svete, kde možem slobodne nahravat kazdy napad, musim sa najprv zaviazat k nenahravaniu, lebo inac sa k tomu napadu nedostanem. Ak sa zaviazat nechcem, ale chem si dajaku prezentaciu pozret, nepustia ma tam. Naposledy chceli odo mna na koncerte skupiny Anarchy is the new System podpis, ze ak si budem ich pesnicky spievat pri holeni, tak im musim zapaltit pokutu vo vyske rocneho platu prezidenta + ze mi zhabu vsetky moje kopirovacie zariadenia a naviac, ze ma mozu prist kedykovek podla svojej lubovole zabit a predtym ma mozu mucit, aby zistili kolko kopii ich pesniciek som urobil a komu ich dal a za kazdu kopiu im zaplatim opat rocny plat prezidenta. Bol to super koncert, poviem vam. Vstupne bolo zadarmo, stacil im podpis na zmluvu. Bol by som saleny, keby som to nezrobil.
Uzivatel ·
Pokiaľ je ti koncert prednejší ako to, k čomu si sa v zmluve zaviazal, tak by si bol skutočne šialený, ak by si tú zmluvu nepodpísal.
Jolapenos ·
Pekne, pekne. Dobre to tu rozoberate. Aj ja som za. Naco cdcko kupovat, ket to mozem slobodne zkopirovat a nikdo ma nemoze potrestat, sak zmluvy o potrestany uzatvaraju iba blbci, co si nieco od autorov aj kupili.
Slavomír Galko ·
Pán Pospíšil,
súhlasím s vami, že štát ťažko môže zakázať kopírovanie a trestať milióny "pirátov". Z toho vyplýva, že každý producent informácií sa musí zariadiť podľa svojich možností (inak si to zariaďuje hudobná skupina/spevák, inak objaviteľ patentu, a ešte inak vydavateľ/autor - tí poslední sú ale najviac poškodzovaní nelegálnym kopírovaním...).
Nesúhlasím s vaším názorom, že keď vydavateľovi ukradnú - nelegálne skopírujú knihu (a dajú ju na internet), tak vydavateľovi- vlastníkovi kniha zostala a teda sa nič nestalo... (Papierová) kniha je len FORMA, má cenu pre svoj OBSAH - obsahuje informácie. Teda formu mi neukradnú, ukradnú len obsah, pre ktorý má kniha cenu.
Ale kto vydavateľovi (autorovi) zaplatí za škodu, ktorá mu nelegálnym kopírovaním vznikla? NIKTO. Vydavateľ má náklady: musí zaplatiť autorovi knihy (diela) za copyright, platí autorskej agentúre, cez ktorú právo na vydanie knihy kúpi, tiež prekladateľovi (korektorovi), platí za sadzbu (hovoríme o papierovej knihe), za vytlačenie knihy tlačiarni, dopravné (poštovné) náklady, nepíšem o tom, že má náklady aj na skladovanie, techniku, ktorú používa pri práci atď. Rátajme: ak vydá 2000 kusov titulu a chce za 2 roky predať a má na kuse hrubý zisk asi 2 eurá, tak dostane za konkrétny titul asi 4000 euro...
Ale keď sa kniha nelegálne skopíruje, tak kupcov knihy už nemusí byť približne do 2000, ale povedzme, len 1000. Takže mu zostane nepredaných zhruba 1000 kusov. A más stratu, alebo sa mu investované peniaze LEN vrátia. Ale z čoho bude žiť ? Dostane v obchode topánky zadarmo ?
Nelegálne kopírovanie (či už klasické - na kopírke/xeroxe, alebo digitálne - sťahovanie z internetu) je KRÁDEŽ ! Uznávam, že štát môže kradnutie cez internet obmedziť len veľmi ťažko, pričom môže šikanovať slušných ľudí. Takže: do určitej miery sa môže brániť proti nelegálnemu kopírovaniu len firma/človek/inštitúcia, ktorej sa táto zlodejina týka.
Veľmi fundovane píše (aj) o nelegálnom kopírovaní (a návrhoch obrany proti nemu) Jan Homola vo svojej dizertačnej práci: "Elektronická distribuce a formáty knih" (práca je voľne prístupná na internete).
flow ·
Mam pocit, ze Tomas Pospisil nedokaze pochopit jednu zasadnu vec. A to je nieco, co by som styrmi slovami zhrnul ako: praca-dielo-uzitok-odmena.
1. PRACA - niekto (Producent) venuje svoj cas, peniaze, schopnosti (manualne, intelektualne), aby nieco vytvoril.
2. DIELO - vysledkom prace je dielo. ci uz hmotne, alebo nehmotne.
Tomas Pospisil ma problem pochopit a uznat, ze ten, kto svojou pracou vytvoril dielo, ma nanho vlastnicky narok a tym padom MA PLNE PRAVO rozhodnut, akym sposobom je mozne z neho cerpat (3.) UZITOK.
A je potom vecou Spotrebitela, ci chce ziskat'' dany uzitok za (4.) ODMENU pozadovanu Producentom.
Nevsimol som si, ze by T.P. mal akykolvek problem s tymto jednoduchym trhovym konceptom pri hocicom inom s vynimkou dusevneho vlastnictva, ktore on na zaklade iba vlastneho presvedcenia neuznava.
Ked si vezmeme veci zo zivota:
- chcete si nechat postavit dom. Ako Spotrebitela vas nemusi zaujimat, aku pracu (naklady) vynalozi Producent. zaujima vas hotove dielo a nasledne to, ci pozadovana odmena zodpoveda vasmu uzitku.
- chcete si nechat vymenit gumy na aute - zase vas ako spotrebitela zaujima vas uzitok za pozadovanu odmenu. a tu uz podotknem, ze nemate problem zaplatit 2x do roka znovu a znovu za tu istu sluzbu. lebo zakazdym cerpate isty uzitok...
A tak isto to funguje aj vo svete nehmotnych produktov/sluzieb:
- chcete pouzivat mobil? chcete isty uzitok a zaplatite producentovi istu odmenu. znovu a znovu, kazdy mesiac. a pritom za nehmotnu sluzbu. a T.P. davam do pozornosti, ze aj za nieco, na co nevyhnutne potrebujem svoje telo (svoj "majetok"), aby som ta sluzba vobec existovala a mohol som ju vyuzivat (telefonovanie).
V mnohych pripadoch na zaciatku ani nepodpisujete ziadnu zmluvu, aby ste potom cerpali z daneho produktu/sluzby uzitok. Napr. do pneuservisu pridete, pockate na vykonanie prace, zaplatite a odidete. Pred ostrihanim u holica vam tiez nesupnu k podpisu papier, akurat vam daju moznost si zistit pozadovanu odmenu (cennik) - ale to je uz na vas, ci to urobite.
Preco je to tak? Lebo funguje nieco ako vlastnicke pravo a mame tu nieco co sa vola zakon a konkretnejsie napr. Obchodny zakonnik. Akonahle budete cerpat uzitok z niekoho ineho prace/diela bez uhradenia odmeny, tak ste v podstate zlodej a producent vas moze povlacit po sudoch, kym sa svojho prava nedomoze.
Moja otazka na T.P. je, preco odopiera tento jednoznacne trhovy koncept autorom nehmotnych diel (vratane hudby) ?
Aj hudobna skladba JE NOSITELOM UZITKU (dobry pocit, nalada, emocie). Autor moze venovat vytvoreniu albumu 2 tyzdne ale aj 4 roky, co mna ako spotrebitela nemusi zaujimat. Mna zaujima uzitok a nevidim jediny dovod, preco by autor nemal mat pravo si urcit podmienky cerpania uzitku zo svojho diela a naslednu odmenu zan (na ktoru pristupim, alebo nie).
Ako to funguje v praxi?
Paci sa vam nejaky song? Nechcete si ho kupit, tak ok, pockate, kym ho zahraju v radiu. Radio je sprostredkovatelom uzitku a preto za KAZDE JEDNO ZAHRATIE toho songu zaplati. za vas. co mozete urobit vy je, ze kym drzite ten song v hlave (uvaha T.P.), mozete z neho cerpat uzitok donekonecna.
Chcete vsak ten song zahrat svojim usiam podla lubovole? Kupte si ho (RAZ) - idete cerpat uzitok (KOLKOKRAT CHCETE) a autorovi za to prinalezi odmena (ak ju pozaduje).
Zakladny problem a zvrhlost uvah Tomasa Pospisila spociva v tom, ze co je na jeho disku (mp3ky) je jeho a moze to pouzivat, lebo je to jeho, bez ohladu na nadobudnutie. Problem je vsak ten, ze ked si hudbu skopiruje v rozpore s podmienkami autora (opakujem, ze ziadna zmluva nie je nutna, mame tu ZAKON), tak CERPA UZITOK BEZ UHRADENIA ODMENY. Co je uz absolutny nonsens je, ze T.P. to nepovazuje za kradez (paradoxne, vsade inde by to kradez bola), ale vymahanie odmeny prostrednictvom zakona povazuje za obmedzovanie svojich prav (vlastnictvo svojho tela a podobne bludy).
Chcel by som vidiet, ako si T.P. ide obhajovat nezaplatenu fakturu od tel. operatora z dovodu porusovania jeho vlastnickych prav k jeho telu, iba vdaka ktorym sa uskutucnuju jeho hovory v sieti daneho operatora :)
Takze vsetko zhrniem v otazke: aky je dovod odopierat autorom nehmotnych diel pozadovanie odmeny za cerpanie uzitku z ich diel a naslednu pravnu ochranu v tomto smere?