Prečo pomáhame zvieratkám a kašleme na ľudí

Keď Magda Vašáryová povie niečo do médií, tak to má vždy grády. Svojim exaltovaným hlasom, neprítomným výrazom v tvári a zmyslom pre pátos snáď ani nedokáže povedať nič bežné či fádne. Táto superschopnosť je Magde častokrát na škodu (keď jej hysterické výstupy v televíznej debate odradili voličov v prezidentskej kampani v roku 1999). Inokedy ale vie v dnešnej dynamickej, mediálnej dobe na seba strhnúť pozornosť, ktorú si iní politici musia draho kupovať reklamnými kampaňami.

To sa stalo minulý týždeň. Magda sa vyjadrila k utečencom. Kto sa ešte nevyjadril, nech sa hlási u súdruha Žinčicu.

Zaujala síce bežný slniečkársky postoj, ale aj tak jej vystúpenie obsahovalo jeden zaujímavý moment. Odmietanie utečencov dala do kontrastu s nadšením pre opustené zvieratká. Zatiaľ čo so Slovákmi nepohnú zábery utopených detí na gréckych plážach, pre roztomilých chlpáčov bez domova sa pomocné ruky nájdu. To sme skutočne tak pokryteckí?

Áno, ale má to svoje objektívne príčiny, ktoré by som chcel trochu rozviesť.

Po prvé. Slováci sú ochotní pomáhať opusteným psíkom preto, lebo na rozdiel od sýrskych migrantov si pomoc zvieratkám môžu dovoliť. Nech sa na to pozrieme z hociktorej strany - finančnej, organizačnej, priestorovej - psíček, alebo mačička sú oveľa menej náročnejšie na zdroje ako ľudská bytosť.

Človek obetuje pár eur na krmivo, preorganizuje si denný režim (kvôli rannému venčeniu) a pripraví pelech niekde v rohu obývačky. Ak dotyčný býva v dome so záhradou, tak sa pomoc štvornohým miláčikom stáva v podstate beznákladovou.

Po druhé. Slováci vedia ako zvieratám pomôcť. Akú pomoc očakávajú migranti, to často nevedia ani oni sami.

Pes sa nachádza v Maslowovej pyramíde potrieb na spodných priečkach. Ak je vycikaný, sýty a cíti lásku svojho pána, tak je spokojný. To je v obrovskom kontraste s predstavami a ambíciami komplexnej ľudskej bytosti. Ak si niekto z nás myslí, že presne vie, čo potrebuje niekto druhý, tak sa jednoducho mýli. A tento omyl už má svoju realizáciu aj v aktuálnej utečeneckej problematike.

Čo teda vyplýva zo spomínaných dvoch bodov? Slováci sa angažujú v prípadoch opustených zvierat, lebo je v ich silách im pomôcť, poskytnúť im domov a tak celý problém riešiť systémovo. Tieto možnosti ale nemajú, keď ide o migrantov.

Na tomto mieste treba spomenúť, že ani pani Magda nie je ochotná migrantom reálne pomôcť. Jej vyjadrenia sú čisto proklamačné v duchu - niekto by sa mal postarať. Ten niekto je obvykle štát, ktorý je taký univerzálny riešiteľ všetkého, čo naše svedomie momentálne hryzie, ale načo naše sily nestačia.

Takýto postoj zastávajú v podstate všetci tí, čo sa pozastavujú nad nízkou pripravenosťou prostého plebsu zachraňovať zemeguľu. Preto tak nenávidia otázku Koľko utečencov ste si vy nasťahovali do bytu? Žiadneho, a ani v najmenšom neuvažujú o tom, že by tak aj niekedy mohli spraviť (rešpekt k výnimkám). Predpokladám, že si svoje pokrytectvo aj niekde medzi riadkami svojich humanistických vyhlásení uvedomujú, keď na spomínanú otázku reagujú tak podráždene.

Preto si v spoločnosti tak vážime osobnosti, ktoré ľuďom v ťažkých životných situáciách aj reálne (nie len verbálne) pomáhajú. Anton Srholec, alebo Matka Tereza zasvätili pomoci núdznym celý život. Lebo inak sa to ani robiť nedá, keďže pomoci ľuďom treba obetovať obrovské množstvo času a finančných zdrojov. A určite by vám mohli rozprávať množstvo príbehov, keď odmenou za ich pomoc neboli oddané psie oči, ale sklamanie a nepochopenie z radov obdarovaných. Lebo nie je nič zložitejšie ako spraviť niekoho cudzieho šťastným.

Pani Magda vo svojom preslove na záver dáva do pochybnosti kresťanský charakter slovenského národa. Správny kresťan by mal slovne podporiť každý dobrý skutok. Otázkou ale je, či aj Bohu stačia iba verbálne proklamácie bez konkrétnych skutkov. Je veľmi pravdepodobné, že viac ocení reálny čin, nech už aj len v prospech zvierat, ako najsam skvelú verbálnu ekvilibristiku v prospech ľudí.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Mix

Program PS/SPOLU 2020 - zhrnutie

Na program PS/SPOLU (ďalej len “progresívci”) sa veľmi dlho čakalo. Progresívci totiž dlhodobo prichádzali s rôznymi víziami a nápadmi, ktoré však často boli brané skepticky, keďže pôsobili naivne. Mnohí preto očakávali, že progresívci vo

Filip Vačko

Diskusia (9)