Keď Magda Vašáryová povie niečo do médií, tak to má vždy grády. Svojim exaltovaným hlasom, neprítomným výrazom v tvári a zmyslom pre pátos snáď ani nedokáže povedať nič bežné či fádne. Táto superschopnosť je Magde častokrát na škodu (keď jej hysterické výstupy v televíznej debate odradili voličov v prezidentskej kampani v roku 1999). Inokedy ale vie v dnešnej dynamickej, mediálnej dobe na seba strhnúť pozornosť, ktorú si iní politici musia draho kupovať reklamnými kampaňami.
To sa stalo minulý týždeň. Magda sa vyjadrila k utečencom. Kto sa ešte nevyjadril, nech sa hlási u súdruha Žinčicu.
Zaujala síce bežný slniečkársky postoj, ale aj tak jej vystúpenie obsahovalo jeden zaujímavý moment. Odmietanie utečencov dala do kontrastu s nadšením pre opustené zvieratká. Zatiaľ čo so Slovákmi nepohnú zábery utopených detí na gréckych plážach, pre roztomilých chlpáčov bez domova sa pomocné ruky nájdu. To sme skutočne tak pokryteckí?
Áno, ale má to svoje objektívne príčiny, ktoré by som chcel trochu rozviesť.
Po prvé. Slováci sú ochotní pomáhať opusteným psíkom preto, lebo na rozdiel od sýrskych migrantov si pomoc zvieratkám môžu dovoliť. Nech sa na to pozrieme z hociktorej strany – finančnej, organizačnej, priestorovej – psíček, alebo mačička sú oveľa menej náročnejšie na zdroje ako ľudská bytosť.
Človek obetuje pár eur na krmivo, preorganizuje si denný režim (kvôli rannému venčeniu) a pripraví pelech niekde v rohu obývačky. Ak dotyčný býva v dome so záhradou, tak sa pomoc štvornohým miláčikom stáva v podstate beznákladovou.
Po druhé. Slováci vedia ako zvieratám pomôcť. Akú pomoc očakávajú migranti, to často nevedia ani oni sami.
Pes sa nachádza v Maslowovej pyramíde potrieb na spodných priečkach. Ak je vycikaný, sýty a cíti lásku svojho pána, tak je spokojný. To je v obrovskom kontraste s predstavami a ambíciami komplexnej ľudskej bytosti. Ak si niekto z nás myslí, že presne vie, čo potrebuje niekto druhý, tak sa jednoducho mýli. A tento omyl už má svoju realizáciu aj v aktuálnej utečeneckej problematike.
Čo teda vyplýva zo spomínaných dvoch bodov? Slováci sa angažujú v prípadoch opustených zvierat, lebo je v ich silách im pomôcť, poskytnúť im domov a tak celý problém riešiť systémovo. Tieto možnosti ale nemajú, keď ide o migrantov.
Na tomto mieste treba spomenúť, že ani pani Magda nie je ochotná migrantom reálne pomôcť. Jej vyjadrenia sú čisto proklamačné v duchu – niekto by sa mal postarať. Ten niekto je obvykle štát, ktorý je taký univerzálny riešiteľ všetkého, čo naše svedomie momentálne hryzie, ale načo naše sily nestačia.
Takýto postoj zastávajú v podstate všetci tí, čo sa pozastavujú nad nízkou pripravenosťou prostého plebsu zachraňovať zemeguľu. Preto tak nenávidia otázku Koľko utečencov ste si vy nasťahovali do bytu? Žiadneho, a ani v najmenšom neuvažujú o tom, že by tak aj niekedy mohli spraviť (rešpekt k výnimkám). Predpokladám, že si svoje pokrytectvo aj niekde medzi riadkami svojich humanistických vyhlásení uvedomujú, keď na spomínanú otázku reagujú tak podráždene.
Preto si v spoločnosti tak vážime osobnosti, ktoré ľuďom v ťažkých životných situáciách aj reálne (nie len verbálne) pomáhajú. Anton Srholec, alebo Matka Tereza zasvätili pomoci núdznym celý život. Lebo inak sa to ani robiť nedá, keďže pomoci ľuďom treba obetovať obrovské množstvo času a finančných zdrojov. A určite by vám mohli rozprávať množstvo príbehov, keď odmenou za ich pomoc neboli oddané psie oči, ale sklamanie a nepochopenie z radov obdarovaných. Lebo nie je nič zložitejšie ako spraviť niekoho cudzieho šťastným.
Pani Magda vo svojom preslove na záver dáva do pochybnosti kresťanský charakter slovenského národa. Správny kresťan by mal slovne podporiť každý dobrý skutok. Otázkou ale je, či aj Bohu stačia iba verbálne proklamácie bez konkrétnych skutkov. Je veľmi pravdepodobné, že viac ocení reálny čin, nech už aj len v prospech zvierat, ako najsam skvelú verbálnu ekvilibristiku v prospech ľudí.
3,612 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Nie som si celkom isty, ze na Slovensku je radovo viacej ludi, ktori su schopní a ochotni pomoct zvieratkam, ako tych, ktori su ochotni pomoct utecencom. Myslim si, ze ani tych prvych nie je dost.
Napíšem to sem silno politicky nekorektne a na rovinu: Určite je rádovo viac Slovákov, ktorí by boli ochotní dať prácu (a tým umožniť akú-takú existenciu) imigrantom za normálnych trhových podmienok (čítaj bez výpalného štátu a mimo zákonník práce a podobné polená), ako je imigrantov, ktorí by boli ochotní sa na Slovensko prisťahovať za týchto podmienok (t.j. že sú schopní a ochotní pracovať za trhovú cenu).
Slováci teda nemajú problém prichýliť imigrantov „za vzájomne výhodných pomienok“. Nalejme si čistého vína: veľmi, ale že skutočne veľmi veľa ľudí má (podľa mňa celkom odôvodnený) problém s tým, že tzv. „sociálna“ pomoc, ktorú by tu imigranti museli dostať je niečo, na čo Slovák v podobných problémoch nedosiahne.
Mozno slovakom krivdim, ale s prvym bodom nesuhlasim. Slovaci by syrcanov neprijali, ani keby mali fungovat podla trznych principov. Predstav si, ze by Fico navrhol aby kazdy syrcan, ktory chce zaplatit 5000 euro prevadzacom mohol prist na slovensku ambasadu, kupil si letenku za 300 euro a za zvysnych 4700 mohol zacat zivot na Slovensku bez naroku na socialne davky. A zil by len z toho, co by zarobil (podobne ako ilegali v USA ci inde). Ved by ho vlastni volici zlyncovali na ulici.
To, ze slovakom vadii „socialna pomoc“ pre inych ako su oni sami, je isto pravda. Aj ked v Nemecku ju za komunizmu dostali vsetci, co utiekli cez zeleznu oponu. A isto neutekli z takeho pruseru ako sa uteka teraz.
Ale rozmyslam stale nad inou vecou. Ci naozaj idu migranti primarne za socialnymi davkami. Oni totiz povacsine utekaju z krajin, kde nepoznaju davku v hmotnej nudzi, ani 1. ani 2. pilier. ani podporu v nezamestnanosti, ci ine maskrty socialneho statu. Podla mna si ani nevedia predstavit existenciu niecoho takeho ako je Socialna poistovna. Ale kedze ziadneho syrcana ani iracana nepoznam, tak musim povedat, ze neviem.
Skús si môj príspevok prečítať ešte raz. Ja som nenapísal, že tých Slovákov je veľa. Ja som napísal, že ich je rádovo viac, ako imigrantov, ktorí by sem za týchto podmienok chceli prísť. A čo sa týka imigrácie ako takej: nevidím nejaký odpor voči Vietnamcom, Číňanom Ukrajincom, Turkom, ….. ani iným „inostrancom“, ktorých minimálne v BA je už cekom dosť. Kľudne to poženiem až do extrému a napíšem, že dosť veľká časť Slovákov (OK, možno nie celkom väčšina) nemá problém ani so slušne vystupujúcim a pracujúcim Cigánom. Chodil som do jedných potravín, kde za jednou z pokladní sedela Cigánka a neregistroval som, že by mala menej zákazníkov, ako jej biela kolegyňa vedľa.
Ano, to suhlasim. Slovaci si kupia kebab podla chuti, bez ohladu na povod toho, co im ho urobi. Ina vec je, ci v prave prichadzajucich vidia potencialnych kebabarov, alebo nieco ine.
Spýtam sa aj Teba, pretože sa to pýtam každého, kto napíše niečo podobne, ako si napísal Ty: “ A isto neutekli z takeho pruseru ako sa uteka teraz. “
Konkrétne pred čím utekajú (napríklad) Afgánci zo Srbska so Maďarska, alebo z Rakúska do Nemecka, alebo z Francúzska do Anglicka (riskujúc svoj život v tuneli)? Toto by som chcel raz pochopiť. Osobne si neviem predstaviť našich (aj podľa mňa ekonomických) emigrantov, ako budú násilne protestovať proti tomu, že ako miesto usídlenia im určia Rakúsko namiesto nimi preferovaného Nemecka.
Ani nasi utecenci nesli tam, kde im urcili. Po kratkom pobyte v taboroch v Rakusku ci Nemecku sa rozbehli do Svedska, USA, Australie aj inde. A stavim sa, ze si vzdy mysleli, ze utiekli z CSSR do USA. Nikdy nepovedali: „Utiekol som z Rakuska do USA“. Rovnako je to aj dnes. Oni neutekaju zo Srbska do Madarska. Oni utekaju zo Syrie do Nemecka alebo z Nigerie do UK. Vsetko medzi tym je len logistika. Ty to vnimas inak, lebo sa ta ich cesta zacala tykat az ked sa vylodili niekde na Lesbose. Oni uz ale maju za sebou stovky kilometrov a v hlave inu mapu ako ty.
Nevidim ziadnemu migrantovi do mozgu. Podla mna sa ich motivacie lisia, tak ako sa lisia moje a tvoje motivacie. Neviem s akymi informaciami pracuju, ake maju alternativy na vyber, ani akym veria mytom a polopravdam o zivote na zapade. Podla mna sa to meni u kazdeho z nich nielen podla krajiny povodu, ale aj podla vzdelania, zivotnych skusenosti atd. Uprimne, netusim aky je potencialny zisk z prechodu z Francuzska do Anglicka, ktory stoji za riziko smrti. Preto nesudim, kedze netusim.
Pani Vašariová sa stala političkou, a udrelo jej to na mozog. To iba tak na ňu osobne.
A k téme imigrantov :
Je totálne absurdné uvažovať spôsobom : „Pomožeme imigrantom, teda pomôžeme všetkým chudákom vo svete“. Vo svete je aspon miliarda „chudákov“ , a je absurdné ich sem všetkých pozvať, a do smrti ich živiť. Tí imigranti sú tí NAJbohatší a najzdravší z tých všetkých z tej miliardy. Prečo máme pomáhať tým NAJbohatším a najzdravším ???
A pomôcť tej tisícinke z tej miliardy – to je iba na smiech.
Politici EU aj USA mnohými zákrokmi POŠKODILI ľudí vo svete , a teraz si chcú liečiť zlé svedomie ???
To si nejaký optimista, že miliarda chudákov. Podľa mňa ich je viac. A ja si napríklad myslím, že vôbec nie je absurdné, snažiť sa aj takéto počty (miliardy ľudí) „vytiahnuť“ z chudoby. Akurát nie náboženstvom, ako sa to snažia pomätení slniečkári. Ale normálne. Rozumom. Napríklad zmenšením obchodných bariér. Ukončením „podpory“, t.j. ukončenie budovania závislosti chudobných na dávkach a posun k podnieteniu ich vlastných aktivít pre zlepšnie situácie.