Potrebujeme verejnoprávne médiá?

Hlas vycházel z obdélníkové desky, jakéhosi matného zrcadla, jež bylo součástí povrchu stěny po pravé straně. Winston otočil knoflíkem a hlas se trochu ztišil, ale slovům bylo stále ještě rozumět. Přístroj (ve skutečnosti televizní obrazovka) se dal ztlumit, ale nebylo možné ho úplně vypnout.
(1984)

Predstavte si, že vám raz ráno zaklope na dvere obchodný zástupca nejakej televíznej stanice, ktorý vám ponúkne príjem jeho programu. Vy však váhate. Existujú predsa desiatky podobných televíznych staníc, z ktorých každá má svoj program, a aj keď vysielajú častejšie reklamné vysielanie, zdajú sa vám lepšie. Máte teda pocit, že by bolo pre vás výhodnejšie zabezpečiť si tie ostatné programy (ak teda máte o nejaký platený kanál vôbec záujem). Ale vzhľadom k tomu, že ste v dobrom rozpoložení, tak dáte tomuto milému pánovi šancu presvedčiť vás…

Verejný statok

Televízia je predsa verejný statok, verejná služba, verejné…

Čo to je vlastne verejný statok? Čo na to páni ekonómovia Samuelsson alebo Musgrave? Existujú dve hlavné skupiny statkov a to statky A a statky B (a medzitým zmiešané statky niekde bližšie ku skupine A a bližšie ku skupine B). Statky typu A sú poskytované trhom v dostatočnej miere a statky B sú, spravidla vďaka ich špecifickým vlastnostiam, poskytované v nedostatočnom množstve. A narážame na prvý problém teórie verejných statkov. Kolektivizmus.

Čo je to objektívne nedostatočné množstvo? Vzhľadom k subjektívnosti úžitku môže byť akékoľvek množstvo produkcie nejakého statku nedostatočné len pre niektorých konkrétnych jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov. Problém číslo dva je problémom sémantickým. Samuelsson totiž nezostal pri rozdelení statkov na dve skupiny s neutrálnym názvom, ale pomenoval skupinu A ako súkromné (tržné) statky a skupinu B ako verejné statky – už samotné toto rozdelenie v sebe implicitne obsahuje subjektívny hodnotový súd a nemá čo robiť v hodnotovo neutrálnej vede zvanej Ekonómia. A tým sa dostávame postupne k ďalšej trhline tejto tak populárnej teórie.

Aj keby boli naše predošlé námietky vyvrátené (o čom však silne pochybujem), tak neexistuje dôvod tvrdiť, že z teórie verejných statkov vyplýva, že musia byť poskytované štátom na báze donútenia. Tento moment, keď Samuelsson z ničoho nič preskočí priekopu medzi pozitívnou analýzou a normatívnym tvrdením je natoľko evidentný a mylný, že je až zarážajúce, s akou samozrejmosťou je jeho teória prijímaná a šírená ďalej. Aj keby totiž existovali čisto verejné statky v zmysle Samuelssona, tak stále neexistuje spojitosť medzi existenciou tohto statku a jeho poskytovaním na báze štátneho donútenia.

Na dokreslenie nezmyselnosti tohto tvrdenia stačí už len poukázať na súkromné majáky a súkromné súdy, ktoré vznikali a produkovali svoje služby v Anglicku pred ich násilným zoštátnením alebo zo súčasnosti bezpečnostné zábrany na zjazdovkách, ktoré sú plne alebo čiastočne hradené niektorými poisťovacími spoločnosťami napriek tomu, že na svahoch sa pohybujú aj klienti iných poisťovní.

A ešte na ilustráciu nezmyslu plynúceho z tejto teórie môžeme poukázať na jeden dokonalý verejný statok. Tým by mohla byť socha Mickey Mousa na Mesiaci. Všetci ho môžeme vidieť tak nejak rovnako, takže by sme z neho mali mať aj rovnaký úžitok (podľa spomínanej teórie) a teda by sme mali všetci prispieť aj na jeho výstavbu. Teoretické predpoklady splnené prakticky do bodky, ale už na prvý pohľad je to poriadna blbosť.

V predošlých riadkoch boli napísané výrazné argumenty proti teórii verejných statkov a mohli by sme tým skončiť, ale to ešte nie je všetko. Na to, aby sa niečo pre niekoho stalo statkom, musí mať pre toho konkrétneho niekoho aj hodnotu. A ak pre toho niekoho nemá hodnotu vysielanie Slovenskej televízie alebo Slovenského rozhlasu, tak pre neho nie sú statkom. Ba čo viac, môže nastať ešte aj iná situácia: Pri pomyslení na to, že je nútený tieto pre neho nezaujímavé inštitúcie aj finančne podporovať, tak sa mu zdvíha žalúdok z tejto nespravodlivosti vždy, keď prechádza okolo budovy Slovenskej televízie, či rozhlasu a nielenže už pre neho nie sú normálnym statkom (v zmysle “good“), ale stávajú sa pre neho nežiadúcim (v zmysle “bad“), a teda z jeho blahobytu dokonca ukrajujú.

Čierni pasažieri

Ale čo s čiernymi pasažiermi?

Tí, ktorí sa tvária, že nemajú o vysielanie záujem, aby nemuseli platiť za jeho príjem a zároveň vedia, že vysielanie bude aj tak prebiehať a oni ho budú prijímať. Bohužiaľ alebo skôr bohuvďaka sa nedá vidieť ľuďom do hláv. A neexistuje iný spôsob, ako zistiť, čo ľudia chcú a čo ľudia nechcú, ako ich nechať jednať a hlasovať svojimi peňaženkami.

Tým, že sa televíznym spoločnostiam čierni pasažieri „nepáčia“ a snažia sa o ich vylúčenie, demonštrujú fakt, že náklady na prijatie ďalšieho prijímateľa nie sú nulové – čím je porušená jedna z podmienok, za ktorých môže k čiernemu pasažierstvu dôjsť. Aj keď technicky je náklad na každého ďalšieho diváka nulový, tak ekonomicky v zmysle obetovanej príležitosti tieto náklady sú nenulové. Prečo by televízia chcela inak odstaviť čierneho pasažiera, ak by jej marginálne náklady boli nulové? A tým sa dostávame k (ne)vylúčiteľnosti zo spotreby. Existujú predsa stanice, ktorým, ak nezaplatíte, tak ich nebudete prijímať. A námietka, že vysielajú technicky iným spôsobom? Nikto predsa nenúti STV vysielať práve takto.

Nesmieme zabudnúť ani na fakt, že čierne pasažierstvo, aj keby sme pripustili zmysluplnosť tohto konceptu, môže fungovať aj naruby – opačným smerom. Rovnako sa dá predsa ukazovať na kohokoľvek a tvrdiť, že oni majú záujem o službu a chcú sa chovať ako čierni pasažieri a preto tvrdia, že o službu nemajú záujem. Nie je problém vysielať do éteru nejaké nezmysly a ukázať na všetkých, ktorí majú možnosť prijímať môj signál (t.j. všetci, čo majú doma televízor, či vlastne dnes už len elektrickú zásuvku) a vyhlásiť, že sa chovajú ako čierni pasažieri.

Duálny systém

Ale veď všade v civilizovanom svete existuje duálny systém. Kde vedľa komerčných staníc existujú aj verejnoprávne, tak prečo nie u nás?

Nebláznite. Toto má byť argument? Nepripomína vám to niečo? Samotný fakt, že to majú všetci okolo, nehovorí nič o tom, že to tak má byť, že je to správne. Keď si v stredoveku skoro všetci mysleli, že Slnko a planéty obiehajú okolo Zeme, tak to takisto nebola pravda a ani upálenie nesúhlasiacich na tom nič nezmenilo. A napriek tomu, že takmer všetci lekári púšťali žilou, tak pravdu mali tí, ktorí tvrdili, že to nepomôže, a že je to teda nesprávne. Na argument, že to tak robia všetci „kamaráti“, existuje odpoveď, ktorú pozná každý rodič: „A keby skákali do studne, tak by si skákal tiež?“ Myslím, že k podobným argumentom sa už nemusíme vracať.

Vysielacie frekvencie

Štát je vlastníkom vysielacích frekvencií, takže by mal kontrolovať vysielanie.

Vlastniť môže niečo iba živý človek z mäsa a kostí. Môžeme v skratke hovoriť o majetku nejakej firmy, ale za firmou stojí vždy človek podnikateľ, prípadne viac takýchto ľudí a majetok firmy je teda majetkom vlastníkov nimi vopred dohodnutým spôsobom. Títo vlastníci investujú a získavajú, alebo tratia.

V prípade štátu je situácia diametrálne odlišná. Neexistuje vlastník alebo vlastníci v pravom slova zmysle. Existuje iba akási rada – skupina ľudí, ktorí majú rozhodovacie právomoci o majetku, ktorý im nepatrí. A štát je „vlastníkom“ tiež z ďalšieho dôvodu. Skúste si postaviť na pozemku, ktorý vám patrí, vysielač a v tom momente príde zástupca štátu a vaša snaha bude v lepšom prípade korunovaná ponukou na nútený odkup.

Verejná mienka

A masmédia sú významným faktorom pri vytváraní verejnej mienky, a preto by mali byť kontrolované. Veď existuje riziko ovládnutia mediálneho trhu finančne silnou skupinou.

Práve preto, že masmédiá sú tak významné pri tvorbe verejnej mienky, tak by si ich verejnosť mala kontrolovať sama. Nemali by teda podliehať vláde alebo rade, ktorá je jej predĺženou rukou, ale zvrchovanosti spotrebiteľov. Televízne stanice sú spravidla financované príjmom z reklám, ktorý, ako vieme, je závislý hlavne na sledovanosti konkrétneho televízneho kanálu. Ak má služba, ktorú nám televízny kanál poskytuje, pre nás hodnotu, tak ho sledujeme. Ak stúpa jeho sledovanosť, tak ceteris paribus môžu stúpať príjmy z reklám.

Ak sa vytvorí nejaká obrovská spoločnosť, tak preto, že si to ľudia priali a dali to najavo tým, že sa zriekli potreby iných statkov a svoje prostriedky venovali práve tejto spoločnosti, pretože uspokojovala ich potreby najlepšie. Ak však táto spoločnosť stratí priazeň divákov, príde aj o svoje peniaze a akákoľvek moc takejto skupiny je len iluzórna, lebo je limitovaná práve verejnosťou.

Na druhej strane však stojí možnosť vyvlastňovať a použiť násilné donútenie. Vtedy je závislosť na prianiach divákov výrazne potlačená. A televízia má možnosť vysielať to, čo sama považuje za hodnotné, pretože tie nekultúrne hovädá (občania SR) by to nedokázali oceniť a mohli by „skĺznuť“ k bulváru. Ak má niekto možnosť donucovať a hojne ju aj využíva (cca 50% HDP ide do verejných rozpočtov), bolo by nerozumom predpokladať, že ho poskytne v niečí prospech len z dobrej vôle. Preto je lákavé spojenie štátnej ideológie s masmédiami a vznik inštitúcií, ktoré si nezabúdajú do názvu vložiť magické slovo „Slovenská“.

Kdo kontroluje minulost, kontroluje budoucnost.
Kdo kontroluje přítomnost, kontroluje minulost.
(1984)

Asi preto tá úporná snaha strkať štátne „prsty“ do informácií. Štátne školstvo napriek povinnej školskej dochádzke už nie je zďaleka jediným poskytovateľom vedomostí a nevedomostí a je treba dohliadnuť na šírenie tých „správnych“ myšlienok aj vo vyššom veku a na to je televízia priam ideálna. Vysielaš „zlé“ veci, vezmeme ti licenciu. A aj keby sme ju vzali všetkým, tak predsa zostane nesklamateľný a osvedčený štandard Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

Aj preto tá úporná snaha politikov o regulovanie internetu. Tam sa myšlienky šíria veľmi rýchlo. Našťastie ten sa reguluje vďaka obrovskému množstvu zdrojov len veľmi ťažko.

Domáca tvorba

A čo podpora domácej tvorby vďaka tomu, že je televíznym staniciam, nielen tej verejnoprávnej, prikázaná minimálna kvóta domácich a tiež pôvodných programov? Ochrana národnej identity!

Pôvod tohto opatrenia môžeme nájsť vo vojnovom, v tej dobe fašistami ovládanom, Francúzsku. Tam vichystická vláda zaviedla kvóty na zahraničné filmy a zároveň zahájila dotácie na reštrukturalizáciu francúzskeho filmového priemyslu. Pod zámienkou národnej identity, tak mohla používať kvóty a dotácie ako formu cenzúry. Pozoruhodným faktom je, že tieto opatrenia na ochranu francúzskej fašistickej spoločnosti prevzala okamžite po vojne vláda francúzska. A národná identita je chránená naďalej…

Prijímaš? Zaplatíš!

Tak dosť. Jednoducho, pretože môžete prijímať vysielanie tejto televíznej stanice, tak ho budete aj platiť…

Namietam. Veď predsa existujú iné televízne stanice, ktoré môžem taktiež prijímať a napriek tomu po mne nepožadujú žiadne priame platby. Alebo, že tiež existujú ďalšie televízne stanice, ktoré je možné prijímať až keď zaplatíte poplatok za ich príjem. Samozrejme je absurdná už samotná úvaha o tom, že keď máte možnosť niečo získavať, tak by ste mali za to platiť. Ak si pustím doma Mou vlast a otvorím okná do ulice, tak mi to predsa nedáva nijaké právo požadovať od okoloidúcich, aby mi platili za moje vysielanie. Rovnako tak ani televízia nemá právo vymáhať platbu za niečo, čo som nepožadoval.


Milý pán vás teda nepresvedčil. Poďakujete za ponuku, program odmietnete a slušne sa s obchodníkom rozlúčite. Pokojne si sadnete na pohovku a za niekoľko minút už o pánovi, ktorý vám ponúkal nevýhodný obchod, ani neviete.

Lenže čo čert nechcel…

Za niekoľko dní príde ten istý pán v sprievode mužov zákona a zopakuje svoju ponuku, len s tým rozdielom, že mu proste zaplatiť musíte. A nielenže mu zaplatíte dnes, budete mu musieť platiť každý mesiac. A keby ste náhodou chceli prijímač zatajiť, tak aj tak zaplatíte a k tomu ešte aj pokutu naviac. A vymáhanie pokuty na súde vlastne tiež platíte z daní.

George Orwell ani netušil, ako by to „strana“ mohla šikovne vymyslieť. Nemusíte síce sledovať jej propagandu z veľkej obrazovky, to by sa mohlo stretnúť s výrazným odporom. Vy túto propagandu iba zaplatíte a propagandisti a tí, ktorých zlákala, sa už postarajú o to, aby sa prístroj (v skutočnosti televízna obrazovka) dala stíšiť, dala vypnúť, ale nedala sa odstrihnúť od vašich financií.

8,008 celkovo návštev, 1 návštev dnes

24 odpovedí

  1. Avatar
    jún 16, 2012

    Nepotrebujeme.

    Thumb up 12 Thumb down 6

    Odpovedať

  2. Avatar

    palec hore, vynikajuci clanok

    tesi ma ako sa nam rozrasta kolektiv autorov

    Thumb up 4 Thumb down 5

    Odpovedať

  3. Avatar
    jún 16, 2012

    chces, nechces, musis… klasika

    Thumb up 4 Thumb down 2

    Odpovedať

  4. Avatar
    jún 16, 2012

    Clanok sice dava dobre pointy, no na nespravnom vystupeni. S mnohymi nazormi menejstatu.sk sa stotoznujem, ale tu nesuhlasim. Odkazujem autora na 4. odsek mojho clanku (kde prave riesim vyznam verejnopravnych medii) http://macko.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=271841&bk=51482

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 18, 2012

      Pozrem na to vecer, slubujem

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      jún 18, 2012

      Uff, tak som sa na to pozrel. To, co ty pises pre mna vyznieva vskratke takto. Je dobre, ze sa vezme kazdorocne velky balik penazi – pod heslom „chces, nechces, musis“, aby si uzka skupina artovych fanusikov a buducich umelcov (do ktorej patris aj ty) „prisla na svoje“. Tiez tam mas nejake narazky na to, ze limitne nulova sledovanost je super, lebo sa verejnopravna televizia uz nemusi sledovanostou vobec zalamovat… No a to je to o com tam pisem tiez. Ja to teraz vyzeniem trochu do extremu, ale chapem tvoje tvrdenie ako:
      „Vy nekulturni idioti, co nedokazete ocenit dobry film, umenie, atd… proste platte, aby si nas par (my co sa v tom vyzname a vy aj tak nedocnite) mohlo uzivat“ – nehnevaj sa na mna, ale mne to pride zvratene. Nehladiac na to, ze gro tvojho blogu sa venuje zabave a tam uz podla mna fakt nie je co riesit – vsak sa bavte, ale za svoje!
      A este pre info a pre tych co obhajuju nejake slachetne ciele, cisla z planovaneho rozpoctu STV 2010 http://www.stv.sk/chillout_items/3/8/0/380342_a03c1c.pdf:
      – celkove naklady a vynos su cca bratry 90 milionov eur (ako byva dobrym zvykom v tychto instituciach su naklady vyssie)
      – prijmy su 54,5 mega za koncesionarske poplatky a 12,5 mega zmluva so statom
      – planovane vydaje na vyrobu tvoria 39,5 mega a z toho podla typov ide 21% na sport a 10% na kolonku zabava

      A navrch by som pridal, ze ked islo do tuheho okolo roku 2000, tak vcelku panuje zhoda na tom, ze prave tie funkcie, ktore ma vykonavat verejnopravna TV ohladne informacii suplovala v tej dobe TV sukromna (proste dopyt JE).

      Thumb up 0 Thumb down 3

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 18, 2012

        Mozem ta ubezpecit, ze nie som artovy fanusik ani buduci umelec 🙂

        Konkretne tie „artove“ filmy (mlada domaca tvorba) som ponukol iba ako LACNEJSIU alternativu sra.ckovych serialov/filmov, ktore maju na stv slabu sledovanost. Pouzit lacnejsiu a domacu tvorbu mi pride ako win-win, neviem ako tebe. Nizsie naklady, peniazky zostavaju v domacej ekonomike. Kde je ten pruser, ktory hladas?

        Dalej hovorim o tom, ake povinnosti vyplyvaju verejnopravnej TV – take, ktore je nutne robit, no nie su rentabilne. Priklad: spolocenska zodpovednost sukromnych firiem je tiez nerentabilna, no napriek tomu sa tak akosi javi ako dolezita – firmy robia pre okolie/zivotne prostredie/komunitu veci, ktore su ku vseobecnemu prospechu (rovnako ako niektore programy vysielane verejnopravnymi TV).

        K tomu „platte si!“ – aj dane, ktore sa vyberaju od vsetkych sa rozdeluju tak, ze napriklad mna sa nedotkne kusok dialnice niekde za Zilinou. Dolezita ale zjavne je, kedze prospeje regionu, ten viac zarobi atd, napriek tomu, ze priamo sa to mojej osoby nedotkne. Z mojich dani to ale pojde. Nech platia Zilincania! Chapes moju pointu?

        Na zaver dolezita poznamka – nesuhlasim s tym, ako rtvs hospodari. Nesuhlasim s tym, aka je casto obsahovo na ho.vno. Ale zrusit ju je hlupost. Ak dokazu v rakusku fungovat s verejnopravnymi mediami, preco by sme nemohli (po uprave formalnych, obsahovych a rozpoctovych bolaciek) aj my?

        Thumb up 1 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 18, 2012

          ok sorry, nekorektne a zbytocne odo mna… to nic nemeni na tom, ze chces, aby jedna skupina platila nieco druhej

          Argumentujes sposobom, „ked uz musime, tak…“.
          Ja tvrdim, „nie je dovod, preco by sme museli, zmenme to…“
          – takze sa argumentacne musime minut

          Thumb up 2 Thumb down 1

          Odpovedať

        • Avatar
          jún 27, 2012

          Plne sa stotožňujem s tvojim názorom. Poukázal si na argumentačné trhliny článku a zvyšok dopovedal v blogu. Verejnoprávne médium má svoje nezastupiteľné miesto v rámci mediálneho priestoru, či sa to už niekomu páči, alebo nie. Ako také je však vystavené napospas riadiacich pracovníkov, ktorí určujú jeho fungovanie a smerovanie. Problémom verejnoprávnych médií nie je ich podstata (služba verejnosti), ale ľudia na najdôležitejších stoličkách. Osobne však nestrácam nádej, že nadíde doba, keď odbornosť, serióznosť a, nazvime to oddanosť funkcii týchto inštitúcii, roztrhajú politické tričká na franforce. Predpokladom tohto celého je prekopanie systému financovania verejnoprávnych médií tak, aby boli nezávislé od vládnucej garnitúry – ako jedno z riešení sa javí racionálne nastavená samostatná rozpočtová kapitola.
          Apropo, sú verejnoprávne médiá skutočne takým veľkým tŕňom v päte v rámci ozdravovacieho procesu slovenskej ekonomiky, aj vo vzťahu k radovému občanovi? Tu odtekajú peniaze nás všetkých inými, oveľa širšími kanálmi. Verejnoprávne médiá neradno zrušiť, to je to najjednoduchšie. Treba sa naučiť využívať ich k tomu, k čomu majú slúžiť. A aj prostredníctvom meniť veci k lepšiemu.

          Thumb up 3 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            jún 27, 2012

            Mas pravdu Rasto, co sa tyka toho, ze to nie je najpalcivejsi problem „zivota, vesmiru a tak“ to viem 🙂
            Argumentacne tam ja osobne problem nevidim (inak by som to nenapisal) a samotny fakt, ze som to napisal asi 7 rokov dozadu na VŠ na tom nic nemeni. Ak sa mame bavit o nejakom argumentacnom deficite, tak maximalne v postupe na 2. krok a to: „prave preto, ze masove medium je vyraznym prostriedkom ovplyvnovania verejnej mienky, tak sa ho politici nevzdaju aj keby traktory padali a preto…“. Ale toto bylo mimo (nad ramec) tohoto blogu. Mne slo „iba“ o to spochybnit financovanie (a teda aj) existenciu verejnopravnych medii z pozicie ekonomickej teorie – nic viac, nic menej.
            To, co pises ty ohladne „nezavislosti od vladnucej garnitury“ a o „samostatnej rozpoctovej kapitoly“, to na jednu stranu zavana naivitou a\ na druhu stranu urcitym elitarstvom

            Thumb up 2 Thumb down 1

  5. Avatar
    jún 17, 2012

    Najprv jeden link zo Smeho, štvrtok 14. 6. 2012:

    V odľahlých obciach zrušili pevné linky, v núdzi je to problém

    Dve okrajové obce v Humenskom a jedna v Sninskom okrese sú bez pevného telefonického spojenia so zvyškom sveta. Spoločnosť Slovak Telekom zrušila všetky pevné linky. Občania tak zostali odkázaní na mobily. Pokrytie signálu mobilnými operátormi však nie je kvalitné. Kompetentní varujú, že v prípade krízových situácií sa ľudia nespoja ani so záchranármi.

    http://humenne.korzar.sme.sk/c/6416979/v-odlahlych-obciach-zrusili-pevne-linky-v-nudzi-je-to-problem.html

    Tak a tu máme problém. Základné prvky infraštrukúry sú doprava a komunikácie v širšom zmysle. Slovenské Krivé, Dedačov a Ruský Potok sú zrazu bez telefónneho spojenia. Oficiálna výhovorka je, že kvôli technickej neriešiteľnosti. Predtým tam signál šiel cez rádiovlny, zmluva vypršala, nová nebude, lebo to je drahé a kábel tiež nebude, lebo to je drahé. Nové antény pre mobily, ktoré by lepšie pokryli územie, tiež nebudú, lebo to je drahé. Slovenské Krivé a Dedačov ležia len 1 až 2 km od hlavnej cesty, kadiaľ sa ťahá linka. Ruský Potok je zabudnutá dedinka v Poloninách nad Kolbasovom, kam sa dá po ceste len od Stakčína alebo lesnou cestou od Uble na Ulič.

    Majú tam obyvatelia právo očakávať, že im niekto poskytne telefónne linky tak, ako im Slovenská správa ciest udržuje cestu? Kto im to má poskytnúť a kto uhradí náklady? Moderný štát začali budovať ešte Mária Terézia a jej syn Jozef II. Možné to bolo vďaka tomu, že kuriérna služba v Rakúsku i do okolitých štátov začala fungovať o 250 rokov skôr vďaka Maximiliánovi I. už v 1490. Cisárovnej a jej osvietenému synovi sa pripisujú cesty, úrady, kataster, technické normy, povinné skúšky parných kotlov, zárodky štatistiky, štátna správa. Žiaľ telefón v tom čase ešte nebol, inak by to tiež robila cisársko-kráľovská štátna moc. Telegraf sa začal zavádzať od roku 1846. Poštové poukážky na posielanie peňazí zaviedla cisársko-kráľovská pošta už v 1850 a korešpondenčné lístky v 1869.

    Takže, je pošta a telefón verejná služba, či nie je? Rádiové vlny, šírenie signálu, televízia, cesty, telefón, doručovanie pošty, štátna správa, pitná voda či aspoň dohľad nad jej kvalitou, to všetko sú klasické úlohy štátu, ktoré na seba štát prevzal počas stáročí histórie. Otázka neznie, či by to súkromník nevedel urobiť lacnejšie a lepšie – áno vedel. Čokoľvek štátne je so súkromnou službou drahé a neefektívne. Ale štát nie je na to, aby robil veci lacno a dosahoval zisk. Štát je na to, aby robil veci, ktoré nik iný nemôže, lebo sú buď stratové, alebo k nim treba veľký kapitál, aký nemá žiaden súkromník, alebo si vyžadujú nestrannosť a objektivitu, ktorú by im žiaden súkromník nemohol poskytnúť kvôli konfliktu záujmov. Áno aj súkromná polícia, aj súkromné vojsko, aj súkromný výkon práva tu už boli. V stredoveku, či v nedávnej dobe zhovadilej, za Mečiara. Dozvuky ešte stále nedozneli. Ale štát existovať musí a musí aj fungovať.

    Otázka je, že či štát naozaj funguje, ak funguje len občas, alebo ak funguje len pre niekoho. To potom znamená, že štát je vadný a treba ho opraviť, ale nie to, že štát treba zrušiť.

    Thumb up 9 Thumb down 4

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 17, 2012

      Ak sa rozhodnem, že si postavím dom ďaleko v lesoch, mal by mi štát vybudovať cestu, priviesť vodu, elektrinu, plyn a telefónnu linku. Ak majú byť tieto služby vykonávané štátom vo verejnom záujme, bezpochyby by mi mal štát vyhovieť. Aj ja som verejnosť, mňa nezaujíma, koľko to bude štát stáť. Ja mám na to proste nárok.

      Ak si postavím svoj dom v záplavovej zóne a žiadna poisťovňa ma nebude chcieť poistiť, mal by mi štát pri každej povodni prispieť na obnovu môjho obydlia. Podľa vyššie uvedenej logiky určite áno

      Áno, štát tu nie je preto, aby konal ekonomicky, efektívne. Štát je tu preto, by realizoval verejný záujem. Pečené holuby bez práce. A kedže štát to skutočne robí, je ekonomiky tam, kde je. Tesne nad priepasťou a je hrdo pripravený urobiť rozhodný krok vpred. Tak dotoho, etatisti!

      Thumb up 9 Thumb down 8

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 18, 2012

        Postaviť si dom ďaleko v lesoch je slobodné rozhodnutie jednotlivca, s ktorým sú spojené náklady a tie by mal znášať ten, kto to rozhodnutie prijal. V tých obciach majú starostu, úrad, stovky obyvateľov. Existujú po stáročia rovnako ako pošta, telefóny a telegraf. Telecom je už súkromná firma. Prestala čo i len predstierať výkony vo verejnom záujme. Zdedila ale celú existujúcu infraštruktúru, ktorá bola budovaná 150 rokov a ktorá jej umožňuje držať monopol. Štát je stále polovičným spoluvlastníkom, presnejšie 49%.

        Keby si teraz Gašparovič založil novú eseróčku a Fico mu daroval televíziu, ako kedysi Mečiar dostal telefónnu spoločnosť a Kolibu, tak by prestali existovať akékoľvek čo i len trošku kultúrnejšie vysielania a všetko by bolo ako na Markíze či na hnojke. Ako keď pozeráte na Taliánov, kde Berlusconiho programy sú len baby alebo futbal a dlhočizné reklamy. Verejnoprávna televízia je potrebná. Otázka je, či to, čo tam na Zlodejsku máte, je naozaj verejnoprávna televízia. Ja si myslím, že nie je. Tak ako nemáte verejnoprávne súdnictvo a nemáte ani svojprávnu vládu. Máte tam singularitu demokracie, lebo vláda je síce teoreticky legitímna, ale naničhodná.

        Thumb up 4 Thumb down 1

        Odpovedať

    • Avatar
      jún 18, 2012

      mam pocit, ze tu si to nie velmi dobre uchopil a pochopil. pokial viem, tak telekomunikacie su sprivatizovane, z casti, ale v takej dostatocnej miere, ze zahranicny investor moze rozhodovat, ze ci sa take dividendy vyplatia, alebo nie. a tu mas vysledok. stat sa nieco vzdal, vlastnictva majetku konkretne a teda uz nedokaze plnit ani podmienku verejneho zaujmu. sukromnik zas hladi viac na zisk ako na verejny zaujem obcanov dotknutych obci a aj pokrutena teoria o smithovej neviditelnej ruke moc nepomaha. hold zacali sme preferovat cudzie pred vlastnym a to aj napriek velmi dobrej rade autora vyroku o neviditelnej ruke a tak to aj dopadlo.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      jún 18, 2012

      Roman, toto je podla mna trochu offtopic. Ja som pisal clanok o mediach a aj argumentacne som sa snazil drzat v ramci tohoto priestoru. To, ze tam nejake presahy su je holt dane tym, ze dokonale toto tema odizolovat nejde.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

  6. Avatar
    jún 17, 2012

    Ach…stačí si pozrieť ponuku komerčných médií a zdravé jadro toho, čo vysielajú verejnoprávne a som si hneď istá, že tie koncesionárske poplatky zaplatím rada. Bože môj, je tu niekto, kto nechápe, že komerčné médiá budú VŽDY hnané dopredu počtom reklám, teda sledovanosťou, čo ale NIE je nevyhnutne ťah na kvalitu? (viď napríklad Farma, Paradise a podobné stoky, v porovnaní s oveľa menej sledovaným formátom, ale za to stokrát kvalitnejším-9.A)

    Thumb up 4 Thumb down 4

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 18, 2012

      Prepáč, ale nemáš pravdu. Komerčné média, presnejšie, akýkoľvek komerčný subjekt, nikdy nie je hnaný len a výlučne sledovanosťou, počtom predaných kusov tovaru a pod.
      Mnohým úplne postačuje sledovanosť alebo predajnosť postačujúca na prevádzku.

      A pokiaľ sa nemýlim, tak v sledovanosti vedú v komerčných médiách spravodajstvo, počasie a na našej verejnoprávnej pošta pre teba (to vážne prebrali Markíze?), liga majstrov a o 5 minút dvanásť.
      Skutočne kvalita, ktorú nikto iný nedokáže poskytovať.

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      jún 18, 2012

      Nie. Ty si rada, že tie poplatky musím platiť aj ja. Pretože keby ich platili len tí, čo štátne médiá skutočne sledujú a sú ochotní za to platiť, tak by žiadne štátne médium nebolo treba. Štátne médium je štátne práve preto, že žije z poplatkov, ktoré štát vyberá násilím od tých, čo o ich vysielanie záujem nemajú.

      Thumb up 4 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      jún 18, 2012

      Ja Vam to neberiem. Ja dokonca nikde ani netvrdim, ze by som si ten prijem verejnopravneho media sam nezaplatil (netvrdim ani opak). Ja sa iba snazim povedat, ze prakticky ziadna rozumna podmienka pre to, aby taketo medium „sponzorovali“ vsetci bez vynimky nie je. Technologicky je to bez problemov mozne a nie je teda dovod ignorovat prianie tych, ktori o tuto sluzbu nestoja…

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

  7. Avatar
    jún 18, 2012

    Neprijímaš, nemáš ani televízor? Tiež zaplatíš! To je bohužiaľ naša realita. Výborný článok aj tá paralela so skvelou knihou.

    Inak, verejný statok v mojich očiach častokrát demoštrujú zábery z parlamentu či zasadutí vlády (bez ohľadu na typ média). Len neviem, či toto mal autor práve a mysli. 😉

    Thumb up 3 Thumb down 1

    Odpovedať

  8. Avatar
    jún 18, 2012

    STV mali uz davno zrusit. Je to jedine pozierac penazi, nic ine. Ak by ju niekto konecne zrusil, tak by si to nikto ani nevsimol. V dnesnej dobe, kde aj v najzapadlejsiej dedine si mozu ludia namontovat satelitny prijimac s desiatkami ceskych a slovenskych programov. A ak niekto tvrdi, ze tam ide len hnoj, tak to znamena, ze sa mu samemu nechce prepnut na nieco ine ako na Rozborila. Jedini komu by zrusenie STV vadilo, su ludia, co tam maju teple fleky pri nulovej zodpovednosti a kvazipodnikatelia, co tam ponukaju predrazene sluzby po kamaratskej linke.

    Thumb up 2 Thumb down 2

    Odpovedať

  9. Avatar
    jún 18, 2012

    kym existuje nesprivatizovana stv-cka, tak sa stale objektivne neda povedat, ze uz neni kde setrit bez toho aby sme nenarusili charakter socialneho statu 🙂

    dalsie institucie na holenie:
    – jazykovy ustav ludovita stura
    – zvaracsky ustav dioniza pajkovacku (neviem ci to este existuje, ale povedal by som, ze hej)
    – matica slovenska (nic proti matici, ale nech si nacionalisti financuju svoj konicek – neznasanlivost – zo svojho)
    – cargo
    – letisko

    Thumb up 5 Thumb down 3

    Odpovedať

  10. Avatar
    jún 19, 2012

    Nepotrebujeme
    Lebo rovnako ako štátne zákazky a štátne firmy sú len nástrojom ako určitým skupinám prilepšiť OBCHODOVANÍM so štátom
    Aj keď sa RTVS tvári ako verejnoprávna je to len hlásna trúba politikov
    A TO do TAKEJ miery aké je tam vedenie.
    Kto argumentuje Rakúskom, Nemeckom atď… Nech si spomenie na riaditeľov
    Pozrie na zmluvy čo sa urobili v minulosti – napr. za Kubiša…

    My žijeme na Slovensku a na Slovensku je to tak. Zo štátneho = aj verejnoprávneho sa najlepšie nabalí a KTO to to nakoniec zaplatí?

    Thumb up 2 Thumb down 2

    Odpovedať

  11. Avatar
    jún 19, 2012

    a teraz si pozrite ako bloeskove popravia Zemkovú.
    a to bola SKUTOČNE najlepšia riaditeľka za celý čas exixtencie …
    čiže tu sa nejdná o žiadnu “ VEREJNOPRÁVNOSŤ “
    to iba klameme samých seba !
    tu sa jedná o Propagandu
    a o nabalenie sa
    a o teplé fleky….

    a my, čo to nechceme to budeme platiť !

    a je po debate !
    Majster ČISTIČ to vybavil !

    Thumb up 2 Thumb down 2

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*