Monika na verejnej pastvine

Minulý týždeň sa na našej stránke objavil článok, ktorí spomína tzv. tragédiu verejnej pastviny. A hlavne častý výskyt tohto javu v demokratickej spoločnosti. V diskusii sa objavil názor, že celý tento problém je iluzórny a v reálnom svete sa nevyskytuje. Stačilo pár dní a život priniesol problém verejnej pastviny v priamom prenose.

Autorom eseje Tragédia verejnej pastviny je americký ekológ Garret Hardin. Popisuje dilemu pastierov, ktorí spoločne pasú svoje stáda na lúke, ktorá má iba obmedzenú kapacitu. Čím viac oviec pastieri na pastvinu vyženú, tým menej trávy ostane pre ostatné ovce. Zatiaľ čo výnosy z každej novej ovce pripadnú celé konkrétnemu pastierovi, náklady sa rovnomerne rozrátajú medzi všetkých ostatných. Pastieri sa v dôsledku spomínaných motivácii snažia vyhnať na lúku stále viac a viac oviec, až kým neohrozia regeneráciu samotnej pastviny. Situácia môže nakoniec vyústiť do stavu, keď si pastieri nadmerným spásaním lúku zdevastujú a budú hladovať.

Existujú relevantné názory, že verejný sektor vytvára takéto verejné pastviny ako na bežiacom páse. Zatiaľ čo pozitíva rôznych sociálnych transferov sú adresné, náklady sa rozpúšťajú v masách daňových poplatníkov.

Slovenská europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová napísala list eurokomisárovi Hansimu Hahnovi. Kvôli minulotýždňovým povodniam ho žiada o príspevok z európskeho fondu solidarity. Popisuje katastrofálnu situáciu, ktorá nastala v Bratislave. Evakuovať sa mali vraj celé mestské časti.

Po historických záplavách v roku 2002 sa v Bratislave navýšili a zrekonštruovali protipovodňové hrádze. Aktuálna povodeň dokonca presiahla úroveň spred jedenástich rokov a otestovala novovybudované opatrenia. Tie obstáli.

Treba sa za to poďakovať strane, vláde a prozreteľnosti veľkého kormidelníka (nech už tie bariéry postavil hocikto). Faktom ale zostáva, že Bratislava prežila povodne 2013 v porovnaní s inými postihnutými mestami nad očakávania dobre.

Áno, voda presiakla popod hrádzu v oblasti karloveského ramena a zaliala areál lodenice. Takisto vytopilo domy na Devínskej ceste. Ostatne ako každý rok počas dunajských záplav. To ale jednoznačne niesu škody, s ktorými by si Slovensko nedokázalo poradiť.

Keby šla raz pani Flašíková-Beňová na rokovanie europarlamentu do Štrasburgu autom, tak by sa mohla zastaviť v Passau. Pekné mestečko na sútoku troch riek - Dunaj, Inn a Ilz - zažilo skutočne katastrofálnu situáciu, v porovnaní s ktorou je bratislavská povodeň epizóda lokálneho významu (predstavme si, že by bratislavské hlavné námestie - to je to, kde sa konajú vianočné trhy - bolo meter pod vodou).

Ak by Monika do Bruselu vkuse nelietala lietadlom, tak by sa mohla zastaviť v Ústí na Labem, alebo v Mělníku. V oboch mestách kvôli povodniam skutočne evakuovali tisícky ľudí.

Fond solidarity, rovnako ako verejná pastvina, dokáže obslúžiť iba obmedzený počet klientov. Predpokladám, že takýto celoeurópsky fond bol založený kvôli situáciám, ktoré sú nad možnosti jednotlivých krajín. Peniaze, ktoré zinkasuje Bratislava, môžu veľmi reálne chýbať niekde inde. Je tento fakt ešte v rozlišovacej schopnosti sociálneho demokrata?

Záujmom pastierky Moniky je, aby jej ovce spásli čo najviac trávy. Pretože zo všetkých oviec na európskej lúke, iba tie dokážu zabezpečiť Monike znovuzvolenie. Potreby ostatných pastierov sú v protiklade s motiváciou pani Flašíkovej-Beňovej. Kto prvý vyženie ovce na pašu, ten má výhodu. Pastier, ktorý ráno zaspí, už môže večer nájsť lúku spasenú a rozrytú.

Je symptomatické, že sa takto správa práve politička, ktorá má neustále plné ústa európskych ideií. Čo si má o tom myslieť bežný ľavičiar (čitateľ JeToTak), keď práve v takejto vypätej situácii sa snaží prominentná sociálna demokratka hlavne urvať čo sa dá pre vlastných rodákov? Takto ten európsky politický národ veru nevybudujeme!

Že je verejná pastvina v demokratickej spoločnosti rébus neriešiteľný, dokázal aj opozičný kvázi líder Pavol Frešo. List pani Flašíkovej-Beňovej ocenil, aj keď mu prišiel trochu predčasný (aspoň to). Žiaden pastier si nemôže dovoliť spochybňovať nárok svojich oviec na trávu. Rovnako ani politik nerúca mýty o odvekej ukrivdenosti, ktoré si národ o sebe vybájil. Hlasy za to v žiadnom prípade nezíska.

A na záver ešte taká pikoška. Keď sa pani Flašíkovej-Beňovej novinári SME pýtali, skadiaľ získala informácie o evakuácií celých mestských častí v Bratislave, tak spomenula média. Tie neuveriteľne neobjektívne média, ktoré by politici chceli neustále naprávať a regulovať. Ale zdá sa, že nebyť médií, tak by sa nám Monika ani nedozvedela, čo sa deje za rohom jej vlastného domu.