Keď etatista argumentuje… (voľné pokračovanie)

Už minule som napísal príspevok, ako je to dosť biedne pri argumentovaní niektorých etatistov. Samozrejme, že naši zástupcovia robia pre nás len to najlepšie, a preto pri ich záslužnej činnosti

Už minule som napísal príspevok, ako je to dosť biedne pri argumentovaní niektorých etatistov. Samozrejme, že naši zástupcovia robia pre nás len to najlepšie, a preto pri ich záslužnej činnosti vyprodukovali tieto perly logiky.

Rovná daň bola prijímaná v krajinách bývalého sovietskeho bloku a je typická pre krajiny, ktoré majú problém s výberom daní, kde je ťažká motivácia ľudí na platenie daní.

Autorom tohto výroku nemôže byť nik iný len náš financmajster Kažimír. Samozrejme, že minister sa už v rámci boja proti „rovnej dani“ nemôže opierať o nejaké konkrétne čísla, nakoľko všetky hovoria buď priamo, alebo skôr nepriamo za aspoň zachovanie daného systému. A tak začal hľadať iné podporné argumenty. Vychádzajme z toho, že má náš šéf financií pravdu a jednoduchší daňový systém má odôvodnenie v krajinách, kde sa ľuďom moc platiť nechce. Otázka ale zostáva, prečo si myslí tento ekonomický expert, že na Slovensku je motivácia vysoká, keď podľa oficiálnych údajov Eurostatu je Slovensko druhé najhoršie v rámci únie, čo sa týka daňových únikov. A prečo by aj bol niekto motivovaný platiť dane za tie fantastické služby, ktoré poskytuje tento štát?

Tak teraz neviem, čo tým chcel básnik povedať.

Ďalšou perlou prispel poslanec Martvoň, ktorý sa takto vyjadril v súvislosti s obhajobou poslaneckých notebookov a na margo toho, prečo by si ich naši tlačiaci zástupcovia nemali kupovať zo „SVOJHO“, teda z nášho.

Pokiaľ je to v zákone a pokiaľ všetci predchádzajúci poslanci mali určité nároky na niečo, tak by tieto výhody mali zostať pre nových poslancov zachované.

Tu už ani žiadny komentár netreba. Či?

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Fiškálna politika

Päťdesiat miliárd eur v bankách a vládny hlad po cudzích úsporách

Slovensko patrí vďaka ročnému časovému testu medzi hŕstku európskych krajín, kde štát nezdaňuje dlhodobé výnosy z burzových investícií. Kým západné štáty oberajú sporiteľov o desiatky percent zo zisku, slovenskí sporitelia si môžu budovať majetok bez daňového zaťaženia. Prázdna štátna pokladnica a obrovský deficit verejných financií však z tejto slobody robia ďalší terč pre politikov hľadajúcich nové príjmy.

Martin Bulák

Fiškálna politika

Generačná exekúcia štátneho dlhu

Mýtus, že štátny dlh nepredstavuje bremeno, pretože ho údajne dlhujeme len sami sebe, patrí k najnebezpečnejším ekonomickým sebaklamom. V skutočnosti ide o jednostranný medzigeneračný transfer, pri ktorom dnešná politická moc prejedá zdroje a účet bez opýtania posiela mladým pracujúcim. Väčšina slovenského dlhu navyše patrí zahraničným veriteľom a miliardové ročné úroky natrvalo odčerpávajú domáce bohatstvo.

Martin Bulák

Fiškálna politika

Kto zaplatí účet za lacnú energiu?

Vláda sa chváli, že energopomoc v budúcom roku bude adresnejšia, keďže ju namiesto deväťdesiatich percent dostane už len osemdesiatšesť percent domácností. Tento kozmetický škrt nezastaví masívne plytvanie verejnými zdrojmi ani deformáciu trhových cien. Účet za politické kupovanie voličov napokon zaplatia všetci občania v podobe vyšších daní a rastúceho verejného dlhu.

Martin Bulák

Diskusia (2)