Menej štátu… viac slobodyHľadať
Fiškálna politika

Vlaky zadarmo alebo sprchovanie v šampanskom

Andrej Fandak3 min čítania18 komentárov

Často krát sa mi stane, že narazím na nejakú perlu ducha z opozičných lavíc. Zlatý Fico, pomyslím si vtedy a stratím chuť do volebnej miestnosti krpce drať. Ale potom si spomeniem na vlaky zadarmo a rozhodnem sa svoj postoj k voľbám ešte prehodnotiť.

Z môjho pohľadu je táto ficovina jedna z takých tých rozprávkových iracionalít, ako keď občania Kocúrkova vedrami svetlo do domov nosili, lebo si okná zamurovali (nie, že by v produkcii nezmyslov boli Slováci nejakým spôsobom výnimoční).

Pokúsim sa čitateľovi trochu priblížiť podstatu celého tohto bláznovstva.

Keďže som sa priženil do Trenčína, mám veľmi presnú predstavu, koľko stojí taká cesta autom medzi „krásavicou“ na Dunaji a hradom Matúša Čáka. Nebudem čitateľa otravovať nudným výpočtom. Kľudne vychádzajme z faktu, že pri dnešných cenách pohonných hmôt na spomínanej ceste spálim benzín za 10 eur.

Pretože do Trenčína cestujem so svojou krajšou polovičkou, môžeme konštatovať, že preprava jednej osoby medzi spomínanými dvoma bodmi ma vyjde na 5 eur.

Niekto by samozrejme mohol namietať, že nie vždy si nájdeme spolujazdca. Ale sólové jazdy vykompenzujú traja cestujúci v iných autách. Keďže vlastníctvo automobilu považujem v dnešnej dobe za dostatočne rozšírené, vychádzam z predpokladu, že najnižšia cena, za ktorú sa pri dnešných nákladoch prepravujú Slováci z Bratislavy do Trenčína je 5 eur. Plus mínus autobus.

Že tomu tak skutočne je, dosvedčia aj sumy, ktoré si za túto štreku účtujú železničné spoločnosti. 5 euro je jednoducho referenčná hodnota, s ktorou prepravné spoločnosti na trhu súťažia. ŽSSK vás z hlavného mesta na festival Pohoda, alebo každoročné predstavenie Stanley cupu, prevezie za 5,91, Regio Jet za 4,40 eur.

Doteraz všetko v poriadku. Ale presne v duchu eseje Fréderica Bastiata sa treba zaoberať nie len tým, čo je vidieť, ale aj tým čo je skryté.

Musím povedať, že som bol šokovaný, keď som sa dozvedel, aké sú skutočné náklady Slovenských železníc. Nie je to raz toľko, respektíve dvakrát toľko. Slovenského daňového poplatníka stojí preprava jednej osoby medzi Bratislavou a Novým Mestom nad Váhom (vzdialenosť kratšia ako do porovnávaného Trenčína) 22 eur 20 centov.

Toto je jednoducho suma, za ktorú by sa na dnešnej úrovni vybudovanej infraštruktúry, hospodárskeho rozvoja, úrovne konkurencie na prepravnom trhu do Trenčína nikto nikdy vlakom nevybral, pretože má obrovské množstvo rádovo lacnejších alternatív. Jediný dôvod, prečo vôbec niekto štátnymi železnicami cestuje, je ten, že si ich platí formou povinného daňového zaťaženia. A tomu by sa žiaľ nevyhol, ani keby za celý život do vozňa nevstúpil.

To ale nerobí cestu do Trenčína za viac ako 22 eur ani o chlp menej iracionálnou. Tieto maximálne neefektívne použité prostriedky potom chýbajú v iných rezortoch, napríklad v toľko spomínaných čiernych dierach štátneho rozpočtu ako je zdravotníctvo a školstvo. Že by tie peniaze dokázali daňoví poplatníci sami využiť oveľa, oveľa, oveľa, oveľa lepšie (4 krát predražené) je na tomto webe už klišé.

Predstavme si nasledovnú situáciu.

Róbert Fico by sa rozhodol, že zavedie do každej slovenskej kúpeľne nový kohútik. Po jeho otočení by tieklo do vane, respektíve do umývadla, šampanské. Náklady na sladké bublinky dôchodcom a študentom kompletne prepláca štát. Bežný občan si dopláca časť sumy (rádovo nižšiu ako skutočné náklady).

Iste, že by sa ľudia sprchovali v šampanskom. Pretože účet za vodné-stočné platí štát, mnohým by celé bláznovstvo ani nedošlo. A tí, ktorí by cenu šampanského v porovnaní s alternatívnymi kvapalinami tušili, by si aj tak napustili plnú vaňu. Veď dane budú platiť, aj keby použili na hygienu oveľa vhodnejšiu triviálnu vodu.

Ak chce dnešná opozícia ponúknuť aspoň trochu racionality, musí toto sprchovanie v šampanskom zatrhnúť.

Bohužiaľ som nepočul, že by mala nejaká relevantná politická sila podobný zámer. Iste, dá sa s Ficom súťažiť v rozprávkových bláznovstvách. Tým ale rezignujeme na akékoľvek kvalitatívne zlepšenie. Nemá význam bojovať proti korupcii, zatiaľ čo si polovica národa napustí vedro plné šampanského sa vydrhne ním schodisko. S naivnou predstavou, že je to zadarmo.

V opačnom prípade sú voľby len zbytočným striedaním figúriek na orloji.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Fiškálna politika

Kto zaplatí účet za lacnú energiu?

Vláda sa chváli, že energopomoc v budúcom roku bude adresnejšia, keďže ju namiesto deväťdesiatich percent dostane už len osemdesiatšesť percent domácností. Tento kozmetický škrt nezastaví masívne plytvanie verejnými zdrojmi ani deformáciu trhových cien. Účet za politické kupovanie voličov napokon zaplatia všetci občania v podobe vyšších daní a rastúceho verejného dlhu.

Martin Bulák

Fiškálna politika

Osemdesiatpäť percent z Kamenického konsolidácie zhltli nové vládne výdavky

Pri obhajobe rastúceho verejného dlhu radi počúvame, že na sekeru dnes žije celý vyspelý svet. Skúsenosti Dánska, Švédska či susedného Česka však dokazujú, že štátny dlh nie je prírodný zákon, ale výsledok politického rozhadzovania. Kým v zahraničí v dobrých časoch šetrili, slovenská vláda obratom prejedla aj miliardy z vlastnej konsolidácie.

Martin Bulák

Fiškálna politika

Kamenického rozpočtový bianco šek: Vybrakované rezervy a jadrové miliardy v utajení

Vládna koalícia narýchlo schválila novelu rozpočtových pravidiel, ktorou zrušila mesačné stropy pri rozpočtovom provizóriu a otvorila cestu k míňaniu stámiliónov eur zo štátnych finančných aktív. Opatrenie zároveň rozširuje možnosti utajovať obrie investície pod zámienkou obrany a bezpečnosti. Namiesto skutočného šetrenia sa tak vládny aparát zbavuje aj posledných bŕzd, ktoré mu bránili v nekontrolovanom rozhadzovaní.

Martin Bulák

Diskusia (18)