V akom systéme žijeme?

Žijeme v nedokonalom svete, ktorý obývajú nedokonalí ľudia. Preto niet divu, že čelíme nespočetnému množstvu problémov. Mnohé z nich sa nás týkajú osobne, iné trápia ľudí na druhej strane planéty. Často krát počujem: „Môže za to systém.“ Je to ako zaklínadlo, ktoré opakujeme pri sledovaní hrôz dnešného sveta, ktoré nám sprostredkúvajú televízne noviny.

Zaujímavé však je, že na otázku v akom systéme to vlastne žijeme, sa vždy dozvedám rozdielne odpovede. Niekto tvrdí, že žijeme v demokracii, kapitalizme, iný, že v komunizme alebo socializme. Podľa dedka za väčšinu problémov môže príliš liberálny prístup k problémom, ktorý spôsobuje, že ľudia už nevedia, čo by od výmyslu sveta robili. Otec tvrdí, že to tu zaváňa socialistickou direktívou a že sa na demokraciu iba hráme. Mama s babkou sa presným termínom vyhýbajú. Zhodne však odpovedajú, že všetky „kracie a ismy“ sú zbytočné, keď sa polovica daní ukradne, alebo použije na hlúposti.

Za tento zmätok v pojmoch môžu hlavne média a politici. Ľavicové média a politici vinia kapitalizmus, ktorý sa vymkol kontrole a je nutné ho regulovať. Pravicové média, podnikatelia a politici z pravého spektra vidia pôvod problémov v socialistickom riadení ekonomiky pomocou regulácií a fašistickom prístupe k právam občanov.

Rozhodol som sa preto urobiť v týchto pojmoch poriadok a vytvoril som tabuľku, pomocou ktorej chcem čo najpresnejšie určiť, v akom systéme žije západný svet a kde je skutočný pôvod problémov.

Ideológia a sytém

Čo je typické pre dnešný systém?

1. Najvyššiu prioritu má verejný záujem – Kolektív pred jednotlivcom (Fašizmus, Socializmus)

2. Nosná politická idea:

  • USA svojimi vojenskými intervenciami dokazuje, že prioritnejšie je vojenské vynucovanie poslušnosti rebelských národov ako ochrana slobôd vlastných občanov. (Fašizmus) prípadne imperializmus
  • EÚ prakticky kopíruje zahraničnú politiku USA. Čo je však typické pre EU, je okliešťovanie ekonomických slobôd svojich občanov nadnárodnými smernicami s jasným cieľom harmonizovať všetky zákony. Jej povestná solidarita chudobných s bohatými nesie znaky socializmu.

3. Celý západný svet na čele s USA bojuje s terorizmom, drogami a klimatickými zmenami. Národ má účelovo ťažko definovateľného nepriateľa – teroristu, môže ním byť každý. Hľadanie vinníka či nepriateľa namiesto riešenia problému nesie znaky fašizmu.

4. Budujeme – Nebudujeme nič – len lepíme problémy. Občianska spoločnosť slabne vďaka byrokratizácii a prenášania politických rozhodnutí do Bruselu a Washingtonu. Politika sa viac vzďaľuje z dosahu bežných ľudí. Väčšiu moc získavajú politické elity – sociálni inžinieri. (Socializmus)

5. Rozhodovací proces – Parlamentarizmus slabne a ustupuje pred rozhodnutiami:

  • Centrálnej Bruselskej autority. Dokazuje to ignorovanie rozhodnutí občanov v referendách a výsledkov hlasovaní národných parlamentov pri závažných veciach ako: Lisabonská zmluva, či Euroval – (Socializmus)
  • Prezidentovi USA: Posilňovanie právomocí prezidenta na úkor kongresu začalo za vlády Georga Busha ml. a pokračuje i ďalej počas funkčného obdobia Baracka Obamu. (Fašizmus)

6. Masmédia – Sloboda slova je relatívne vysoká (Liberalizmus) i napriek tomu, že je zabezpečovaná ideologicky orientovanými korporátnymi (Fašizmus) médiami bulvárneho typu. Slobodu slova však začínajú narúšať zákony na reguláciu internetu ACTA, SOPA. (Fašizmus)

7. Ekonomický systém:

  • EU: K reguláciám z dielne národných parlamentov voľného trhu pribudli ešte Európske. Začíname ich cítiť čím ďalej tým viac – hlavne v oblasti poľnohospodárstva (zánik cukrovarníckeho priemyslu v SR, drahé vajíčka, dotačná politika vyvolených krajín ako Francúzsko, či Poľsko). Citeľná je kartelizácia v mnohých odvetviach a podpora nadnárodných korporácii, hlavne bánk (Socializmus, Fašizmus)
  • USA: Bašta kapitalizmu zaznamenala v posledných pár rokoch vlnu znárodňovania (typického pre socializmus) krachujúcich bánk a dotovania priemyslu (automobiliek). Minuli niekoľko násobne viac finančných prostriedkov ako počas 2. svetovej vojny a plánujú minúť ešte viac. Ak štát stimuluje – vykryje straty veľkým korporáciam z daní občanov nazýva sa to socializácia strát. Tá je typická pre korporativizmus, ktorý si najlepšie rozumie s fašizmom.

Ani zahraničná politika sa veľmi nelíši od tej „nedávnej“. Jediné, čo sa zmenilo, sú agresori.

Nemecká armáda v Čechách (1938).
Nemecká armáda

Americká armáda v Iraku (2003).
Americká armáda

Obidve krajiny boli obsadené v mene boja za mier.

Záver

Po zohľadnení všetkých siedmych kritérií som dospel k záveru, že dnešný západný svet žije v systéme, ktorý nesie viac znakov fašizmu a socializmu ako liberalizmu, či kapitalizmu. Možno si myslíte, že je to pritiahnuté za vlasy a že preháňam, veď tu nie je žiadny fašizmus. Tendencie sú však jasné. Západ sa čím ďalej tým viac vzďaľuje ideálu slobody. Militaristické výstrelky USA sa stávajú stále častejšími. Nemusia po uliciach pochodovať fašistické oddiely na to, aby sa systém, v ktorom žijeme dal nazvať fašizmom. Nemusí byť súkromné podnikanie ilegálne na to, aby sme pochopili, že spejeme k čoraz väčšiemu prerozdeľovaniu bohatstva štátom – politikmi, teda socializmu.

Je úplne jedno, ako nazveme dnešný systém. Dôležité je ho vnímať triezvo a na to treba občas vypnúť televízor. Myslíte si, že obyvatelia fašistického Talianska, či nacistického Nemecka si na začiatku uvedomovali, že žijú v totalitnom policajnom štáte?

Celková životná úroveň obyvateľov našej planéty je najvyššia, akú kedy ľudstvo dosiahlo. Vďaka tomu disponujú politici najväčšími zdrojmi v histórii. Sú mnohonásobne väčšie ako tie, ktoré spravovali králi, vládcovia, či štátnici počas celej existencie ľudstva. Tým získavajú až nebezpečne veľkú moc. Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.

Ak chceme vyriešiť ekonomické problémy západného sveta, zabudnime na politickú korektnosť a nazývajme veci pravými menami. Dnes je používanie zdravého sedliackeho rozumu nepopulárne. Politické elity s obľubou používajú rétoriku plnú eufemizmov, korektných fráz a pseudointelektuálnych termínov. Snažia sa tak v bežnom človeku vyvolávať dojem, že ekonómia, či politika sú natoľko zložitými témami, že sa ich ani nemajú snažiť chápať.

Súvisiace články

Diskusia (18)

Odpoveď používateľovi Andrej

Píšete odpoveď na komentár od Andrej. Zobraziť ho · Napísať samostatný komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.