Menej štátu… viac slobodyHľadať
Mix

Udaj svojho doktora!

Andrej Fandak4 min čítania23 komentárov

Je tomu už pár týzdňov, čo korupcia v zdravotníctve okupuje prvé stránky slovenských médií. Najprv sme sa dozvedeli, že vlastníctvo zabehnutého hospodárskeho dvora s pobehujúcou hydinou sa vám môže hodiť, keď bude vašim blížnym najhoršie. Tému následne posunul ďalej svojim freestylom doktor Lipták na Markíze. Svoj výstup zaklincoval ultimátnou hláškou. Keď niekto na to nemá (rozumej financie na zdravotnícke služby), tak má smolu.

Odporúčam vytesať do mramoru. Ešte asi nikto na plnú hubu tak lapidárne nedemonštroval, že zdravotná starostlivosť je služba ako každá iná a treba za ňu aj platiť.

Musím povedať, že ma žiadnym spôsobom neprekvapilo, že slovenskí lekári berú úplatky. Čo ma ale dostalo, bol spôsob, akým na kauzu reagovala slovenská verejnosť a následne aj vládnuca elita. Svedčí to o zásadnom nepochopení fenoménu korupcie.

Rozšíreným omylom je prirovnávať korupciu k „poctivej“ krádeži. Bohužiaľ medzi bežnou krádežou a korupciou sú kľúčové rozdiely. Porovnajme si tieto dva neduhy a rozoberme si, v čom sa od seba líšia.

Na úvod treba priznať, že neduh krádeže vyplýva priamo z hriešnosti ľudskej povahy. Stvoriteľ nás vyzbrojil istými vlastnosťami – chamtivosť, závisť, nenásytnosť - ktoré nás budú neustále zvádzať chodiť susedovi pod rúškom tmy kontrolovať zásoby dreva na zimu (s fúrikom). A s väčším, či menším úspechom budeme musieť s týmto negatívnym sklonom bojovať počas celej existencie ľudského druhu.

Naopak korupcia je jav závislý od sociálneho plánovania spoločnosti. Ergo od snahy autorít prispôsobiť svet svojim predstavám formou príkazov a zákazov. Ak takáto snaha absentuje, korupcia neexistuje. Nemá význam podplácať úradníkov, ktorí nemajú žiadnu regulačnú právomoc. Nikto by si nekupoval priazeň politikov, ak by nemali k dispozícii miliardy verejných zdrojov. Nemá význam korumpovať tam, kde si môžeme službu, alebo tovar kúpiť za trhovú cenu. Štátne plánovanie je nevyhnutnou podmienkou korupcie.

Nevyhnutnosť krádeže a podmienenosť korupcie si uvedomoval aj Všemohúci, keď diktoval Mojžišovi desať prikázaní. Zatiaľ čo Nepokradneš považoval za dôležité zaradiť na siedme miesto, Neskorumpuješ vynechal. Asi ešte netušil, že Róbert Fico bude raz budovať sociálny štát.

Ďalší dôležitý rozdiel medzi krádežou a korupciou sa týka aktérov. Pri krádeži môžeme jednoznačne definovať stranu, pre ktorú je transakcia výnosná a stranu, ktorá na tom celom tratí. Poškodený účastník má preto prirodzený záujem nešťastnej udalosti predísť. A ak už je neskoro, tak aby sa aspoň už viac neopakovala.

Pri korupcii sú karty rozdané ináč.

Pre priamych účastníkov je celá záležitosť klasickou win-win situáciou. Ako korumpujúci, tak aj korumpovaný majú prirodzený záujem na bezproblémovom prebehnutí celej transakcie. Poškodený je daňový poplatník, ktorý sa o tom celom ani nedozvie. A ak sa to náhodou aj prevalí, možnosť zabrániť opakovaniu takejto nemilej situácie je pre bežného občana-voliča mizivá. Preto sa s korupciou tak ťažko bojuje. Je symptomatické, že zatiaľ čo je dnes korupcia najväčším celospoločenským neduhom, tak na bežné kradnutie bicyklov sme už našli určité postupy (zámok).

Čo z uvedeného v kontexte odhalenej korupcie v zdravotníctve vyplýva? Je úplne mimo misu apelovať na občanov, aby ohlasovali prípady korupcie. Z môjho osobného pohľadu až cynické.

Iniciátorom korupcie je často samotný pacient. Pretože chce pre seba, alebo svojich blížnych, najlepšiu zdravotnú starostlivosť. To mu predsa v žiadnom prípade nemôžeme vyčítať. Je predsa nemysliteľné aby dal prednosť vágnym celospoločenským cieľom pred zdravím blízkych osôb. Hlavne keď samotní apelujúci politici riešia svoje zdravie mimo slovenského zdravotníckeho socializmu.

Ak si náhodou myslíme, že tu máme socialistické zdravotníctvo kvôli chudobným spoluobčanom, ktorí by si ináč nemohli zdravotnú starostlivosť dovoliť, vypočujme si, čo na túto tému vraví insider na slovo vzatý, doktor Lipták. Na otázku moderátorky, od koho dostáva najviac „darov“, odpovedá bez rozmyslu. Väčšinou sú to chudobní ľudia. To ma vôbec neprekvapuje.

Chudobní (a menej vzdelaní) sú v socialistickom zdravotníctve tí najzraniteľnejší. Neorientujú sa v spletitom systéme štátnej byrokracie. Pre lekárov nepredstavujú hrozbu žalôb, u sestier nemajú autoritu. Či sa nám to páči, alebo nie, úplatok je pre nich jediná možnosť ako sa v tejto neprehľadnej situácii zorientovať. Málokomu by prospeli priame platby v zdravotníctve viac ako chudobným. Minimálne by na rozdiel od dnešných neoficiálnych obálok mali v prípade nespokojnosti možnosť reklamácie.

Samozrejme, verejnosť si svoj fetiš zdravotníctvo zadarmo nedá len tak ľahko zobrať. Ako alkoholik neschopný postaviť sa zoči voči svojmu návyku, ktorý ho raz dostane do hrobu. Pozrime si ale dve prípadové štúdie z dnešnej Európy.

V Anglicku po druhej svetovej vojne zaviedli labouristi takzvaný National Health Service (NHS). Systém silne podobný tomu, ktoré forsírovalo ešte socialistické Československo. Všetky zdroje prechádzajú cez štátny rozpočet (žiadne poistenie). Úradníci rozhodujú o finančných tokoch, schvaľujú liečebné postupy. Fenoménom je doktor gatekeeper. Pacient si nemôže vybrať špecialistu, ale sa musí podriadiť rozhodnutiu svojho gatekeepera. Následne už je len unášaný v mohutnom prúde rieky NHS ako utrhnutá halúzka. S nulovým vplyvom nato, v akej ambulancii ho nakoniec byrokracia vyplaví.

Na opačnom brehu kanálu La Manche je systém prekvapivo voľnejší (kto by to na Francúzsko povedal). Iste, zdravotníctvo má ďaleko od voľného trhu, ale v porovnaní s britským modelom to je v podstate krutý laissez-faire. Existuje konkurencia medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a o víťazovi nerozhoduje byrokrat, ale pacient. Percento populácie pripoistenej v súkromných zdravotných poisťovniach je závratných 92 percent. Existuje množstvo poplatkov a systém spoluúčasti.

Výsledok je presne v kontexte filozofie menej štátu.

Bohatí Angličania sa chodia liečiť do Francúzska. A chudobná working class zo Sheffieldu má smolu, ako by povedal pán doktor Lipták.

Preto je slovenská reakcia na odhalenú korupciu úplne nesprávna. Čím skôr si pripustíme, že vznešenými rečami o bezplatnom zdravotníctve iba klameme sami seba, tým lepšie pre nás. Pretože klamstvo o školstve, alebo kultúre spôsobuje nepríjemnosti, ale klamstvo v zdravotníctve stojí ľudské životy.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Zdravotníctvo

„Bezplatná zdravotná starostlivosť.“ Preklad: v ambulancii si pripravte päťdesiat eur

Slovenskí pacienti platia na zdravotných odvodoch rekordné sumy, no v ambulanciách nechávajú stovky miliónov eur v skrytých poplatkoch. Pokrytecký mýtus o bezplatnej starostlivosti ničí lekárov aj peňaženky občanov. Skutočným riešením nie je ďalšie zakazovanie, ale legalizácia trhových cien, priama spoluúčasť a priestor pre súkromné poistenie.

Martin Bulák

Zdravotníctvo

Bezodná jama bezplatného zdravotníctva

Každoročný rituál dohadovania o rozpočte na zdravotníctvo opäť skončil nalievaním stoviek miliónov eur do čiernej diery. Dopyt po službe, ktorá je v mieste spotreby deklarovaná ako bezplatná, je z princípu neobmedzený a žiadny rozpočet ho nedokáže nasýtiť. Kým systém nepripustí cenové signály, o pridelení liečby budú namiesto peňazí rozhodovať nekonečné čakacie lehoty a úradnícke kvóty.

Martin Bulák

Diskusia (23)