Švajčiarska demokracia nie je cestou k prosperite
Väčšina ľudí pozerá na Švajčiarsko ako na prosperujúcu krajinu, z ktorej by si radi brali príklad, s cieľom vyrovnania sa ich životnej úrovni. Aj preto je Švajčiarsko veľmi obľúbenou populistickou témou u politikov, ktorí to zneužívajú najmä v predvolebnom období, kedy sľubujú ľuďom zmenu Slovenska na Švajčiarsko. Do akej miery sa dá takýmto sľubom veriť?
Ľudia si stále myslia, že zmenou nejakých zákonov môže ich životná úroveň rapídne stúpnuť, alebo že štát môže ľuďom priniesť nejaký úžitok, vďaka ktorému im porastie blahobyt. Na základe tohto mylného presvedčenia si volia politikov a dúfajú v zázrak v rámci kratučkého štvorročného volebného obdobia, nehladiac na to, že Švajčiarsko si svoju cestu k prosperite vyšliapalo postupne, asi za 200 rokov.
Švajčiarsko na ceste k modernej demokracii
Od 1815 do 1848 liberáli a konzervatívci debatovali o štruktúre Švajčiarska po francúzskej revolúcii. Krok za krokom mohli liberáli posúvať malé inovácie na úrovni kantónov. V každom kantóne boli liberáli a konzervatívci. Väčšinové rozdiely medzi liberálmi a konzervatívcami boli veľmi malé, takže vlády sa v týchto kantónoch striedali pomerne často. Keď vyplávalo na povrch, že konzervatívna vláda urobila v roku 1846 s Rakúskom tajnú dohodu proti liberálom, občianska vojna bola neodvratná. Vďaka Henrimu Dufourovi, generálovi liberálnych vojsk, trvala vojna len pár dní a vyžiadala si len 86 mŕtvych a 500 zranených vojakov.
Po tomto sa otvorila cesta k novému politickému systému. Konfederácia bez racionálnych štruktúr bola nahradená konfederáciou 25 (dnes už 26) relatívne autonómnych kantónov (federatívnymi štátmi) s centralizovanými štruktúrami podľa modelu USA.
Nové princípy boli vytvorené v roku 1848 federatívnou švajčiarskou ústavou – prakticky dodnes platnou s dvomi revíziami v rokoch 1874 a 1999.
- deklarácia civilných práv
- nová federálna štruktúra s centrálnymi a kantónovými parlamentami a vládami
- národný parlament s dvomi komorami: „Nationalrat“ (dom zastupiteľov podľa počtu obyvateľov) a „Standerat“ (2 delegáti z každého kantónu)
- národná zodpovednosť za zahraničné vzťahy a verejné služby (mena, clá, pošta a telekomunikácie)
- federálny súdny dvor
- kantónálna autonómia zostala nedotknutá vo viacerých oblastiach (vzdelávanie, nemocnice, polícia, súdy…)
Od 1848 do 1874 niektoré inštrumenty vlastné švajčiarom vytvorili takzvanú priamu demokraciu, s častými referendami o viacerých veciach (niekoľko krát za rok) a takisto možnosť pre ľudí požadovať zmenu ústavy zbieraním podpisov.
Švajčiarsko vo svetových vojnách
V roku 1815 po Viedenskej konferencii medzinárodných vzťahov po Napoleonovej porážke, sa Švajčiarsko zaviazalo byť neutrálne vo všetkých konfliktoch medzi inými krajinami. Počas prvej svetovej vojny bolo celkom jasné, že čo tento záväzok znamenal. V druhej svetovej vojne bolo Švajčiarsko obkolesené jednotkami lojálnymi k nacistickému Nemecku, ktoré pohŕdali akýmikoľvek medzinárodnými záväzkami. Podľa dnešného pohľadu sa zdá, že Švajčiarsko mohlo urobiť toho o dosť viac pre židovských utečencov. Švajčiarsko takisto akceptovalo vo veľkom množstve zlato od nacistov, pričom jasne vedelo, že to zlato bolo ukradnuté zavraždeným židom.
Dôležité míľniky
Uvádzam dôležité míľniky švajčiarskej histórie, ktoré mali veľkú zásluhu na pokroku:
1815 Kongres vo Viedni. Sú stanovené nové hranice Švajčiarska a medzinárodným spoločenstvom je akceptovaná trvalá neutralita Švajčiarska.
1848 Vytvorenie Švajčiarskej federácie. Nová ústava definuje centrálnu moc a autonómne práva kantónov.
1874 Vytvorenie voliteľného referenda .
1874-1914 Rapídna priemyselná expanzia vedie k stavbe železničnej siete a tunelov Gotthard a Simplon – staviteľských majstrovských diel. Spustil sa turistický boom.
1960 Švajčiarsko sa stáva zakladajúcim členom Európskej asociácie slobodného obchodu (European Free Trade Association – EFTA).
Naopak negatívne míľniky, ktoré začalo Švajčiarsko realizovať v novodobej histórii:
2000 Nová Švajčiarska ústava v platnosti (zrušenie zlatého štandardu).
2002 Švajčiarsko sa stáva členom OSN. Bilaterálne dohody medzi Švajčiarskom a EÚ vstupujú do platnosti.
Mimochodom, čo urobilo zrušenie zlatého štandardu s švajčiarskym Frankom? Po tomto období sa ešte objem Frankov v obehu držal na stabilnej úrovni, no zhruba od roku 2008 (v období finančnej krízy) začal prudko stúpať.
Švajčiarska ekonomika
Švajčiarsko patrí medzi priemyselne najrozvinutejšie krajiny na svete. Hlavnými ťahúnmi ekonomiky sú priemyselné odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, vyžadujúce kvalifikovanú ľudskú prácu, napr. výroba hodiniek, farmaceutický priemysel, ťažké strojárenstvo, výroba elektrických strojov a pod..
Vďaka dlhoročnej politickej neutralite a bankovému tajomstvu, sa vo švajčiarskych bankách uložil obrovský kapitál, z ktorého krajina stále značne profituje.
Švajčiarska otvorenosť zahraničnému obchodu a investíciám pokračuje aj v súčasnosti. Vďaka minimálnym bariéram a reguláciám, získalo Švajčiarsko status najkonkurenčnejšej a najinovatívnejšej ekonomiky na svete. Značky s dlhoročnou tradíciou ako Milka, Nestlé, Rolex, Victronix, Tag Heuer, Logitech, Swatch, Lindt, Nescafé, Toblerone, Tissot, Maggi, Omega, Pantene a mnoho ďalších, netreba asi nikomu zvlášť predstavovať. Sú symbolom švajčiarskej kvality a aj preto sú zákazníci na celom svete ochotní za túto švajčiarsku kvalitu vždy zaplatiť viac.
Švajčiarska ekonomika má podľa hodnotenia The Heritage Foundation 81,1 bodov (no stále len tesne nad 80-bodovou hranicou slobodných ekonomík), čo ju robí piatou najslobodnejšou ekonomikou a takisto jednou z najprosperujúcejších na svete. Toto hodnotenie sa ale zhoršuje hlavne kvôli zhoršujúcim ukazovateľom v oblasti korupcie, slobody podnikania a vládnym výdajom. Napriek tomu zostáva na prvom mieste v porovnaní s Európskymi krajinami, a to s dostatočným náskokom (2. Írsko 76.9, 3. Dánsko 76.2 4. Luxembursko 74.5).
Dobre zabezpečená ochrana súkromných práv podporuje podnikanie a produktivitu. Zakorenená tradícia v nulovú toleranciu ku korupcii, bola inštitucionalizovaná ako efektívny právny rámec v švajčiarskej legislatíve. Právny systém, ktorý je nezávislý na politickom vplyve, zabezpečuje transparentné a efektívne vymáhanie obchodných zmlúv.
Výborná makroekonomická stabilita a vysoko vyvinutý a konkurenčný finančný sektor, zabezpečili Švajčiarsku silnú pozíciu na svetovom finančnom trhu. Finančný sektor sa rýchlo vyrovnal s finančnými krízami a aj vďaka tomu Švajčiarsko odolalo legislatívnemu oslabovaniu bankového tajomstva.
Švajčiarska priama demokracia
Tvorenie zákonov občanmi má vo Švajčiarsku dlhú tradíciu a začalo už v 13. storočí, kedy existovala tradícia miestnych a kantonálnych verejných zhromaždení. V roku 1847 zaviedli povinné referendum k svojej národnej ústave. O každej zmene a doplnení ústavy je vláda povinná zvolať referendum. Rovnako je referendum povinné aj o vstupe Švajčiarska do medzinárodných organizácií.
V roku 1874 pridali možnosť nepovinného referenda. Ak poskytne 50 000 občanov svoje podpisy do 100 dní od oficiálneho uverejnenia parlamentného zákona, môžu si vynútiť referendum o tomto zákone. Pôvodne sa to nevzťahovalo na zákony, ktoré parlament označil za naliehavé. Ale keď parlament začal zneužívať túto možnosť a začal označovať najrôznejšie typy zákonov za naliehavé, referendum stanovilo, že naliehavé zákony môžu vstúpiť do platnosti okamžite, ale následne vždy musia podliehať povinnému referendu.
Čoskoro však zistili, že vlastne nemajú možnosť iniciovať vlastné parlamentne zákony, tak v r. 1891 prijali aj ústavný dodatok, ktorý im toto umožňuje. Ľudová iniciatíva umožňuje občanom, aby iniciovali referendum pre svoje vlastné písomné návrhy, ak zozbierajú 100 000 podpisov v priebehu 18 mesiacov. Tento návrh môže byť buď formulovaný všeobecne a parlamentná komisia ho musí preniesť do legislatívy, alebo byť vo forme presne definovaných odsekov zákona, ku ktorým parlament nemôže robiť žiadne zmeny a doplnenia. Ak je návrh prijatý, stáva sa potom súčasťou ústavy. V praxi však môžu občania využívať tento nástroj na témy, ktoré zvyčajne riadia obyčajné právne predpisy.
Švajčiari prekonali tento problém zavedením všeobecnej ľudovej iniciatívy. Tú schválilo referendum vo februári 2003, ale do platnosti vstúpila až v roku 2006. Umožňuje občanom po zozbieraní 100 000 podpisov podať všeobecný návrh parlamentu, ktorý potom slobodne rozhodne, či ho zapracuje do zákona alebo do novely ústavy. Tento návrh sa potom stane predmetom referenda.
V čase od roku 1848 do konca roka 2004 sa na federálnej úrovni uskutočnilo 531 referend: 187 povinných, 152 nepovinných a 192 ľudových iniciatív. Obyvateľstvo bolo konzervatívne a schválilo iba 10 % občianskych návrhov, o ktorých hlasovali. Oveľa častejšie však zvolili vládou prepracovaný, väčšinou kompromisný protinávrh. Priemerná účasť bola viac ako 50% (s výnimkami do 80 %) a navyše už nejaký čas je asi o 10 percentuálnych bodov vyššia ako účasť v parlamentných voľbách. Na všetkých úrovniach - obecnej, kantonálnej a federálnej - sa každoročne vo Švajčiarsku koná viac ako 200 referend.
Ak sa pozrieme na témy obsiahnuté v týchto iniciatívach napr. za posledných 5 rokov, tak zistíme, že sa tam nenachádza žiadna téma, ktorá by Švajčiarsku mala priniesť prosperitu alebo slobodu. Navrhované témy, ako 6-týždňová dovolenka pre všetkých, zákaz minaretov alebo kuriózne referendum o povinnom obhajcovi zvierat, nemajú nič spoločné s rozširovaním slobôd, skôr naopak.
Tohtoročné témy v priamej demokracii
Ľudová iniciatíva:
Za daňovo zvýhodnené stavebné sporenie
Vlastné štyri steny vďaka stavebnému sporeniu
Za transparentnosť v zdravotnom poistení
Proti masovému prisťahovalectvu
Za zdravé ovzdušie
Mládež a hudba
Zabezpečené bývanie na starobu
Bezpečnosť pasívnych fajčiarov
Ochrana férovej mzdy (iniciatíva za minimálnu mzdu)
Iniciatíva štipendií
Trest smrti pri vražde so sexuálnym zneužitím
Za verejné služby
Za zrušenie brannej povinnosti
Na zrýchlenie premávky na pozemných komunikáciách (iniciatíva za motocykle a skútre)
Za spravodlivé platy
Za volebnú a hlasovaciu kontrolu
Referendum:
Spolkový zákon o zdravotnom poistení (HIA) (Managed Care)
Za čo teda vďačí Švajčiarsko svojmu blahobytu?
- spoločensky zakorenená sloboda a ochrana súkromného vlastníctva
- dlhodobo stabilná mena krytá zlatom (do r. 1999)
- skoré protrhové hospodárske a štrukturálne reformy
- následný rozvoj priemyslu a turistického ruchu
- samostatnosť a neutralita počas vojen
- decentralizácia verejnej správy
- vláda do veľkej miery limitovaná ústavou
- krajina mimo EÚ, Eurozóny, členom EFTA (voľný obchod, žiadna legislatíva z EÚ)
Prínos samotného inštitútu priamej demokracie je viac než otázny.
Švajčiarske postoje a pozitívne dopady v mnohých smeroch, sú odzrkadlované najmä ich zakorenenými hodnotami slobody a vlastníckych práv. Väčšina švajčiarov neakceptuje vládne autority a nechce aby o dôležitých veciach niekto rozhodoval za nich.
K tomuto videu len tri citáty:
Ktorá krajina si môže zachovať svoju slobodu, ak jej vládcovia nie sú z času na čas upozornení na to, že ich ľudia si zachovali ducha odporu? Nechajte ich pozdvihnúť zbrane.
~ Thomas Jefferson (tretí prezident USA)
Dobre regulovaná milícia, zložená z bežných ľudí, cvičených so zbraňami, je tou najprirodzenejšou obranou slobodnej krajiny.
~ James Madison (štvrtý prezident USA)
Ľudia ktorí chcú používať strelné zbrane, by sa mali pridať k polícii, lebo bežní ľudia nepotrebujú žiadne zbrane, pretože ich vlastníctvo zbraní nijak neslúži štátu.
~ Heinrich Himmler (minister vnútra a šéf SS v Tretej ríši)
Pomohla by Slovensku priama demokracia?
Na Slovensku už priamu demokraciu v určitej oblasti v podstate aj máme zavedenú. Jedná sa o prezidentské voľby, kde sa hlava štátu volí od roku 1999 priamo občanmi. Výsledok vidíme všetci. Dá sa povedať, že možno jediný charakternejší prezident ktorého Slovensko v postkomunistickom období malo, bol prezident volený ešte parlamentom – Michal Kováč (a navrhnutý stranou HZDS). Pričom hneď po zavedení priamej voľby nasledoval komunista Rudolf Schuster a po ňom terajší (zaujatý a protiústavne konajúci) prezident Ivan Gašparovič. To isté vidíme aj v Českej republike, kde boli parlamentnom zvolení prezidenti, na ktorých je hrdý skoro celý národ. S aktuálnym prezidentom (mimochodom zástancom rakúskej ekonómie) Václavom Klausom, má Česko v Európe asi unikát v prezidentovi, ktorý hľadí na potreby obyvateľov a nie bruselských byrokratov.
Výsledky hlasovaní v referendách uskutočňovaných vo Švajčiarsku hovoria jasne o spomínanom morálnom zakorenení hodnôt slobody, v mysliach švajčiarov. Napríklad hlasovanie o predĺžení dovolenky zo štyroch na šesť týždňov, sa nedá s určitosťou považovať za niečo, čo by podporovalo podnikateľské prostredie alebo inak prispievalo k prosperite. Švajčiari si to aj dobre uvedomujú a preto tento návrh ani neprešiel. Ako by asi takéto hlasovanie dopadlo u nás?
Napriek tomu sa Švajčiarsko mení. Zrušenie zlatého štandardu, opakujúce sa otázky v hlasovaniach posilňujúce štát a zhoršujúce sa makroekonomické ukazovatele predznamenávajú možno dlhodobú stagnáciu alebo recesiu v určitom období aj v tejto prosperujúcej krajine.
To, že akým smerom by sa slovenská priama demokracia uberala, je možné vidieť na jej dnešných reprezentantoch, resp. jej spíkroch, ktorí sú v podstate čistými etatistami – socialistami.
Skúste si odpovedať na nasledujúcich desať otázok:
Ste za zavedenie minimálnej mzdy na úrovni 700 €?
Ste za finančnú podporu poľnohospodárov produkujúcich základné potraviny?
Ste za predĺženie dovolenky na 6 týždňov?
Ste za zavedenie bankovej dane pre chamtivé banky?
Ste za zavedenie milionárskej dane pre veľmi bohatých ľudí?
Ste za vyššie dane pre monopoly, obchodné reťazce a mobilných operátorov?
Ste za to, aby štát postihoval obchodníkov, ktorí nárazovo a nadmerne zvýšia ceny?
Ste za bezplatnú verejnú dopravu?
Ste za to, aby mali chudobní ľudia a študenti nárok na bezplatný prístup k internetu?
Ste za to, aby mali ženy garantovanú mzdu minimálne rovnakú ako muži na rovnakej pozícii?
Ak si tiež ako ja myslíte, že by väčšina slovákov aspoň na väčšinu otázok (cieľom ktorých by bolo zhoršovanie konkurencieschopnosti Slovenska) odpovedali ÁNO, potom by Slovensku priama demokracia určite neprospela, no naopak výrazne uškodila. Slováci sú stále morálne nastavení na silný štát a vodcovské autority typu Mečiar alebo Fico, v úlohe vodcu celej spoločnosti.
Záverečné zhrnutie
Pri akomkoľvek druhu demokracie závisí rozsah a typ dopadov na spoločnosť, na morálnom nastavení väčšiny. V prípade že je spoločnosť morálne a hodnotovo vyspelá, sú aj dopady takéhoto systému pozitívne. V prípade že tomu tak nie je, sú dopady na spoločnosť negatívne a je jedno o aký druh demokracie sa jedná. Rozdiel je len v tom, ako rýchlo sa dané zmeny prejavia v životoch ľudí.
Zavedenie priamej demokracie na Slovensku podobnej ako vo Švajčiarsku, by Slovensku s určitosťou v krátkodobom horizonte neprospelo, pričom pozitívne zmeny z dlhodobého horizontu vnímam skôr ako zmenami v morálke celej spoločnosti. Väčší prínos by s určitosťou mala skôr decentralizácia, na spôsob autonómnych (a navzájom si konkurujúcich) kantónov.
Návrhy populistov typu „vyššia minimálna mzda“ alebo „6-týždňová dovolenka“, by prechádzali úplne bezproblémovo a krajina by upadala ešte do väčšej recesie. Jediný pozitívny aspekt tejto úpravy by som videl v rýchlejšom spáde udalostí, vďaka čomu by si ľudia ako pri neriadenom bankrote mohli rýchlo uvedomiť svoje zlyhania a podobných chýb sa v budúcnosti vyvarovať. No obávam sa, že na celospoločenské uvedomenie si chýb a následné reparáty, nebude postačovať ani obdobie dvoch generácií…
UPDATE: Ako som aj písal v článku , priama demokracia nie je to, čo krajinu posúva hospodársky dopredu – nová ľudová iniciatíva vo Švajčiarsku za „základný príjem“ 2500 Frankov pre každého (či pracuje, či nie). http://www.blick.ch/news/politik/geld-verdienen-ohne-zu-arbeiten-id1840685.html
Tibor Pospisil ·
Nie je demokracia, ako demokracia. Ta naša verzia je geniálne ospievaná tu
http://www.karaoketexty.sk/texty-piesni/klus-tomas/panubohudooken-159021
Jozef Kamenský ·
Páči sa mi ako libertariáni a snáď aj ateisti dospeli a museli dospieť k záveru, že prosperita závisí od morálky národa.
Ale je to škoda, ale aj symptomatické, že pri tom konštatovaní aj končia. Keby svoje myšlienky domýšľali do konca, museli uvažovať nad tým ako tú morálku do spoločnosti dostať nie? Lenže oni radśej ďalej budú hovoriť, že fuj fuj náboženstvá, že fuj fuj etika a fuj fuj výuka morálky do škôl. Zamyslite sa nad sebou ....
Švajčiarsko vzniklo na prísnom kalvinizme a katolicizme, možno aj to je tajomstvo úspechu ....
Jana Kováčová ·
Vyjadrenie toho chlapíka, že sloboda závisí od schopnosti vedieť sa ubrániť, by sa malo učiť na školách zároveň s malou násobilkou.
Lubomír ·
Súhlasím a nielen to! I priama demokracia by sa mala vyučovať na základnej škole. Zastupiteľská demokracia, jej úskalia a ako sa proti nej brániť, taktiež. No a samozrejme diktatúra. Nesúhlasím s autorom článku, pretože priama demokracia Švajčiarska nám neustále dokazuje, že i zdanlivo zlé rozhodnutia občanov sa odstupom času prejavili ako geniálne. Vezmime si trebárs dvojité odmietnutie vstupu Švajčiarska do EU. Čo by v dnešnej dobe, nejeden Švajčiar trpko oľutoval. Napriek tomu, si obyvatelia Švajčiarska neschválili šesťtýždňové dovolenky. Je v tom kus, kolektívnej zodpovednosti a vyspelej demokracie ktorá nemá v dejinách obdoby a o ktorej môže každá jedna krajina len snívať. Zoberme si ale i inú stránku veci. Ak by nemalo Švajčiarsko priamu demokraciu, len ťažko by sa vyhlo dvom svetovým vojnám, pretože každý politik by chcel na vojne získať a takmer nepredstaviteľne by dnes nebolo v EU, kde by ľudia poslušne platili na záchranu bohatých bánk .
Jozef Kamenský ·
To je hlúposť, to tam dopísali podľa šablóny, lebo dajte zbrane ľuďom povedzme na Luníku IX, máte tu katastrofu.
Tajomstvo úspechu je až na konci a to je morálka ....
Slavomír Galko ·
Problémom Slovenska je mentalita jeho obyvateľov. Pochybujem, že by tu mohol fungovať miličný systém ako vo Švajčiarsku. Pokiaľ sa nezmení mentalita, potiaľ sa nezmení ani demokracia...
Miroslav Trenčan ·
Súhlas. práve preto by som ho hneď zaviedol. Padne pár obetí ale časom sa naučia. Bez zmeny systému sa ludia nezmenia. Pokial sa o nich bude starať štát, nikdy sa nenaučia postarať o seba sami. Pravdaže neplatí na každého. Len na našu večne uctievanú väčšinu ;)
Jozef Kamenský ·
Tak počkajme kým sa zmení mentalita ...:-) Sadnime si, dajme si kávičku, cigaretku, pivko a čakajme ...
Pozrite na históriu Švajcu a možno vás čosi osvieti ....
mrakoplas ·
zatial mi z toho vychadza, ze treba zrusit demokraciu a nie ju este viac posilovat.
Martin Bulák ·
Presne tak! Nemá význam hľadať alternatívy zlého systému, ale skôr hľadať cesty, ako sa ho zbaviť.
jarka ·
Zbieram podpisy pod Peticiu za lepsie SK. Rozpravam sa pri tom s ludmi, niektori dakuju, ze sa nieco deje mozno aj pre ludi, nie iba pre hornych 10tis. Lenze mnohi neveria, ze sa nieco zmeni. Na to im odpovedam asi toto, ze pokial neurobia ZMENU vo svojom mysleni a nebudu sa spravat a konat inak ako doteraz, tak nemozu ocakavat, ze tu zmenu urobi niekto za nich.
Myslim si, ze ste to vystihli, ze priama demokracia nema sancu pokial toto ludia nepochopia.
Ked kazdy sam za seba, koho sa to tyka a je s niecim nespokojny, vystupi z radu a povie to nahlas, ci uz proti zamerom poslancov miest,zastupitelstva alebo vlade, alebo iniciuje nejaku napr.peticiu proti zastavbe parku a pod., potom sa zacne diat ta ZMENA. To, ze niekto povie, ze iba revolucia to vyriesi, este neznamena, ze to bude nieco dobre pre vsetkych. Pretoze najprv musime vediet, co chceme zmenit,, presne to definovat a potom sa aj sami spravat tak, aby ta zmena bola mozna. Mozno ludia musia "padnut na kolena", aby to pochopili.
Toto je moja skusenost:
mrakoplas ·
nie ze priama demokracia nema sancu, ziadna demokracia nema sancu, pretoze to je system, ktorym mozno ospravedlnit hocico, aj napriklad tvoje uvaznenie, bitie a naslednu popravu, staci, ze sa o tom dohodne vacsina, ale aspon vacsina da svojim zastupcom tuto moznost. vid USA a jej posledne zakony (HR1540)...
Andrej ·
Ako dopadla petícia?? ;-) Postrehol som jeden užitočný fakt, nad ktorým sa málokto pozastaví. Dokonca nikto ani len nepomyslí na tak banálnu a pritom najdôležitejšiu vec ;-) = "To, ze niekto povie, ze iba revolucia to vyriesi, este neznamena, ze to bude nieco dobre pre vsetkych. Pretoze najprv musime vediet, co chceme zmenit,, presne to definovat a potom sa aj sami spravat tak, aby ta zmena bola mozna." Ak ma oči neklamú, písala ste to v roku 2012. Dnes je rok 2018 a je to ešte aktuálnejšie ako vtedy! NIKTO, nepomenuje, čo vlastne chce!! No nie obligátnu vetu : Chceme druhé Švajčiarsko!!! To bude vždy len jedno. Pozdravujem AP
xmrk ·
Priveľa hovoríte o priamej demokracii, a primálo o decentralizácii. Práve tú decentralizáciu by sme si mohli vziať za vzor. A možno aj decentralizácii vďačí Švajčiarsko za prosperitu (väčšia konkurencia kantonov a pod.) Stálo by za úvahu, či by sme na Slovensku nemohli niektoré rozhodovanie preniesť nižšie. O čom sú mestá a kraje, robia aj niečo viac ako prerozdeľovanie peňazí? Napríklad taká minimálna mzda a zákonník práce by nemusel byť problém preniesť na kraje. (Iste, ideálne by bolo tieto "právomoci" preniesť na jednotlivcov, ale buďme realisti. :( )
Inak referendum by som úplne nedémonizoval, mohlo by byť užitočné, keby plnilo najmä kontrolnú funkciu - možnosť zastaviť zlé zákony. Samozrejme uznávam, že priama demokracia vedie skôr k populistickým a slobodu obmedzujúcim návrhom. Ale keby sme mali negatívne referendum, teda možnosť len zrušiť zákony, nie navrhovať nové, bolo by to negatívne? Problém by mohol byť pri zavádzaní poplatkov v zdravotníctve a školstve.
Filip Vačko ·
Presne tak, ak sa niečim zo Švajčiarska inšpirovať, tak je to prave decentralizacia. A rovnako negativne referendum je super napad, prečitaj si toto :) http://vacko.blog.sme.sk/c/287547/Znizenim-kvora-v-referende-k-zvyseniu-diktatury.html
xmrk ·
Áno, čítal som to už dávnejšie, čiže musím priznať, že tú myšlienku o negatívnom referende som nevymyslel "vlastnou hlavou".
Ešte mi napadla ďalšia oblasť, v ktorej referendum a priama demokracia nemusí narobiť veľa škody: rozhodovanie o politikoch a ich výhodách. Veci ako imunita, zákon o konflikte záujmov, príspevky politickým stranám. Myslím, že týchto vecí sa aj týkajú protesty. Lebo v súčasnosti o tomto rozhodujú politici, a to je podobný konflikt záujmov, ako keď poberateľ sociálnych dávok spolurozhoduje o výške sociálnych dávok. (A ďalší konflikt záujmov je pri 5% hranici pre vstup do parlamentu. Nie, veľkým stranám to nevyhovuje, určite budú proti...)
Stefan ·
jediný charakternejší prezident ktorého Slovensko v postkomunistickom období malo, bol prezident volený ešte parlamentom – Michal Kováč
No ak je toto symbol charakternosti.....
Dlhodobe klamanie v priamom prenose (M.K. v kriminalnej kauze len nahoda a nejedna sa o osobu mojho syna) Zastavenie trestneho stihania vlastneho syna a podobne. Ausak vzor charakternosti. Na zaklade coho?
Martin Bulák ·
Nie vzor charakternosti. Charakternejší - z tých čo boli. Porovnávaj napr. so Schusterom, Gašparovičom... to je čistý odpad.
Martin Kincel ·
No ja by som nebol taky pesimista co sa tyka tej priamej demokracie. Naopak.
Teda - urcite by sa schvalili aj koniny, ale velmi pozitivne je, ze ludia by boli donuteni ovela, ovela viac o veciach premyslat a diskutovat. Mozno nie vsetci, ale ti co by isli referendovat by tak urcite (aspon statisticky) ucinili. A podla mojej skusenosti, specialne v dobe internetu, ked je pravdu coraz tazsie prekricat, rozmyslanie vaecsine ludi moze len prospiet :) a navyse ich nakoniec velmi casto privadza aj k spravnemu vysledku (co je teda samozrejme menej statu ;) ).
Lebo za najvaecsieho nepriatela vseobecnej slobody by som skor povazoval apatiu a nie blbost. Ludia su blbi/mudri zhruba vsade rovnako. Ale to co robi rozdiel ktory vidite a citite je ich pristup.
Martin Bulák ·
"Ludia su blbi/mudri zhruba vsade rovnako." - si si tým skutočne tak istý? Ja si to nemyslím a to je práve tá podstata pre ktorú sa na to tak skepticky pozerám. Ak máš x generácii školstvo v krajine na mizernej úrovni, tak nemôžeš očakávať, že ľudia v takej krajine budú na rovnakej vzdelanostnej a morálnej úrovni, ako niekde kde to školstvo funguje podstatne lepšie (aj keď nie možno dokonale). Nemyslíš?
Martin Kincel ·
Tak urciteee. :)
Nie, samozrejme, mas pravdu, sucasni slovaci nie su sucasni ani minuli svajciari. Ale...
Tento portal robi fantasticku robotu v edukacii, osvete a sireni alternativnych myslienok, ktore su zhodou okolnosti spravne. Robi to preto, aby buduci slovaci boli ini ako ti sucasni, iny vyznam to nema. Zavedenie referendovania alebo decentralizacie (alebo najlepsie oboch) a la Suisse by urobilo presne to iste. Zvysilo by motivaciu ludi ucit sa o veciach o ktorych doteraz vobec neuvazovali. To by bola obrovska vyhra. V skutocnosti si myslim, ze by bolo extremne rychle kym by sa vysledky nasich referendov zacali podobat na tie svajciarske, davam bolsevikovi tak 3-4 roky... :)
Miroslav Trenčan ·
na slovensku máš volby. čo je porovnatelné s referendom. zdá sa ti, že ludia premýšlajú a vyberajú správne ? je myšlienka väčšiny automaticky správna ? keď sa 80% ludí rozhodne, že zabije zvyšných 20% je to správne ? a je jedno či to napadne niekomu vo vláde alebo z ludu. vždy je tam pár jednotlivcov, čo navedú ovce. nemusím zdaňovať všetkých naraz, neprešlo by to. môžem postupne menšie skupinky a tvrdiť, že v prospech zvyšej väčšiny. tá v danej chvíli od zdanenia vynechaná väčšia skupina to rada podporí... a rokmi sú tu zrazu milióny regulácii, každému sa ich ujde dosť.
Martin Kincel ·
1. Volby vs. referendum:
Volby su ovela viac emocionalne, clovek si vybera toho "svojho" cloveka. Urcite dokazeme pri referendach zadat emocionalnu otazku, ale toho premyslania o konkretnej teme je tam relativne daleko viac. A nam podaktorym ide o to donutit ludi mysliet a to podla moznosti hlavou.
2. Ano demokracia je agresivny system, ale o tom ma ako libertariana minarchistu nemusis presviedcat. Referendovy decentralizovany svajciarsky system tu ale porovnavame s nasim korporativisticko odborovym. Takze otazky v skutocnosti su: je svaciarsky system krok dobrym smerom? Ano. Je plne postacujuci? Nie.
Ján Zvolen ·
Všetko sa posudzuje narýchlo. Otvorí sa veľa tém a nie je čas na hľadanie riešení v diskusiách a potom sa prijaté riešenia = zákony novelizujú a novelizujú...
Máme nového ministra a ten vyhlásil, že na gymnáziá sa nedostanú žiaci ktorí budú mať horší priemer ako 1,5. Kto pozná Švajčiarsky systém školstva vie že tam sú už na základných školách deti rozdeľované do tried podľa schopností. Teda do A triedy patria najlepší.
Prečo je nemožné takýto systém použiť na Slovensku?
Hodnotenie žiakov neprebieha objektívne. Využívajú sa vplyvy známostí, rodinkárstva, sponzorstva.. atď.
Chcete dôkaz? Poznám žiakov základných ale aj stredných škôl čo majú známky 2 a 3 napr. z matematiky a fyziky a pri tom sa zúčastňujú na olympiádach a rôznych súťažiach a dobre sa umiestňujú. Oni sa len nechcú bifliť to čo im niekto predpisuje, a nemajú za sebou niekoho KTO by mohol podržať jednotku.
Cesta vedia niekde inde. Vo Švajčiarsku je absolvent s červeným diplomom uprednostnení pri prijímaní do štátnej správy. Tí najlepší vedia , že sa uplatnia a bude o nich záujem.
Pri svojej profesnej práci potom môžu klásť dôraz na profesionalitu a odbornosť.
Ako je to na Slovensku?
Všetci vidia že niečo je proti zákonu zdravého rozumu. Ale potvrdia to miestne, regionálne aj celoštátne orgány. Teda ten kto ide proti zdravému rozumu a často aj proti zákonu ukáže že vie všetkých motivovať.
Preto začať treba od seba.
Vrátim sa k novému ministrovi školstva. Keby radšej ako o prieme začal aspoň hovoriť, že tí schopní, vzdelaní, profesionálny a zručný majú mať väčšie šance na uplatnenie.
Ale začínať od priemeru je také jednoduché až je to nedomyslené...
Nie sme Švajčiarsko a čo budeme za to si "vždy" budeme môcť my samy.
Dejiny nepustia.
Filip Zajac ·
Suhlasim mentalita naroda nie je schopna reflektovat takyto sposob riadenia krajiny (Netusil som ze priama volba prezidenta je prvok priamej demokracie, ale budis som o nieco mudrejsi). Pretoze legislativa je nastavena tak, ze vacsina prvkov priamej demokracie sa moze zacat pouzivat okamzite, dokonca aj decentralizacia napriek naruseniu kontinuity medzi NR SR a VUC.
(Nikde nie je napisane ze sa to neda opravit)
Akokeby vsetci stali pred bazenom a kricali ze chcu plavat, namiesto toho aby do bazena vosli a plavali.
Martin Bulák ·
Ja si myslím, že pri tom prezidentovi to vyplýva priamo z definície - "priama voľba". Pritom je to priama voľba demokratickým (väčšinovým) spôsobom, teda podľa mňa to nič iné ako priama demokracia byť nemôže. Jedine ak by sme považovali nemožnosť predkladať občianske návrhy (v tomto prípade kandidátov) za nezlučiteľné s akoukoľvek voľbou, ktorú by sme chceli zaradiť do kategórie "priama demokracia". No ja to nepovažujem za esenciálne pre túto definíciu. Ty hej?
Servác Polinský ·
"Ste za zavedenie bankovej dane pre chamtivé banky?
Ste za zavedenie milionárskej dane pre veľmi bohatých ľudí?
Ste za vyššie dane pre monopoly, obchodné reťazce a mobilných operátorov?"
Jednoznačne by mala byť možnosť nekonečne bohatnúť obmedzená. Napríklad formou progresívnej dane. Sú pre to dva dôvody:
1) Nikto nevytvára pre spoločnosť takú hodnotu aby zarábal xy miliónov eur ročne, nikto..., a navyše v dnešnom systéme sú spravidla najviac ohodnotený ľudia, ktorí žiadne hodnoty nevytvárajú (hlavne v štátnom sektore a spoločnostiach žijúcich zo štátnych zákaziek, v súkromnom napr. realitní makléri, bankári, atď...)
2) Peniaze kazia charakter, ľudia čo začínajú mať priveľa peňazí, sa snažia svoje peniaze meniť na moc nad inými ľuďmi a hrať sa na pánov sveta. Neviem ako inak by sa tomuto javu dalo zabrániť. V každom prípade, ľudia, ktorí nie sú nenásytní, tak takéto snahy nemajú, a aj ich majetok je v rozumných medziach (aj keď by vďaka svojim schopnostiam mohli byť niekde inde...), oni obmedzenia nepotrebujú...., bohužiaľ tí ostatní áno, a nevidím tu do budúcnosti potenciál na zmenu....
Jednoducho podľa môjho názoru možnosť neobmedzene nadobúdať majetok pomaly ale isto vedie k feudalizmu...
Karol ·
S priamou demokraciou uzko suvisi aj nutna vyspelost danej spolocnosti. To je nepochybne. Faktom ostava, ze to, co sa v sucasnosti na slovensku deje tuto vyspelost nijak nezvysuje. Staci sa pozret na slovenske komercne media. Staci na 10 minut sledovat TV noviny na JOJke a mam dojem, ze slovaci si nezasluzia ani tuto pseudodemokraciu ktoru tu mame teraz, pretoze musia byt asi nesvojpravni ked taky televizny humus toleruju. Tlac a radia to iste. V kulture je vyspelost naroda a ta je bohuzial na slovensku velmi nizka. Mal som moznost isty cas zit v nemecku a v ceskej republike a mozem povedat, ze sme pozadu za oboma krajinami. Priamu demokraciu jednoznacne podporujem, ale nejako by vo volebnom prave malo byt zohladnene vzdelanie naroda. Viem si totiz predstavit co by sa stalo keby hlas vzdelanej meniny mal rovnaku vahu ako hlas nemenovanych spoluobcanov z vychodu slovenska ktorych je dost na presadenie celorocnej dovolenky a socialnych davok 2000 € a slovensko by sa stalo este vacsim vazalom zapadnych bankovych oligarchov a po slobode by tu zachvilu nebolo ani pamiatky. Ono vazalmi sme uz teraz, hlavne ked pouzivame po usi zadlzenu hlavnu menu v europe. Chcelo by to nezavislu menu krytu len realnymi hospodarskymi vysledkami, nezadlzenu. Tak by sme sa z tohto kolapsu mohli dostat von a mozno casom by aj spolocnost dospela k stavu, kedy priama demokracia by viac pomahala ako skodila. Lenze toto majitelia slovenska nepripustia, kedze nezavislou menou by slovaci zacali pracovat pre slovensko. Uz vidim ako by sa objavovali pokusy o prevraty, puce, keby nepomohlo, tak by bolo slovensko oznacene ako skrytu bunku terorizmu.
Radek Domica ·
Dobrý, prehľadný článok. Pre mňa z neho vychádza to, že napriek švajčiarskym historickým a iným lokálnym špecifikám, predsa len aj oni postupne idú istým vývojovým smerom, ktorý je proste nevyhnutný. Zaujímavá je na tom tá nevyhnutnosť. Vďaka za zaujímavé čítanie.