Súdruh v Bruseli kúpi vašim deťom darčeky (za vaše)

Možno mám bujnú fantáziu… no občas si predstavujem, ako bratislavská kaviareň práve popíja svoje ranné presíčko, a pri čítaní dennej tlače pochvalne v intelektuálnej debate s priateľmi vyzdvihujú ďalší zámer, nariadenie, reguláciu, či prerozdeľovanie peňazí, ktoré politici v EÚ znovu plánujú.

Samozrejme aj oni sa považujú za liberálov. Rovnakých liberálov, ako tí, ktorí v Európskom parlamente najnovšie podporujú darček pre mladých po dovŕšení 18. roku života vo forme cestovného lístka na vlak po Európe.

Veď sme všetci liberáli, či nie? Sme liberáli, a preto podporujeme slobodu cestovania. A ako môžu mať mladí slobodu cestovať, keď nemajú na lístok na vlak po Európe? Ten v súčasnosti stojí od 200 do 479 eur a to si predsa nejaký 18-ročný teenager dovoliť nemôže… No a tu sa logika súdr… pardón, európskych liberálov končí, a prechádza sa automaticky k lobingu, tvorbe legislatívy a hlasovaniu.

Ktovie na základe čoho sa zrodila táto myšlienka, že mladí ľudia po dovŕšení veku dospelosti by mali mať právo na cestu po celej Európe („zadarmo“). Žeby nesplnený mladícky sen nejakého Europoslanca, ktorý si svoju frustráciu z mladosti chce kompenzovať pozitívnym prístupom k mládeži v celej Európe? Možno.

A prečo práve vlak? Určite sú aj pohodlnejšie spôsoby cestovania po Európe (najmä ak hovoríme o Slovensku). Práve lídri EÚ, užívajúci si výhody luxusných áut s osobnými šoférmi na hony vzdialených od štandardu bežnej železničnej dopravy na Slovensku, by o tom určite vedeli povedať svoje.

No títo „liberáli“ uvažujúci metódou „stolček prestri sa“, si neuvedomujú jeden podstatný fakt. Že nič nie je zadarmo. Na každý cent, ktorý sa rozhodnú prerozdeliť, musí niekto ráno vstať a poctivo odmakať.

A nikdy to nie je jeden človek. Už len výroba obyčajnej ceruzky za pár centov začína prácou drevorubačov, ktorí pília cédrové stromy, ich odvozom s nákladnými autami, železničnou dopravou a spracovaním dreva vo fabrike (ktorú musel niekto postaviť), pokračujúc grafitovou tuhou, ktorá začína prácou baníkov pri ťažbe grafitu, až sa nakoniec v obrovskej sérii a zapojeniu tisícok, možno miliónov ľudí dostaneme k niečomu takému jednoduchému, ako je ceruzka.

Táto malilinká hodnota v mori obrovských mesačných výdavkov, ktoré mesiac čo mesiac smerujú pod hrozbou basy štátu, ktorý časť z nich vzápätí preposiela Bruselu.

A tak ako som začal tento komentár pri mojej bujnej predstave, tak možno pri rovnakej predstave a nie až tak bujnej, je tu aj nejaký otec robotník, ktorý ťažko a poctivo každý deň pracuje (možno aj na tej ceruzke), a chce svojho syna ktorý má rád cestovanie na 18ku zobrať na výlet po Európe. Jednak preto, že mu chce urobiť radosť, no možno aj preto, že mu chce ukázať že ho má rád. No polovicu výplaty musí mesiac čo mesiac odovzdať štátu (a bruselu), tak mu to možno nakoniec ani nevyjde. (Myslím že pri tejto predstave nebudem ďaleko od slovenskej reality.)

No a tá predstava slovákmi milovanej Európskej únie by možno končila v bode pri otázke na rodiča, či by chcel svojmu dieťaťu kúpiť darček sám, alebo chce ešte viac peňazí odovzdávať byrokratom v Bruseli, ktorí ten darček kúpia zaňho.

Súvisiace články

Diskusia (16)

Odpoveď používateľovi Tibor

Píšete odpoveď na komentár od Tibor. Zobraziť ho · Napísať samostatný komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.