Sobotné dialógy s ministerkou zdravotníctva

Túto sobotu som v rámci vianočného upratovania zachytil na slovenskom rozhlase sobotné dialógy. Téma: slovenské zdravotníctvo, presnejšie znárodnenie súkromných zdravotných poisťovní. Relácia má asi 40 minút, ale je až neuveriteľné, aký zásadný problém diskutujúci načali a nevyriešili.

V štúdiu bola aktuálna ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská a exminister Ivan Uhliarik. Na úvod autori relácie zavolali reformátorovi slovenského zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi.

Ako všetci dobre vieme, dnešná garnitúra dlhodobo forsíruje predstavu, že jediný problém nášho nešťastného socialistického zdravotníctva je to bezvýznamné a silne regulované percento slobodného trhu v prerozdeľovaní zdravotných odvodov. Respektíve strata zdrojov, ktoré súkromné poisťovne vyberú zo zdravotníctva ako zisk. Kapitola zdravotníctvo odhaduje príjmy na budúci rok okolo 4 miliárd eur. Celý kumulovaný zisk zdravotných poisťovní z verejného poistenia od roku 2005 je približne 100 miliónov. To len, aby sme vedeli, o čom sa bavíme.

Takže neviem, či má vôbec význam zamýšľať sa nad tým, či vytvorenie jednej štátnej zdravotnej poisťovne niečo vyrieši. Príde mi to, ako keď nám ráno nejde naštartovať auto a neriešime vybitú batériu, respektíve štartér. Rozhodneme sa vymeniť ľavú zadnú pneumatiku. Že jedna poisťovňa nie je žiadne riešenie, pripustili aj intelektuálni snajperi dnešných ľavičiarov združení v inštitúte finančnej politiky pod vedením majstra Filka.

Súkromné zdravotné poisťovne dnes vedú nad štátnou vo všetkých relevantných porovnaniach. Po ich vyvlastnení sa zmení len jedna vec - ich klienti (1,8 milióna poistencov) budú mať po zmene tú horšiu zdravotnú poisťovňu. Ale to je vlastne gro celého socializmu, aby sme sa mali všetci rovnako zle. Takže z tohto pohľadu je misia splnená.

Zvolenská toho v relácii navyprávala veľa, ale jej kľúčový argument znel nasledovne: nie je možné vytvárať zisk z verejných zdrojov.

Zajac sa snažil poukázať na fakt, že je toto tvrdenie absolútne nekonzistentné. Zisk z verejných zdrojov vytvárajú lekárne pri predaji liekov, súkromné ambulancie, distribučné spoločnosti… Ale nekonzistentnosť nie je vlastnosť, ktorá by trápila sociálneho demokrata.

Zbytočne potom požadoval od dnešnej garnitúry, aby definovala rozsah zdravotnej starostlivosti, na ktorú má slovenský pacient z verejných zdrojov právo. Pacient má právo na všetko! Minimálne podľa predstáv socialistov. Hlavne nech je acylpirin zadarmo, lebo ináč môžu byť vo voľbách hlasy dôchodcov ohrozené.

Uhliarik sa rýpal v profesionálnom životopise ministerky Zvolenskej, ktorá sama ako členka predstavenstva Dôvery hlasovala za vyplácanie zisku pre akcionárov. A následne priviedla VŠZP do straty ako jej generálna riaditeľka. Dá sa z toho celkom dobre prejudikovať, ako bude hospodáriť monopolná zdravotná poisťovňa.

So Zajacom aj Uhliarikom sa dá súhlasiť, ale obe argumentácie idú tak povediac po povrchu a v konečnom dôsledku sú absolútne irelevantné. Dôležité je niečo úplne iné. Ak tvrdíme, že nie je možné premieňať verejné peniaze na súkromný zisk, odkiaľ sa berie tá neuveriteľná ľahkosť, ktorou sa súkromné peniaze premieňajú na verejné.

Ak niekomu vadí, že má zdravotná poisťovňa zisk z peňazí povinne odvedených od svojich klientov, tak by bolo namieste aj riešiť stratu na účtoch obyvateľov po povinnom odvedení daní a odvodov!

Pretože všetky tie verejné zdroje, s ktorými sa tu s takou ľahkosťou operuje, sú pôvodne peniaze občanov. Tí ich zarobili a tí majú primárne právo rozhodnúť, kam tieto zdroje pošlú. A teraz nemám na mysli to demokratické ’právo’ rozhodovať o peniazoch cudzích ľudí prostredníctvom všeľudového hlasovania. Ak ja nemám právo vybrať si svoju zdravotnú poisťovňu, skadiaľ berie toto právo nejaký spolok byrokratov?

Kto má vlastne vedieť, ktorá poisťovacia inštitúcia je pre mňa vhodná? Mám posielať poistné na účet inštitúcie, ktorá má dôvod narábať efektívne s financiami, lebo ju motivuje prípadný zisk, alebo na účet socialistického molocha, ktorého prioritou je udržať zamestnanosť v nemocničných zariadeniach Sabinovského okresu? Ak nie som kvalifikovaný rozhodnúť, dokáže to volený úradník na ministerstve?

Problém nie je v pár miliónoch zisku, tie dokážu slovenské nemocnice minúť behom mesiaca. Momentálne tu ide o to, či stratíme ďalšiu bezvýznamnú možnosť kontroly nad peniazmi, ktoré boli síce pôvodne súkromne, ale politici ich zobrali za svoje. Bezvýznamnú myslím preto, lebo jedinou skutočnou kontrolou by bola až možnosť politikom tieto zdroje odoprieť.

A propos zisk. Ten je nutnou podmienkou fungujúceho zdravotníctva. Zdravotníctvo je podnikateľský sektor ako každý iný - poskytuje službu a zákazník za ňu platí. Tento vzorec prekvapivo figuruje aj v pozadí dnešného socialistického modelu, aj keď je pokrivený prerozdeľovaním a reguláciou.

Mať fungujúci sektor hocijakých služieb bez zisku, je ako snaha okúpať sa vo vani, v ktorej chýba ten gumený štuplík. Môžme tam liať vody, koľko chceme, tá sa tam jednoducho neudrží. Tak ako zátka vo vani udrží vodu, tak zisk je zárukou efektívneho hospodárenia. A to nielen v poisťovníctve, ale aj v samotnom poskytovaní zdravotníckych služieb.

Predstavte si firmu, ktorá nemôže generovať zisk. Motiváciou všetkých zamestnancov, od vlastníkov, cez manažment až po vrátnika, bude minúť všetky zdroje na mzdy. A pri náznaku zvýšenej záťaže na existujúcich zamestnancov ihneď poprijímať ďalších. Výsledným stavom takéhoto podnikania bude prezamestnanosť v kombinácii s nedostatočnými kapitálovými investíciami. Načo zvyšovať kvalitu a produktivitu práce, keď to vlastníkom a zamestnancom nič neprinesie. Slovenské nemocnice sú toho presným príkladom.

Práve končiaci rok 2012 bol v znamení premeny súkromných zdrojov na verejné. Dane a odvody rástli ako huby po daždi. Budúci rok sa ukáže, či strata z verejných zdrojov bude skutočne tak nízka, ako si politici naplánovali. Nie je už konečne na čase aj debata, či je morálne, aby straty vo verejných inštitúciach boli neustále kryté zo súkromných zdrojov?

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Zdravotníctvo

„Bezplatná zdravotná starostlivosť.“ Preklad: v ambulancii si pripravte päťdesiat eur

Slovenskí pacienti platia na zdravotných odvodoch rekordné sumy, no v ambulanciách nechávajú stovky miliónov eur v skrytých poplatkoch. Pokrytecký mýtus o bezplatnej starostlivosti ničí lekárov aj peňaženky občanov. Skutočným riešením nie je ďalšie zakazovanie, ale legalizácia trhových cien, priama spoluúčasť a priestor pre súkromné poistenie.

Martin Bulák

Zdravotníctvo

Bezodná jama bezplatného zdravotníctva

Každoročný rituál dohadovania o rozpočte na zdravotníctvo opäť skončil nalievaním stoviek miliónov eur do čiernej diery. Dopyt po službe, ktorá je v mieste spotreby deklarovaná ako bezplatná, je z princípu neobmedzený a žiadny rozpočet ho nedokáže nasýtiť. Kým systém nepripustí cenové signály, o pridelení liečby budú namiesto peňazí rozhodovať nekonečné čakacie lehoty a úradnícke kvóty.

Martin Bulák

Diskusia (70)