Menej štátu… viac slobodyHľadať
Sloboda

Sloboda - nutnosť či prežitok?

Lukáš Kotvan4 min čítania46 komentárov

Slobodu možno definovať ako stav, kedy jednotlivec koná podľa svojich osobných preferencií s cieľom uspokojiť svoje potreby a túžby. Slobodná spoločnosť mu umožňuje slobodné konanie, ktoré nesmie brániť ostatným ľudom v ich vlastnom uspokojovaní potrieb.

Prevláda tvrdenie, že je nevyhnutné obetovať určité osobné slobody, inak by sme mohli byť začať porušovať slobodu iných. Človek by nemal byť 100% slobodný. Nič nie je vzdialenejšie skutočnosti ako tento názor. Totálna sloboda jednotlivca sa viaže, iba k nemu - k jeho vlastnému telu, právam, majetku a vzťahom.

Čo je slobodné konanie

Slobodné konanie nie je každé, ktorého je človek svojvoľne schopný. Musí byť v súlade s definíciou slobody. Sloboda funguje obojstranne. V systéme slobodnej spoločnosti neexistuje len vaša izolovaná sloboda. Vaša osobná sloboda je len vlákno v pavučine slobody.

Sloboda znamená rešpektovanie slobody všetkých ostatných ľudí. Narúšanie slobody ostatných vedie k ich neslobode a preto to nie je slobodné správanie. Len také konanie, ktoré dodržiava slobodu ako takú (nie len tú vašu) je slobodné. Takže zabudnite na krčmové argumenty typu: „Sloboda nefunguje, čo spravíš, ak sa sused slobodne rozhodne zobrať ti auto, alebo slobodne si založiť skládku pred tvojim domom?“ Sused sa nespráva v súlade so slobodou. Susedove správanie nie je dôkazom nefunkčnosti slobody. Iba dokazuje jeho sklony ku kriminálnemu správaniu, ktorými porušuje práva svojho okolia.

Takéto argumenty často zaznievajú od ľudí, ktorí prežili väčšinu života v totalitnom režime. V socializme sa kládol dôraz na iné veci ako slobodu. Totalitný režim vždy prezentuje slobodu ako základ občianskej neposlušnosti. Narúšanie práv ostatných je mylne interpretované ako rozširovanie svojej vlastnej slobody na úkor ostatných. Narušenie slobody ostatných nevedie k zvýšeniu vašej osobnej slobody. Vaša sloboda má limity, je pevne daná a nedá sa rozširovať. Naopak odpor, ktorý budú klásť obete vášho útoku (osobný alebo prostredníctvom polície) nevyhnutne povedie k zníženiu vašej slobody (pokuta, väzenie, apod.).

História i súčasnosť dokazujú, že aj porušovanie slobody jednotlivcov zo strany väčšiny vedie k obmedzovaniu slobody celého národa. V totalitnom režime je sloboda jednotlivca narúšaná väčšinou. Týmto narúšaním sa však sami pripravujú o svoju slobodu, pretože uplatnením totalitných zákonov voči jednotlivcovi sa sami oberajú o svoju vlastnú slobodu. Ak budem ako súčasť väčšiny súhlasiť a presadzovať zákaz vycestovať z krajiny, nezakázal som vycestovať len susedovi, ale aj samému sebe.

Bezpečnosť a sloboda

Ďalší, bohužiaľ, dnes populárny názor sa týka nutnosti vzdať sa určitých slobôd, aby sme boli v bezpečí. Štát vznikol za účelom chrániť slobodu a práva občanov. Tým, že teraz oberá vlastných občanov o slobodu (v prípade zákonov USA aj obyvateľov ostatných štátov) v záujme bezpečnosti, tak popiera svoj prvotný účel.

Dnes, v mene boja proti terorizmu, sú parlamenty inak slobodných krajín schopné odhlasovať zákony, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Hitler. Mám na mysli rôzne „bezpečnostné“ opatrenia, od prehliadok batožín a telesných dutín na letisku cez ignorovanie práva na súkromie a nedodržiavania prezumpcie neviny, až po budovanie väzníc s povolením mučiť väzňov.

Vojna proti terorizmu si vyžiadala veľa obetí. Dobrovoľných i nedobrovoľných. Medzi nedobrovoľného obeti patria ľudské obeti, nikto zo zabitých (či už rukou teroristov alebo armády) nechcel zomrieť. Dobrovoľne sme však obetovali našu slobodu. Konštatovanie, že to bolo nevyhnutné, nepovažujem za správne. Vyhrotenie vzťahov medzi západom a blízkym východom nespôsobila naša sloboda, ale vojenské intervencie USA a ich spojencov. Terorizmu sa darí vďaka agresívnej zahraničnej politike USA.

Je naivné myslieť si, že situácia sa dá vyriešiť ešte väčšou agresivitou. „Vývozom demokracie“ na blízky východ USA a jeho spojenci urobili z lokálneho problému, problém celosvetový. Logickým riešením je zmiernenie imperialistickej politiky veľmocí a nie oberanie občanov o práva a slobodu. Napriek tomu, že sme počúvli rady našich vodcov, svet nie je o nič bezpečnejší ako pred 2001, kedy vojna proti terorizmu začala.

Uvedomte si, že strata slobody je obmedzenie nenásilného konania rozličných druhov. Tým sa vám znížia možnosti ako dosiahnuť šťastie a osobnú prosperitu. Strácate možnosť slobodne konať. Napríklad v nacizme bolo zabránené uzatvárať manželské zväzky medzi Nemcami a židmi, v socializme bolo zakázané súkromné podnikanie, apod. V dnešnej spoločnosti formálne takéto zákazy neexistujú, avšak to konanie, ktoré si štát neželá, je silne regulované alebo byrokraticky zaťažené tak, aby to jednotlivcov odradilo od tohto konania. Tendencia zvyšujúcej sa byrokracie je u nás vidieť hlavne po vstupe do EÚ.

Strata slobody neznamená zrieknuť sa zlých činov, tie sa dajú konať bez ohľadu na vašu slobodu. Znamená to stratiť možnosť robiť niečo, čo nikomu neubližuje. Ako môže ublížiť ostatným dodržiavanie nášho práva na súkromie či práva na spravodlivý proces (ktorý Obama ohrozil zákonom NDAA)? Vedzte, že ak štátu dovolíte zobrať vám určité slobody, bude v tom pokračovať, až kým vás neoberie o všetko a vy sa jedného dňa neocitnete v totalitnom režime. Myslíte si, že preháňam, ale táto tendencia v globalizovanom svete začína byť citeľná. Skúste cestovať do USA a zistíte, že sa to nelíši v ničom od toho, akým spôsobom sa cestovalo na západ za čias socializmu. Rozdiel je iba v tom, že vtedy vás potupne prehľadávali ako kriminálnika u nás, teraz to robia u nich.

Mnohí zidealizovane snívajú o spravodlivom tvrdom policajnom štáte. Základom bezpečnosti je, že chceme zabrániť iným, aby obmedzovali našu vlastnú slobodu. Ak ľudom zoberiete ich slobodu a zabránite im konať slobodne, v mene vyššej bezpečnosti, polícia samotná bude tým narušiteľom, ktorý narúša našu slobodu.

Tým, že poveríme políciu, aby vymáhala zákony, ktoré nás oberajú o slobody, urobíte to, že v rámci ochrany svojich práv a slobôd pred spoluobčanmi, sme ochotní sa ich vzdať. Načo chcete chrániť svoju slobodu a práva, keď ste ochotní sa ich vzdať v prospech bezpečnosti? Ak sa ich vzdávate, nemajú pre vás žiadnu hodnotu.

Je úplne jedno, či je v tomto prípade sloboda narušovaná občanmi alebo políciou. Vaša sloboda je tak či tak obmedzovaná. Rozdiel je iba v tom, že polícii platíte, za obmedzovanie svojich vlastných práv. Stratili ste slobodu aj bezpečnosť. Ochrancovia slobody sa premenili na jej narušiteľov.

To, že strata slobody nikdy nevedie k vyššiemu bezpečiu nám dokazuje 200 rokov starý citát Benjamina Franklina: „Kto sa vzdá slobody, aby získal istotu, stratí nakoniec oboje!“

Slobodu si musíme chrániť a nie sa jej vzdávať. Sloboda je nevyhnutnosť. Je kľúčom k prosperite človeka. Najneslobodnejšie krajiny sú zároveň najchudobnejšie. To preto, lebo ľuďom nie je dovolené sa o seba slobodne postarať. Štát im kriminalizuje každé konanie, ktoré nie je v súlade s jeho predstavami a ideológiou. Žiadnej totalitnej vláde sa nikdy nepodarilo zvíťaziť nad zločinom a kriminalitou. Práve naopak totalitná vláda sa sama stala zločincom. A to vďaka úplnej absencii slobodného konania. Konania, ktoré rešpektuje slobodu ako celok.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Sloboda

Proti povinnému covid očkovaniu

V tomto článku uvádzam svoje dôvody, prečo si myslím že povinné očkovanie nie je správne, ani logické a prečo môže byť nakoniec aj kontraproduktívne v samotnom zámere zaočkovať čo najviac ľudí

Martin Bulák

Diskusia (46)