Prečo štát nikdy korupciu neporazí

Politici sa nám snažia sústavne vtĺkať do hláv, ako usilovne bojujú a budú bojovať proti korupcii, lebo je to vraj veľký ak nie najväčší problém v našej spoločnosti, ktorý musíme rýchlo a zásadne riešiť. Ubezpečujem vás, že sú to len rozprávky a žiadny z politikov ktorí to tvrdia, nikdy svoje plány z princípu úspešne nezrealizuje, ani keby úprimne chcel.

Čo je zdrojom korupcie?

Akokoľvek budeme po zdroji škodlivej korupcie pátrať, vždy sa dostaneme len ku štátu, pretože jedine v štátnej sfére sa vytvára živná pôda pre korupciu, pretože štát je absolútna moc. Nikde inde korupcia túto živnú pôdu na vznik škodlivej korupcie pre spoločnosť nemá.

Win-Win vs Win-Lose

Ak v štátnej sfére podplácate a váš úplatok je akceptovaný, výhodu získavate jednak vy – tým že nakúpite alebo predáte výhodne svoj produkt alebo službu a takisto druhá strana, tým že získa váš úplatok, pričom nestratí nič, lebo majetok s ktorým neefektívne nakladá nie je jej. Výsledok je teda výhodný pre obe strany (Win-Win).

Na druhej strane ak podplácate v súkromnej sfére, výhodu získate vy, no druhá strana výhodu nezíska, môže vždy len stratiť, pretože majetok s ktorým neefektívne nakladá je jej vlastný (Win-Lose). Preto dobrovoľným spôsobom (s vedomým súhlasom majiteľa firmy) takáto dohoda nikdy ani nevznikne. V prípade úplatkov v súkromnej sfére sa bavíme skôr o priplácaní si za službu alebo produkt v bežnom obchodnom vzťahu.

„Korupcia“ môže teoreticky vznikať aj s výsledkom win-win v súkromnom sektore (ak podriadený – ten kto podnik nevlastní, zneužije svoje právomoci), no vždy ju trh rýchlo eliminuje a nikdy by ste na takúto korupciu nedoplatili vy, ako koncový spotrebiteľ.

Existuje tam ďaleko väčšia motivácia takéto veci odhaľovať a podnik riadiť efektívne. Ten kto to nedokáže, bude vytlačený z trhu, ALEBO, aby uspel v konkurencii, musel by sa o to viac snažiť, zefektívňovať výrobu alebo predaj v iných oblastiach. Pretože výsledkom neefektívneho fungovania sú vyššie koncové ceny, alebo nižšia kvalita služieb, čo vo voľnom trhu znamená pokles konkurencieschopnosti – a teda nástup efektívnejších hráčov na trh.

Ak by napriek tomuto predsa došlo ku korupcii, náklady znáša len ten, s koho majetkom sa narába, inak povedané ten, kto má na tom zodpovednosť (lebo on mal zodpovednosť za to, že presunul svoje právomoci na niekoho iného) zatiaľ čo pri štáte takéto niečo neexistuje. Občan si nevyberá, či platí dane, no neefektivitu zaplatí vždy. Súkromná firma nikdy nepríde za vami legálne so zbraňou v ruke a nebude od vás  požadovať, aby ste jej zaplatili za neefektívne predražené služby. Štát to robí sústavne.

Ó áno, tie zlé monopoly… no nie je náhodou štát ten, ktorý vytvára, udržuje a nechá sa podplácať monopolmi?

Trestať podplácanie je nesprávne

Na základe tohto je jasné, že korupcia škodlivá pre spoločnosť vznikla len vďaka štátu a vo voľnom trhu by sa jednalo len o jednu z obchodných praktík, ktorá by možno ani nikdy neexistovala. Trestať zo zákona podplácanie na trhu, je ako trestať niekoho, kto je ochotný zaplatiť predajcovi auta o 100 EUR viac, pokiaľ ho predá jemu a nie zákazníkovi ktorý prišiel k predajcovi pred ním. Skutočne chcete takéhoto človeka strčiť do basy?

Samozrejme v prípade štátnej sféry je to iné, lebo logicky čím neefektívnejšie je nakladané s vašimi peniazmi, tým viac vás bude musieť štát zdaniť a zadĺžiť. A to je zlé. Ale prečo riešiť plody tohto zla a neriešiť radšej rovno tú živnú pôdu, na ktorej toto zlo vzniklo?

Krajiny ktoré majú najvyššiu mieru korupcie, sú krajiny s vysokou mierou zásahu centrálnej moci do fungovania voľného trhu. Krajiny ako Čína, bežne trestajú korupciu trestom smrti, pričom paradoxom je, že tieto systémy z princípu fungujú na podplácaní štátnych úradníkov. Naša spoločnosť je ešte stále poznačená z dlhotrvajúceho obdobia, kde bez úplatku alebo známosti taktiež nešlo nič.

Akú má štát motiváciu odstraňovať korupciu?

Prakticky žiadnu. Motivácia je práveže konať úplne opačne. Ak bude nejaký úradník (vyšetrovateľ, policajt…) platený za to aby odstraňoval korupciu, možno bude vykazovať nejaké výsledky, no nikdy nebude ani v jeho záujme (a hlavne jeho šéfov – politikov) to, aby korupcia zmizla úplne, lebo potom by aj on prišiel o prácu. Najvýhodnejšie je pre úradníka a hlavne politika vykazovať určité výsledky (chytať občas malé rybky) – aby sa mohol voličom pochváliť, no pritom byť aj naďalej úplatný a toto prostredie ešte viac zväčšovať.

Empirické dôkazy

Skúsenosti nám to ukazujú celkom jasne. Krajiny ktoré majú najnižšiu mieru zásahov štátu v ekonomike, majú spravidla najnižšiu mieru korupcie (resp. vnímanie korupcie v spoločnosti). Krajiny ktoré sa nachádzajú v zelených číslach indexu vnímania korupcie sa rovnako nachádzajú v zelených číslach krajín indexu ekonomickej slobody. Je teda jasne dokázané, že čím viac slobody, tým menšia korupcia a naopak. Tieto čísla treba ale vnímať z dlhodobého hľadiska vývoja krajiny.

Záver

Zmyslom článku nebolo vyvrátiť existenciu korupcie v súkromnej sfére, no bolo skôr poukázať na to, že:

  • jedine korupcia v štátnej sfére je pre spoločnosť škodlivá, a preto
  • bez štátu by ľudia korupciu ani nepoznali (resp. spoločnosť by jej nepripisovala žiadny význam), lebo
  • štát je tým jediným tvorcom škodlivej korupcie, a teda
  • ak štát trestá korupciu, trestá plody svojich zlých skutkov, a preto
  • reči politikov o znižovaní korupcie sú len prázdne reči, lebo jedine znižovanie štátu = znižovanie korupcie, čo jasne dokazujú aj čísla.

Na krajinách ako Čína jasne vidíme, že ani najtvrdšia represia vo forme hrdelného trestu nezabráni korupcii.

Štát nevyrieši nič, lebo len ON je tvorcom korupcie. Štát korupciu nikdy neporazí, pretože by musel poraziť sám seba. Ak chceme korupciu znižovať, znižujme štát.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Štátne regulácie

Univerzálna pečiatka na štátne regulácie

Pojem trhové zlyhanie mal v ekonomickej teórii pôvodne presné a prísne vymedzenie. Dnes slúži vládnym úradníkom ako univerzálne alibi na regulácie cien, dotácie a nafukovanie byrokracie. Skutočným problémom pritom nebýva zlyhanie trhového mechanizmu, ale neschopnosť štátu rešpektovať základné zákony ponuky a dopytu.

Martin Bulák

Štátne regulácie

„Ochrana spotrebiteľa v sieťových odvetviach." Preklad: ako štát chráni staré káble pred lacnejšou konkurenciou

Pojem prirodzeného monopolu mal v učebniciach ekonómie ospravedlniť štátny dohľad tam, kde by druhá paralelná sieť bola pridrahá. Technologický vývoj v telekomunikáciách aj v energetike však ukázal, že fixné drôty sa dajú jednoducho obísť vzduchom alebo lokálnou výrobou. Regulačné úrady napriek tomu namiesto deregulácie vymýšľajú nové poplatky a bránia rozpadu starých monopolov.

Martin Bulák

Diskusia (69)