Minimálna mzda

Ak by sme nemali minimálnu mzdu, zamestnávatelia by znížili mzdy tak nízko, ako by sa im zachcelo.

Také je ľudové poňatie otázky minimálnej mzdy. Toto poňatie predpokladá zloducha tam, kde žiadny nie je. V prvom ročníku každej ekonomickej vysokej školy sa učí a vie, že minimálna mzda je buď zbytočná a nerobí nič, alebo znižuje zamestnanosť. Len v Európe, tieto štáty nemajú minimálnu mzdu: Fínsko, Lichtenštajnsko, Taliansko, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko.

Zákon o minimálnej mzde totiž núti zamestnávateľa neprijať zamestnancov s nižšou mzdou, než je minimum stanovené zákonom. Na druhej strane núti pracovníka, bez toho, aby sme skúmali, či to vôbec dotyčný chce, neprijať prácu za nižšiu ako minimálnu mzdu. Vo voľbe medzi málo platenou prácou a nezamestnanosťou zaväzuje pracovníka zvoliť nezamestnanosť. Zákon o minimálnej mzde teda nezvyšuje mzdy, iba odstraňuje z ekonomiky také pracovné miesta, ktoré nesplnia kritérium minimálnej mzdy.

Ako sa stanovujú mzdy v prípade neexistencie zákona o minimálnej mzde? Ak je na trhu mnoho ľudí prácu ponúkajúcich (zamestnancov) a mnoho dopytujúcich (zamestnávateľov), potom majú mzdy tendenciu byť na úrovni toho, čo ekonómovia nazývajú “hraničná produktivita práce”. Hraničná produktivita práce je taký zisk, ktorý zamestnávateľovi prinesie daný zamestnanec. Inými slovami, ak najatím dodatočného pracovníka vzrastie zamestnávateľovi zisk o 100 eur za týždeň, medzná produktivita tohto pracovníka je práve 100 eur/týždeň. Mzda zamestnanca má tendenciu rovnať sa jeho hraničnej produktivite. Prečo je tomu tak, keď vieme, že by zamestnávatelia najradšej neplatili svojim akokoľvek produktívnym zamestnancom vôbec nič? Odpoveďou je konkurencia medzi zamestnávateľmi.

Zoberme si napríklad zamestnanca s produktivitou 5 eur za hodinu = jeho hodina práce zarobí 5 eur (z toho časť dostane on na výplate a časť zamestnávateľ na zisku). Ak by bol zamestnaný za mzdu 1 euro/hod., zamestnávateľ by za hodinu vyrábal zisk 4 eurá. Ostatní zamestnávatelia to ale vidia a tak tomuto vysoko efektívnemu zamestnancovi ponúknu prácu aj s dvojnásobným platom – stále budú mať dosť veľký zisk (3 eurá/hod.). Lenže aj pri 2 eurách na hodinu bude zamestnanec veľmi cenný, preto ponuky od konkurenčných zamestnávateľov budú pokračovať až do doby, keď mzda dosiahne 5 eur za hodinu. Vo chvíli, keď je mzda rovná jeho hraničnej produktivite, zmizne motivácia ostatných zamestnávateľov získať tohto zamestnanca.

Dohoda medzi zamestnávateľmi?

Poviete si, no jasne, zamestnávatelia sa dohodnú a nikomu nedajú vyššiu mzdu ako 1 euro na hodinu. Dialo sa to v stredoveku, kedy kartely zamestnávateľov získali pomoc zo strany štátu. Ten presadil zákony zakazujúce mzdy nad stanovené maximum, maximálnu mzdu. Ako sa posnažím ukázať, takéto dohody môžu z dobrých dôvodov prežiť len s pomocou štátu.

V situácii bez kartelu zamestnávateľ zamestnáva určitý počet pracovníkov – toľko, koľko ich podľa neho prinesie maximálny možný zisk. Ak zamestná iba desať ľudí, znamená to, že je presvedčený, že produktivita desiateho zamestnanca je ešte vyššia ako jeho mzda, ale že produktivita jedenásteho zamestnanca by bola už nižšia. Predstavte si napríklad pásovú výrobu – ak je na páse jeden človek, pridaním druhého zvýšite produktivitu dvojnásobne. Takto môžete pridávať až do počtu, povedzme, 10 zamestnancov, ale 11. už bude akosi navyše, pretože sa buď k pásu nezmestí a zamestnanci by si zavadzali, alebo už pás nebude stíhať dodávať dostatok materiálu pre toho 11. zamestnanca na spracovanie.

Ak teda kartel uspeje v znížení mzdy z 5 eur na 1, každý zo zamestnávateľov bude chcieť zamestnať viac ľudí. Je to známy “zákon klesajúceho dopytu” (čím je nižšia cena, tým viac nakupujúci danú vec dopytujú). Tým, že sa zníži cena 11. zamestnanca, jeho mierna neefektivita nebude prekážať, pretože predsalen bude pomáhať a bude zarábať viac než to jedno euro na hodinu. K pásu sa za tú cenu už môže postaviť aj 15 zamestnancov a nevadí, že si budú do istej miery prekážať (15 vyrobia viac ako desiati). Zamestnanci budú za 1 euro na hodinu chcieť aj tých, ktorí sa im pred tým za 5 euro/hod. tesne nevyplatili.

To vedie k prvým otrasom v karteli – každý zamestnávateľ má veľkú peňažnú motiváciu podvádzať. Budú sa snažiť získať zamestnancov na úkor ostatných. Jedinou možnou cestou je preplatenie zamestnancov. Akou čiastkou? Ako sme si už ukázali, mzdou až do výšky 5 eur.

Aj keby členovia kartelu nepodvádzali, ďalšie otrasy v karteli spôsobia zamestnávatelia mimo kartel, ktorí sa budú snažiť zamestnanca so mzdou 1 euro/hod. získať. To znova len vedie k navýšeniu mzdy na 5 eur. Ale aj ďalší potenciálni zamestnávatelia mimo kartelu, súkromné ​​osoby, ktoré si predtým nemohli dovoliť zamestnanca, či zamestnávatelia, ktorí si mohli skôr dovoliť iba zamestnancov na čiastočný úväzok, tí všetci prispievajú k rastúcemu trendu hodinovej mzdy.

Tieto sily fungujú, dokonca aj keď zamestnanci nevedia o výške miezd v iných oblastiach alebo sú izolovaní v miestach bez alternatívneho zamestnania. Nie je dôležité, aby obe strany poznali všetky relevantné podmienky smeny.

Nedokonalá konkurencia?

Hovorí sa, že ak aspoň jedna zo strán nie je dokonale informovaná, dochádza k “nedokonalej konkurencii”, pri ktorej ekonomické zákony akosi neplatia. To však nie je pravda. Zamestnanci majú zvyčajne malé poňatie o trhu práce, zatiaľ čo u zamestnávateľov sa predpokladá, že ho poznajú omnoho lepšie. To stačí! Aj keď zamestnanec nepozná všetky svoje alternatívy, stačí, že chce kývnuť na najvyššiu ponuku mzdy. Stačí jeden zamestnávateľ, ktorý predstúpi pred zamestnancov a ponúkne im viac, než čo doteraz mali.

A to je presne to, čo sa prirodzene deje. Zamestnávatelia konajúci vo svojom vlastnom záujme sú vedení “neviditeľnou rukou” trhu k vyhľadávaniu zamestnancov s nízkymi mzdami, ktorým následne ponúknu mzdy vyššie, čím im pomôžu. Celý tento proces má tendenciu vyrovnávať mzdy s hraničnou produktivitou. A to nielen u pracovníkov v mestách, ale aj u ľudí v osamotených oblastiach, ignorujúcich iné svoje možnosti a bez prostriedkov potrebných na informovanie sa. Je pravdou, že u týchto zamestnancov bude rozdiel medzi mzdou a hraničnou produktivitou práce tak veľký, aby kompenzoval zamestnávateľove náklady spojené s vyhľadaním zamestnancov, informovaním ich o práci a aby kompenzoval náklady ich nástupu do novej práce. Tak je to ale vždy a zamestnávatelia si to dobre uvedomujú.

Príkladom sú mexickí ilegálni imigranti v USA. Len málo skupín ľudí má menšie poňatie o trhu práce a menej peňazí na zmenu zamestnania. Nielenže za nimi zamestnávatelia z južnej Kalifornie cestujú stovky kilometrov, ale často im aj poskytnú prepravu, či im pošlú peniaze potrebné na presun severným smerom. V skutočnosti za lacnou pracovnou silou (teda za zamestnancami s nižšou mzdou, než je ich medzná produktivita práce) jazdia až z Wisconsinu. To je veľavravné svedectvo o fungovaní tajomného ekonomického zákona, o ktorom pravdepodobne nikdy nepočuli. (Existujú námietky ohľadom zlých pracovných podmienok týchto zamestnancov. Takéto námietky vznášajú buď múdro zmýšľajúci ľudia, ktorí ale nerozumejú ekonomickej realite, alebo tí, ktorí nie sú príliš radi, že táto skupina nešťastníkov získava to, čo si zaslúži. Faktom ale je, že mexickí robotníci preferujú kombináciu americkej mzdy a ilegálnych amerických pracovných podmienok pred kombináciou mexickej mzdy a legálnych mexických pracovných podmienok.)

Ďalším príkladom môžu byť rakúske firmy hľadajúce lacnejšiu pracovnú silu u nás na Slovensku, alebo firmy, ktoré sa sem dokonca presťahovali, len aby vyrábali lacnejšie. Slovák nemusí vedieť, nakoľko je v porovnaní s ostatnými lacnejší, stačí, že z ponuky bude prijímať len prácu s tou najvyššou mzdou. Firmy sem budú chodiť dovtedy, kým sa cena pracovníka nevyrovná jeho medznej produktivite.

Aký je teda výsledok minimálnej mzdy?

To, čo odlišuje západné civilizácie od doby kamennej, nie je minimálna mzda. Trhové sily a zisk maximalizujúce správanie podnikateľov zaisťujú, že mzda nepadne pod úroveň produktivity práce. A úroveň produktivity je určená technológiami, vzdelaním a množstvom naakumulovaného kapitálu v spoločnosti, nie množstvom “sociálne pokrokových” zákonov. Minimálna mzda nevedie k deklarovanému výsledku udržať mzdy na únosnej hranici. Čo teda robí? Aké sú jej reálne dôsledky?

Aká bude reakcia typického zamestnanca na uzákonené zvýšenie mzdy z 5 na 10 eur? Ak je už naplno zamestnaný, možno bude chcieť pracovať viac. Ak je nezamestnaný alebo zamestnaný čiastočne, bude chcieť pracovať viac takmer s istotou.

Na druhú stranu, typický zamestnávateľ bude reagovať úplne opačne. Bude chcieť vyhodiť prakticky všetkých zamestnancov, ktorým musí nútene zvýšiť mzdu. (Inak by im mzdu zvýšil už skôr.) V danej situácii nemusí všetko prebiehať okamžite, pretože zamestnávateľ musí udržať výrobu. V dlhšom období však nahradí menej produktívnych zamestnancov niekoľkými viac produktívnymi zamestnancami a lepšími technológiami, aby jeho celková produktivita zostala rovnaká.

Nech je to akokoľvek divné, minimálna mzda spôsobuje nezamestnanosť. Jediná otázka, o ktorej sa môžeme baviť, je, akú veľkú nezamestnanosť zákon o minimálnej mzde vytvára. To záleží na tom, ako rýchlo dokážu menej produktívnych zamestnancov nahradiť tí viac produktívni alebo tie lepšie technológie. Napríklad, keď bola v nedávnej minulosti v USA zvýšená minimálna mzda zo 40 centov za hodinu na 75, začala byť nahradzovaná ľudská obsluha výťahov. Trvalo to nejakú dobu, ale väčšina dnešných výťahov je automatická. To isté sa stalo nekvalifikovaným umývačkám riadu. Boli a sú stále nahradzované automatickými umývačkami riadu, ktoré sú opravované a udržiavané kvalifikovanými pracovníkmi. Tento proces pokračuje. Kedykoľvek je minimálna mzda aplikovaná na ďalšie a ďalšie oblasti práce a jej úroveň rastie, stále sa viac a viac nekvalifikovaných pracovníkov stáva nezamestnanými.

Zaujímavé výsledky s dôkazmi uvádza výskum kongresu USA po 50 rokoch minimálnej mzdy (a predsa nebola zrušená!).

Kto na to dopláca?

Minimálna mzda ovplyvňuje iba tých, ktorí by zarábali menej, než je limit stanovený zákonom. Zákon vyžadujúci plat minimálne 2 eurá za hodinu nijako neovplyvní človeka, ktorý zarába 10 eur. Pred tým, než by ste si mysleli, že minimálna mzda vedie k rastu miezd nekvalifikovaných zamestnancov, sa pozrime na príklad, kedy je limit nastavený na 100 eur na hodinu. Koľkí z nás majú takú produktivitu práce, že by za naše služby bol zamestnávateľ ochotný zaplatiť 100 eur na hodinu? Iba tí, ktorí by boli považovaní za zárobkových, by mali prácu, zvyšok by zostal nezamestnaný. Ide samozrejme o extrémny prípad, ale princíp, podľa ktorého by takýto zákon fungoval, funguje aj teraz. Ak sú mzdy zvýšené zákonom, pracovníci s nízkou produktivitou sú prepúšťaní.

Kto je teda poškodený minimálnou mzdou? Nekvalifikovaní ľudia, ktorých produktivita práce je pod úrovňou uzákonenej minimálnej mzdy. Pritom ušlá mzda je len špičkou ľadovca. Oveľa dôležitejšia je kvalifikácia v práci, ktorú by mohli títo ľudia získať. Keby pracovali a mali výplatu aj nižšiu ako minimálna mzda a nebrali by dávky v nezamestnanosti, učením by mohli zvýšiť svoju produktivitu tak, aby dosiahli v budúcnosti na ešte viac než minimálnu mzdu. Namiesto toho sú odsúdení na rohy dedín, k lenivosti a učeniu sa iba takým návykom, ktoré ich skôr alebo neskôr dostanú do väzenia.

Jedna z prekážok, ktorej poctiví rómovia čelia, je zháňanie prvej práce. Každý zamestnávateľ vyžaduje pracovné skúsenosti, ale kde ich majú získať, keď ich nikto nezamestná? Nejde o žiadnu “konšpiráciu zamestnávateľov” proti rómom, môže za to minimálna mzda.

Je paradoxom, že mnoho rómov má produktivitu práce vyššiu, než je úroveň minimálnej mzdy, ale zostávajú kvôli nej nezamestnaní. Totiž aby boli zamestnaní za minimálnu mzdu, nestačí, že dokážu zamestnávateľovi zarobiť svoju mzdu. Musíte pre zamestnávateľa aj tak vyzerať, že ste schopní svoju mzdu zarobiť, pretože inak by na vás prerobil a ak by sa mýlil častejšie, mohol by skrachovať. S minimálnou mzdou si zamestnávateľ nemôže dovoliť riskovať. A bohužiaľ, ako skupina sú rómovia považovaní za “rizikových”.

Minimálna mzda je tragédiou aj pre handicapovaných (chromých, slepých, hluchých, ochrnutých a mentálne postihnutých). Zákon o minimálnej mzde robí pre ziskom-riadiaceho zamestnávateľa zamestnávanie handicapovaných nezákonným. Handicapovaným štát zobral ich jedinú konkurenčnú výhodu (nízku cenu práce) a nenechá ich pracovať za cenu nižšiu (ani keby chceli!), než je minimálna mzda. Štát je primárnym dôvodom, prečo nemajú prácu.

Potom štát príde s vládnym programom sociálnych podnikov, ktoré väčšinu prostriedkov ukradnú a požerú. Sociálne podniky vďaka podpore na handicapovaných zamestnancov získali konkurenčnú výhodu a mohli ísť svojimi cenami pod ceny zdravých konkurentov. Konkurenti museli svoje podniky zavrieť. Následne sa vyšetrilo, že sociálne podniky okrádajú štát a podniky boli zrušené. Lenže zdravé podniky už skrachovali…

Kto na tom získava?

Medzi najväčších zástancov minimálnej mzdy patria odbory, kde priemerný člen odborov zarába oveľa viac ako minimálnu mzdu. Ak zarába 10 eur/hod., tak ako sme mohli vidieť, minimálna mzda sa ho netýka. Čo teda spôsobuje jeho vášnivú oddanosť minimálnej mzde?

Keď sa zákonom vynúti minimálna mzda nekvalifikovanej práce, zákon klesajúceho dopytu spôsobí, že zamestnávatelia nahradia nekvalifikovanú prácu prácou kvalifikovanou. Z rovnakých dôvodov, ak odborom, zloženým hlavne z kvalifikovaných pracovníkov, začnú rásť mzdy, zákon klesajúceho dopytu spôsobí, že zamestnávatelia nahradia kvalifikovaných pracovníkov nekvalifikovanými! Inými slovami, pretože sú kvalifikovaní a nekvalifikovaní pracovníci do istej miery zameniteľní, v skutočnosti spolu vedú konkurenčný boj. Napr. 10 alebo 20 nekvalifikovaných robotníkov konkuruje dvom či trom kvalifikovaným robotníkom a technologicky vyspelejšiemu stroju.

Existuje snáď lepší spôsob, ako sa zbaviť konkurencie, než ju zdražieť a tým ju odsunúť z trhu? Existuje snáď lepší spôsob, ktorým by sa odbory samy poistili, že ich mzdové navýšenie nebude motivovať zamestnávateľov k najímaniu nekvalifikovaných? Taktikou je nechať prejsť zákon, ktorý zvýši mzdy nekvalifikovaných pracovníkov natoľko, že ich nemožno zamestnať. (Keby sa menšinám podarilo presadiť zákon, ktorý vyžaduje rast miezd všetkým členom odborov na desaťnásobok, podarilo by sa im odbory prakticky zlikvidovať. Členstvo v odboroch by strmo klesalo. Zamestnávatelia by vyhodili všetkých odborárov. Ak by to neurobili, zbankrotovali by.)

Podporujú odbory takto škodlivý zákon úmyselne? Neviem. Následky minimálnej mzdy sú ale vyslovene zlé. Negatívne ovplyvňujú chudobných, nekvalifikovaných – presne tých ľudí, kvôli ktorým bol údajne tento zákon presadený.

Z veľkej časti preložené z Mises.cz

6,610 návštev, 2 dnes

pošli na vybrali.sme.sk
Palec dolePalec hore +14 skóre, 20 hlasov

12 odpovedí

  1. Avatar
    november 23, 2011

    Jednoduchá ukážka ako min. mzda ničí pracovné miesta:
    http://www.youtube.com/watch?v=i0TWB-1xhcw&list=PLBCAA91D338412581&index=7&feature=plpp_video

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      január 22, 2012

      Zamestnavatel, ktory chce naozaj kvalifikovanych zamestnancov, tak ten si ho aj vie zaplatit. Dobry a kvalifikovany zamestnanci, vyrabaju aj viac penazi pre firmu, takze pre zamestnavatela je drahy zamestnanec investicia, ktora sa vrati v podobe vadsich ziskov pre firmu. A nejaka minimalna mzda s tym nic nema spolocne, to su vsetko len spekulacie. Robi tu niekto za minimalnu mzdu? Asi len na vyplatnej paske, ale realny prijem je nieco ine.

      Thumb up 0 Thumb down 5

      Odpovedať

  2. Avatar
    december 28, 2011

    no minimálna mzda už dávno neplatí, a vy tu obhajujete kapitalizmus, ktorý mal padnut v amerike v 30. rokoch, ale zázrakom prežil, ale ako vidíme tak teraz neprežije, a je umelo držaný pri živote, kapitalizmus nefunguje, a zneužívajú ho zamestnávatelia, na úkor pracujúcich nízkymi mzdami, roboš má 300€ a majitel 30000€ tak to je na hlavu padnute, vždy si nájde niekoho kto mu bude pracovať aj za 300€ aby dotyčný prežil, v dnešnej tech. dobe robí čoraz menej ludí, nezamestnanost rastie. Zvyšovanie zisku je na ukor ostatných, je podla vás normálne ak niekto pracuje 12 hodín denne a 3 ludia nemajú prácu? 12:4 ludia= každý z nich by odrobil 3 hodiny a mali by viac času na život a nie na prežívanie, PS: aj ja som za menej štátu, lebo je na úkor tých čo vytvárajú hodnoty, tu už je otázka základného príjmu, aby ludia mali viac ako celok a nie len par jedincov a zvyšok nech si to hodí, ved nevytváraš zisk tak skap :(

    Thumb up 1 Thumb down 5

    Odpovedať

    • Avatar
      január 11, 2012

      Co je na tom zle, ak ma robos 300 eur nech ma zamestnavatel hocikolko? Robos tym, ze tuto pracu preferuje pred ostatnymi ponukami vyjadruje, ze je to najlepsia ponuka na ktoru dosiahne. Pokial plat 300 eur povazujes za zly (ty a nie ten robos), tak co navrhujes? Navrhujes nejaky zakon, ktory taky plat zakaze a robos neziska pre neho najvyhodnejsiu pracu ale iba menej vyhodnu? A pokial niekto zavidi inemu, ze pokial robi inu pracu (napr. podnika, berie na seba riziko, riadi inych ludi), tak ma za tuto pracu vyssiu mzdu, nic mu nebrani “rekvalifikovat sa” a skusit robit jeho pracu a zarabat hoci aj 30000 eur.

      Thumb up 2 Thumb down 3

      Odpovedať

  3. Avatar
    január 21, 2012

    Peter si mimo reality ak na slovensku buda minimalna čista mzda 600€ až vtedy sa pohne ekononika a prečo? ja ti poviem dostaneš viac penazi viac sa bude kupovat a ten pojuchany podnikatel čo ti da 600€ bude mat dvojnasobny zisk…..o tom to je peniaze robia peniaze ak zarobiš smiešnych 300€ za čo sa v dnešnej dobe neda prežit…sa kupuje vieš čo? prd a ten podnikatel….nema čo komu predat bye bye

    Thumb up 1 Thumb down 5

    Odpovedať

    • Avatar
      január 22, 2012

      Tak prečo 600 eur? Prečo nie 1200 alebo 2400 eur, aby sa “kupovalo” 4-8krát toľko? Ak zvýšiš minimálnu mzdu, stane sa to, že sa prepustia ľudia, ktorí ju doteraz nevedeli zarobiť. Škoda, že si nečítal, alebo nepochopil ten článok. Skús ešte toto: http://www.youtube.com/watch?v=VZf9wdt–3c

      Thumb up 3 Thumb down 2

      Odpovedať

    • Avatar
      január 22, 2012

      Podľa tvojej teórie by potom pomohlo, ak by si každý mohol pripísať na 10 eurovku za desiatku jednu nulu. Každý by sa mal 10x lepšie, nie?
      No nie nemal! To čo nás posúva vpred je produkcia a nie spotreba.

      Thumb up 3 Thumb down 2

      Odpovedať

  4. Avatar
    január 22, 2012

    vau, to je ake jednoduche, to ma nenapadlo, podla mna si zasluzis nobelovu cenu za ekonomiu. Podme zvysit minimalnu mzdu na 10 000 eur !

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

  5. Avatar
    august 23, 2013

    Reagujem na stať, kde sa píše , že dnes neexistujú kartelové dohody.
    Potom pisateľ nevie čo sú to hladové (väčšina mimo BA,TT) doliny na slovači. U nás je verejným tajomstvom , že podnikatelia majú tichú dohodu ” OD – DO ” a dosť a môžeš sa aj …. viete čo!
    A že každý dobrý a rozumný podnikateľ zaplatí kvalifikovanú pracovnú silu. Další blud. Prečo preto je nedostatok strojárov napríklad?
    Ja Tipoviem prečo. Lebo sme všetci po čechách alebo dalej v zahraničí.
    Napríklad v regione odkiaľ ja pochádzam ( TN samosprávny kraj) je zárobok vysokokvalifikovaného CNC obrábača asi len o nejakú max. stovku v hrubom vyšší od hocakého manipulačného robotníka.
    Tak bachana to soudruzi podnikatelia. Zrušíte minimálku a ono sa Vám ta chamtivosť myslím veľmi rýchlo vypomstí.

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

  6. Avatar
    marec 20, 2015

    Dobry clanocek.
    Dalsim problemom minimalnej mzdy je pro-inflacny potencial. Ak sa minimalna mzda zvysi, podnikatel automaticky zvysi cenu tovaru/sluzieb, aby neprisiel o zisk. A tomu, co pracuje za minimalnu mzdu sa zasa tieto tovary/sluzby stanu nedostupnymi a jedinym riesenim je co? No ziadat zvysenie minimalnej mzdy, aby si mohol udrzat zivotny standard.

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

Zanechajte komentár

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené, inak schvaľujeme všetko. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do hĺbky 10 komentárov, potom už na komentár neviete odpovedať. Snažte sa preto dospieť k rozuzleniu preberanej témy pred 10. vnoreným komentárom, alebo diskusiu začnite v novom vlákne.