Menej štátu… viac slobodyHľadať
Fiškálna politika

Pravicový mýtus šetrenia

Častokrát sa v politike stretávame s pojmom „šetrenie“, ktoré s obľubou používajú najmä pravicoví politici. Politici používajú toto slovo v takom kontexte, že to nakoniec vyznie tak, ako keby šetrili

Martin Bulák2 min čítania25 komentárov

Častokrát sa v politike stretávame s pojmom „šetrenie“, ktoré s obľubou používajú najmä pravicoví politici. Politici používajú toto slovo v takom kontexte, že to nakoniec vyznie tak, ako keby šetrili naše peniaze. V tomto krátkom článku sa pokúsim vyvrátiť tento „pravicový mýtus“.

Mnohí ľudia chápu šetrenie ako proces, pri ktorom peniaze alebo iný kapitál neminú na produkty alebo služby ktoré v danom momente nevyhnutne nepotrebujú, no radšej si ich bezpečne uložia alebo investujú. Chápať sa to dá napr. aj v takom zmysle, že človek kúpi niekde produkt alebo službu výhodnejšie, ako mu bola ponúkaná inde.

To je všetko aj pravda – no o našom šetrení môžeme logicky hovoriť len vtedy, ak s daným kapitálom disponujeme. Teda v prípade ak nakladáme s našimi peniazmi. V prípade politiky to už žiaľ neplatí a preto je to celé len čistá demagógia. Ak vám ukradnem 100 €, a môžem nakladať s nimi ako uznám za vhodné a vy nemáte na ne už žiadny dosah, môžem vám rozprávať donekonečna o tom, že sú tie peniaze vaše – no reálne už nie sú.

Politik vaše peniaze nešetrí, pretože:

  • peniaze s ktorými nakladá (už) nie sú vaše
  • rozdiel z ušetreného sa vám nevráti

setrenieTeda ak politik hovorí o šetrení, v preklade to znamená len toľko, že neminul (vaše bývalé) peniaze na nejakú predraženú / zbytočnú službu alebo produkt, no minie ich zaručene na niečo iné. To že je poctivý a robí to s dobrými úmyslami vám tie peniaze taktiež nevráti.

Ak by sme zašli do extrému, tak z principiálneho hľadiska nie je rozdiel medzi tým, keď politik ukradne peniaze pre seba (čo zas s obľubou u nás robia najmä tí ľavicoví politici) a tým, že ich neukradne pre seba, ale ich „ušetrí“ a minie neskôr na niečo iné, čo v konečnom dôsledku môže skončiť tak (napr. subvenciami – teda likvidáciou trhu), že niekedy by bolo lepšie ak by ich sám ukradol. Jediné reálne šetrenie peňazí ľudí s logickým vysvetlením môže byť jedine znižovanie daňového zaťaženia, nič iné.

Užitočné to môže byť pre vás len možno z toho pohľadu, že štát sa ďalej nezadlžuje a teda v budúcnosti vám nebude dvíhať dane. No aj v dnešnej Európe sme svedkami dokonca takého paradoxu, že politici ani pri tak obrovskom tlaku na úsporné opatrenia sa nedokážu odhodlať k znižovaniu verejnej správy a znovu pojem „šetrenie“ predávajú ľuďom ako ich ešte väčšie okrádanie, ešte väčšie regulácie a obmedzenia slobôd.

Ak budete teda ešte počuť (najmä v tomto období pred voľbami) nejakého politika rozprávať o šetrení, zamyslite sa nad skutočným významom tohto slova a požadujte znižovanie daní.

Súvisiace články

Fiškálna politika

Súboj dvoch súdruhov: Vallo vs. Ráž. Kto skôr zbankrotuje Bratislavu?

Boj o post primátora Bratislavy ponúka dve zdanlivo odlišné vízie, no obe stoja na rovnakej fiškálnej ilúzii. Kým Matúš Vallo plánuje vyčerpať 110 % štvorročnej investičnej kapacity mesta na dizajnové projekty a električky, Jozef Ráž kontruje megamostom a predvolebnými darčekmi na úrovni 146 % možností rozpočtu. Pozreli sme sa na ekonomickú realitu sľubov oboch kandidátov.

Martin Bulák

Diskusia (25)

Odpoveď používateľovi ja

Píšete odpoveď na komentár od ja. Zobraziť ho · Napísať samostatný komentár

Komentár sa zverejní hneď. Ukladáme iba meno a text - e-mail ani IP adresu nepotrebujeme. Meno si zapamätá váš prehliadač, aby ste ho nemuseli písať znova.