Pravicový mýtus šetrenia

Častokrát sa v politike stretávame s pojmom „šetrenie“, ktoré s obľubou používajú najmä pravicoví politici. Politici používajú toto slovo v takom kontexte, že to nakoniec vyznie tak, ako keby šetrili

Častokrát sa v politike stretávame s pojmom „šetrenie“, ktoré s obľubou používajú najmä pravicoví politici. Politici používajú toto slovo v takom kontexte, že to nakoniec vyznie tak, ako keby šetrili naše peniaze. V tomto krátkom článku sa pokúsim vyvrátiť tento „pravicový mýtus“.

Mnohí ľudia chápu šetrenie ako proces, pri ktorom peniaze alebo iný kapitál neminú na produkty alebo služby ktoré v danom momente nevyhnutne nepotrebujú, no radšej si ich bezpečne uložia alebo investujú. Chápať sa to dá napr. aj v takom zmysle, že človek kúpi niekde produkt alebo službu výhodnejšie, ako mu bola ponúkaná inde.

To je všetko aj pravda – no o našom šetrení môžeme logicky hovoriť len vtedy, ak s daným kapitálom disponujeme. Teda v prípade ak nakladáme s našimi peniazmi. V prípade politiky to už žiaľ neplatí a preto je to celé len čistá demagógia. Ak vám ukradnem 100 €, a môžem nakladať s nimi ako uznám za vhodné a vy nemáte na ne už žiadny dosah, môžem vám rozprávať donekonečna o tom, že sú tie peniaze vaše – no reálne už nie sú.

Politik vaše peniaze nešetrí, pretože:

  • peniaze s ktorými nakladá (už) nie sú vaše
  • rozdiel z ušetreného sa vám nevráti

setrenieTeda ak politik hovorí o šetrení, v preklade to znamená len toľko, že neminul (vaše bývalé) peniaze na nejakú predraženú / zbytočnú službu alebo produkt, no minie ich zaručene na niečo iné. To že je poctivý a robí to s dobrými úmyslami vám tie peniaze taktiež nevráti.

Ak by sme zašli do extrému, tak z principiálneho hľadiska nie je rozdiel medzi tým, keď politik ukradne peniaze pre seba (čo zas s obľubou u nás robia najmä tí ľavicoví politici) a tým, že ich neukradne pre seba, ale ich „ušetrí“ a minie neskôr na niečo iné, čo v konečnom dôsledku môže skončiť tak (napr. subvenciami – teda likvidáciou trhu), že niekedy by bolo lepšie ak by ich sám ukradol. Jediné reálne šetrenie peňazí ľudí s logickým vysvetlením môže byť jedine znižovanie daňového zaťaženia, nič iné.

Užitočné to môže byť pre vás len možno z toho pohľadu, že štát sa ďalej nezadlžuje a teda v budúcnosti vám nebude dvíhať dane. No aj v dnešnej Európe sme svedkami dokonca takého paradoxu, že politici ani pri tak obrovskom tlaku na úsporné opatrenia sa nedokážu odhodlať k znižovaniu verejnej správy a znovu pojem „šetrenie“ predávajú ľuďom ako ich ešte väčšie okrádanie, ešte väčšie regulácie a obmedzenia slobôd.

Ak budete teda ešte počuť (najmä v tomto období pred voľbami) nejakého politika rozprávať o šetrení, zamyslite sa nad skutočným významom tohto slova a požadujte znižovanie daní.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Fiškálna politika

Vládny balíček pre rodiny zaplatili majitelia bytov

Zvýšenie daňového bonusu na deti pripravilo slovenské mestá a obce o stovky miliónov eur z podielových daní. Namiesto škrtania vlastných výdavkov preniesli radnice fiškálny tlak priamo na obyvateľov cez skokový rast daní z nehnuteľností a poplatkov za odpad. Čo štát pred kamerami veľkoryso rozdal, to si samosprávy vzápätí v tichosti vybrali z druhej peňaženky.

Martin Bulák

Fiškálna politika

Päťdesiat miliárd eur v bankách a vládny hlad po cudzích úsporách

Slovensko patrí vďaka ročnému časovému testu medzi hŕstku európskych krajín, kde štát nezdaňuje dlhodobé výnosy z burzových investícií. Kým západné štáty oberajú sporiteľov o desiatky percent zo zisku, slovenskí sporitelia si môžu budovať majetok bez daňového zaťaženia. Prázdna štátna pokladnica a obrovský deficit verejných financií však z tejto slobody robia ďalší terč pre politikov hľadajúcich nové príjmy.

Martin Bulák

Fiškálna politika

Generačná exekúcia štátneho dlhu

Mýtus, že štátny dlh nepredstavuje bremeno, pretože ho údajne dlhujeme len sami sebe, patrí k najnebezpečnejším ekonomickým sebaklamom. V skutočnosti ide o jednostranný medzigeneračný transfer, pri ktorom dnešná politická moc prejedá zdroje a účet bez opýtania posiela mladým pracujúcim. Väčšina slovenského dlhu navyše patrí zahraničným veriteľom a miliardové ročné úroky natrvalo odčerpávajú domáce bohatstvo.

Martin Bulák

Diskusia (25)