Neúčasť v referende ako zrkadlo pokrytectva

Priznám sa, že som nadšený z toho, že drvivá väčšina mojich kamarátov a inteligentných ľudí odmietla účasť v referende Aliancie za rodinu. Dôvody boli rôzne a pochopiteľné – o ľudských právach sa nehlasuje, hlasovaním uvedené referendum a jeho proklamované myšlienky legitimizujeme, štát nemá právo zákonne vynucovať výsledky referenda nezávisle od toho, či vyhrá jedna alebo druhá strana apod.

O to viac ma ale prekvapuje, že presne títo istí ľudia mali problém s pochopením, prečo sa nezúčastňujem posledných parlamentných či prezidentských volieb.

Dôvody sú totiž prakticky rovnaké ako tie, kvôli ktorým sa oni nezúčastnili posledného referenda.

1. O ľudských právach sa nehlasuje.

Medzi základné ľudské právo patrí podľa mňa právo na vlastný súkromný majetok a výsledky svojej práce.
Naša ústava (ako produkt fiktívneho sociálneho kontraktu, ktorý nikto nikdy nepodpísal) legitimizuje náš parlament rozhodovať o vynucovanom zdanení a štátnom rozpočte a súčasne znemožňuje na tému daní a štátneho rozpočtu vyhlasovať referendá, teda priamou demokraciou o tom rozhodovať, vid. veta 3, článok 93 slovenskej ústavy:

(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Čím automaticky zo všetkých slovenských občanov robí ovce, lebo túto možnosť im berie a  prenecháva len zvolenému parlamentu (Švajčiari o týchto veciach v referende rozhodovať normálne môžu).

Účasťou v parlamentných voľbách legitimizujete parlament, aby rozhodoval o vašom  vlastníckom (ľudskom) práve na váš súkromný majetok a výsledky vašej práce.

2. Štát nemá právo zákonne vynucovať výsledky referenda nezávisle od toho, či vyhrá jedna alebo druhá strana.

S náhodným človekom, ktorý žije vo Veľkých Kapušanoch ma okrem nášho spoločného jazyka, kultúry a rovnakého vládcu nespája prakticky nič.

Nemáme žiadne spoločné vzťahy, dodávateľov, klientov, ekonomicky s ním interagujem menej ako s ľubovoľnou svetovou korporáciou, ktorá robí biznis na Slovensku. Nemáme spoločné nehnuteľnosti, nie sme členmi rovnakých komunít, firiem, či náboženských organizácií. S desiatkami virtuálnych komunít na Internete som previazaný podstatne viac ako s týmto človekom z Veľkých Kapušian.

Napriek tomu tento človek s ktorým má prakticky nič nespája má demokratické hlasovacie právo rozhodovať o mojej budúcnosti, podobne ja mám demokratické hlasovacie právo rozhodovať o jeho budúcnosti. To, že zdieľame spoločný jazyk či spoločnú kultúru nás nijako neoprávňuje k tomu, aby sme mali právo svojím hlasom navzájom rozhodovať o svojej budúcnosti.

Nepopieram zmysel demokracie – napríklad v malých komunitách, kde sa ľudia navzájom poznajú alebo sú navzájom ekonomicky alebo inak vlastnícky prepojení, kedy zmysel hlasovať o spoločných veciach skutočne existuje (ľudia v rôznych zoskupeniach, organizáciach, či vlastníckych štruktúrach majú potrebu o veciach demokraticky rozhodovať).
Bohužiaľ nič z toho nie je prípad mňa ako obyvateľa Bratislavy a robotníka z Veľkých Kapušian.

Účasťou v parlamentných voľbách legitimizujeme, aby ľudia, ktorí s Vami nijako nesúvisia, mali právo rozhodovať o Vašej budúcnosti.

3. Neúčasťou v parlamentných voľbách nevyjadrujete súhlas s najsilnejšou stranou.

Všimli ste si ale, že neúčasťou v referende za rodinu nevyjadrujete súhlas s jeho víťazmi? Aspoň drvivá väčšina ľudí, ktorí sa nezúčastnila tohto referenda, si to myslí.

Podľa tvrdení množstva voličov ale neúčasť v parlamentných voľbách automaticky znamená podporu najsilnejšej strany.

Toto pokrytectvo je dané tým, že parlamentné voľby sú platné nezávisle od účasti, referendum nie. Otázka samozrejme znie z akého titulu parlamentné voľby nepotrebujú minimálnu účasť a či je vôbec morálne, aby v situácii, kedy sa ich zúčastní minorita obyvateľstva, tak mali akékoľvek právo rozhodovať o budúcnosti väčšiny  (v prípade Referenda o rodine si to neviete predstaviť, tak prečo v prípade parlamentných volieb áno?).

V skutočnosti keby nejaké voľby mali mať príliš nízku účasť, bolo by to len odrazom nedostatočnej viery a poslušnosti celej spoločnosti v autoritu štátu a tohto typu demokratického usporiadania, čiže také voľby by sa pravdepodobne ani vôbec nestihli uskutočniť a systém by sa rozpadol ešte pred termínom volieb. Ak by si aj nejaká polpercentná menšina nejaké „voľby“ usporiadala, mali by asi takú relevanciu ako výkriky extrémistov alebo bláznov na ktorých sa každý len smeje a ignoruje ich.

Neúčasťou na hlasovaní vyjadrujeme, že nesúhlasíme s celým hlasovacím systémom, ani s jeho následným uplatnením v usporiadaní spoločnosti. Snažíme sa tým dosiahnuť efekt kvóra (neplatnosti hlasovania).

Súvisiace články

Štát

Ako zanikla Slovenská republika

Nevieme, kedy presne sa to stalo. Bolo to postupné. Slovenská republika vznikla 1.1. 1993 ako projekt úspešného mladého politika Vlada Mečiara. Zažila všeličo – mafiu, vraždy, kradnutie, iluminátov, privatizácie, a

George Voluntaryista

Diskusia (18)

Odpoveď používateľovi Rudolf Dovičín

Píšete odpoveď na komentár od Rudolf Dovičín. Zobraziť ho · Napísať samostatný komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.