Nebyť štátu, zarábali by sme možno až 10x viac

Zoberme si niekoho, kto zarába 700 eur v hrubom, čo je zhruba priemerná mzda. V čistom dostane 547 eur, ale zamestnávateľa stojí 946 eur. Z tých 547 eur pri bežnej spotrebe zaplatí 20% DPH. Z 946 eur mu ostane teda 437 eur, čo je 46 %. No v praxi je to nemožné.

Keď si kúpi benzín, tak zhruba jedna polovica až dve tretiny idú na spotrebné dane + DPH. Do ceny treba ešte zarátať aj to, že ten čo predáva benzín, musí zo svojho príjmu rovnako zaplatiť 19% daň, odvody atď. Takže reálne o koľko by mohol byť benzín lacnejší bez štátnych zásahov? Priamo kvôli spotrebným daniam a DPH zhruba 2-3x lacnejší. Po započítaní ostatných faktorov aj 4-5x lacnejší. A to ešte nepočítam s tým, že na ceny tovarov a služieb má vplyv aj konkurencia, ktorú štát významne obmedzuje. Keby mohol podnikať ktokoľvek bez akýchkoľvek nariadení a obmedzení, ceny by boli tlačené nadol.

Cena benzínu vstupuje v podstate do všetkých tovarov a služieb. Jednak do tých, ktoré sa vyrobia tu, tak aj do tých, ktoré dovážame. Takisto aj výroba potravín by bola omnoho lacnejšia, keby nafta do poľnohospodárskych strojov nebola taká drahá.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce výšku cien a tým aj príjem človeka:

  • Elektrina – tá je na tom podobne. Musíme dotovať rôzne hlúposti ako solárnu a veternú energiu, platiť spotrebné dane navyše, DPH…
  • Clá, z ktorých mnohé sú prohibičné, a teda môžu kľudne ceny tovarov predražovať aj o desiatky percent. Niekedy aj niekoľkonásobne. Je to tak hlavne pri potravinách.
  • Inflácia – tá berie najviac strednej a nízkej vrstve s fixnými platmi, a tiež tým ktorí majú úspory. Prináša to strašne veľa ďalších nákladov, napr. keď si ludia kupujú zlato, striebro a iné veci, aby sa uchránili pred infláciou (a čím v konečnom dôsledku prispievajú k vyššej inflácii). Tieto úspory sú nevyužité, namiesto toho, aby boli využité ako kapitál.
  • Všemožné normy, hlavne zo strany EU, ktoré predražujú výrobky, pričom veľa ľudí nakoniec z toho na kvalite ani nič nezíska. Naopak v mnohých prípadoch sú tie výrobky dokonca ešte horšie.
  • Rôzne iné dane - daň z liehu, z piva, daň z nehnuteľností, daň z motorových vozidiel, daň zo stavieb, daň z bytov, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň z tabakových výrobkov, kolky na úradoch a mnohé iné dane. Ak ich aj konkrétny človek priamo neplatí, predražujú služby alebo tovar ktorý si nakupuje!
  • Rôzne licencie na všemožné veci ako založenie živnosti, založenie s.r.o., rôzne povinnosti ako povinná výbava v aute, prilba na motocykli a bicykli. Potom mŕtve náklady, ktoré by inak nikdy neboli využité. Určite sú to ročne minimálne desiatky miliónov eur, ale aj viac, napr. na nákup mzdových a účtovných softvérov, na platenie armády účtovníkov, mzdových účtovníkov, čas strávený študovaním zákonov a prispôsobovaniu podnikania tak, aby bolo v súlade so zbytočnými zákonmi…

Je toho jednoducho strašne veľa a dali by sa o tom napísať aj tisícky strán. Verím tomu, že nebyť všetkých týchto a mnohých ďalších negatívnych vplyvov zo strany štátu, disponibilný príjem človeka by bol v závislosti od toho čo robí aj 10x vyšší.

Keby štát vykonáva len tie najnutnejšie veci (alebo ani tie nie), a človeka neokráda o povedzme 90% ale len o 10%, človek by nemal žiadny problém si služby ktoré poskytuje teraz štát kúpiť sám. Kedže aj človek, ktorý dnes nemá prácu a zarobil by vtedy napr. 150 eur, čo je dnes príjem hlboko pod minimálnou mzdou, by mal príjem pri dnešných cenách aj 1300 eur.

PS: Tie čísla sú samozrejme len odhadované, pretože dopady škodlivých zásahov štátu v rôznych oblastiach sa presne vyčísliť nedajú. Stojí ale určite za zamyslenie to, do akej obrovskej miery nás až štát ochudobňuje.

Zdroj: Filip Vačko

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Štát

Perpetuum mobile na úradnícke stoličky

Britské koloniálne ministerstvo naberalo stovky nových úradníkov práve v čase, keď sa impérium rozpadalo a kolónie získavali samostatnosť. Slovenská verejná správa predvádza rovnaký úkaz: obyvateľov v krajine ubúda, no armáda štátnych zamestnancov narástla za pätnásť rokov o stotisíc ľudí a zhltne takmer štvrtinu všetkých verejných výdavkov. Bujnenie aparátu nie je náhoda, ale zákonitý dôsledok systému bez zisku a straty, ktorý žiadny nový minister z princípu nedokáže zastaviť.

Martin Bulák

Štát

Ako zanikla Slovenská republika

Nevieme, kedy presne sa to stalo. Bolo to postupné. Slovenská republika vznikla 1.1. 1993 ako projekt úspešného mladého politika Vlada Mečiara. Zažila všeličo - mafiu, vraždy, kradnutie, iluminátov, privatizácie, a

George Voluntaryista

Diskusia (64)