K čomu je dobrý štát?
Možno je lepšie položiť inú otázku. Aké činnosti musí vykonávať ľubovoľná skupina ľudí, aby jej členovia dokázali nenásilne koexistovať? Nech som sa zaoberal akoukoľvek dobou, či miestom, vždy som nachádzal tri činnosti, ktoré muselo takéto spoločenstvo vykonávať.
- Ľudia vždy museli mať nejaký mechanizmus, spôsob, zdroj ktorým určovali všeobecne platné pravidlá spolužitia. Je vcelku jedno, či to bol prastarý posvätný text, príkaz najväčšieho hromotĺka v tlupe, alebo výsledok hlasovania gentlemanov v budove pri Temži. Niektoré mechanizmy sa osvedčili viac, niektoré menej a úplne rovnako to je aj s pravidlami. Vždy však platilo, že v spoločenstve môže existovať iba jedna autorita určujúca pravidlá. Má to svoju logiku. Ak by existovali takéto autority dve, hrozilo by, že o jednej veci vydajú dve rôzne pravidlá a dôjde k rozporu. Teoreticky je možná existencia viacerých autorít určujúcich pravidlá pre rôzne oblasti života. Príkladom by mohol byť súbeh svetského a cirkevného práva. Život je však pestrý a jednotlivé jeho časti sa prekrývajú. Tak i koexistencia svetského a cirkevného práva nakoniec viedla k množstvu sporov. Na potvrdenie tejto skutočnosti si stačí vyhľadať heslo „investitúra“.
- Nech boli pravidlá stanovené akékoľvek, vždy dochádzalo k sporom. Ak má ľudská spoločnosť existovať, musí mať nejaký spôsob nenásilného riešenia sporov. Arbiter sporov navyše musí byť známy skôr, ako ku sporu dôjde. Je totiž dosť dobre možné, že sporné strany sa nedokážu dohodnúť ani na mene arbitra. Plus môže dochádzať k situáciám, kedy jedna strana vidí spor a druhá ho ignoruje. Napríklad si niekto postaví dom na vašom pozemku a ďalej vás ignoruje. To znamená, že musí existovať subjekt, voči ktorému sa je možné dovolávať porušenia pravidiel. Inštitúcia, ktorá rieši spory a sťažnosti na porušenie pravidiel sa zvyčajne nazýva súd. Existencia súdov sa v rôznej podobe vyskytuje po celú známu históriu ľudstva.
- Pravidlá i rozhodnutia v sporoch sú fajn až do chvíle, keď niekto povie „Kašlem vám na to, urobím čo chcem ja.“ Vtedy vstupuje do života násilie. Rád si pozriem príbeh o tom, ako sa farmári spojili a vyhnali zlého Billa s jeho bandou, realita je ale niekde inde. Žiadni farmári nedokážu poraziť skupinu ľudí, ktoré je dostatočne početná, vyzbrojená a vycvičená. Skúste si predstaviť ako organizujete susedov, aby odolali stovke pešiakov, desiatim tankom a dvom bitevným lietadlám. Na to aby ste takúto moc prekonali, musíte zorganizovať armádu.
Začal som požiadavkou na nenásilnú koexistenciu a skončil som budovaním armády. Je to logické, pretože násiliu sa dá zabrániť iba násilím, alebo jeho hrozbou. V tom je skrytá aj odpoveď z názvu tohto článku. Štát je dobrý na to, aby zabránil násilnému konaniu. K tomu musí určovať všeobecne platné pravidlá, riešiť spory a vynucovať dodržiavanie pravidiel.
Ak by štát, ako najsilnejší subjekt na danom území ostal iba pri tom, že slúži na zabránenie násilia, bolo by to slušné usporiadanie. Otázka znie ako zabrániť tomu aby niekto, kto je najsilnejší, nezačal svoju moc používať aj na iné ciele.
Zdá sa, že zabrániť zneužívaniu moci je nemožné. Teda zatiaľ sa to nikde nikomu na dosť dlhú dobu nepodarilo. A tak sú ľudské dejiny, dejinami získavania, využívania, zneužívania, degenerácie a zániku moci.
Tibor ·
Ja viem tak, že prírodné vedy učia, že systém je v ronovážnom stave, keď naň pôsobia rôzne sily so "želanou" výslednicou. Jedna monopolná sila s cieľom, aby potlačila tie ostatné .... no neviem. Mne to ako želaný a stabilný stav nepríde.
Roman Kanala ·
Najbližšie tomu ideálu, ako nezneužiť moc, je Švajčiarsko. Veľa bolo vykonané na elimináciu akumulácie moci. Systém siedmich radcov, každoročne rotujúce predsedníctvo, subsidiarita, federalizmus, možnosť zasahovania do rozhodnutí vlády ľudovým hlasovaním. Zaujímajte sa o Švajčiarsko. Na budúci týždeň bude napríklad v Ženeve voľba generálneho prokurátora.
http://blog.etrend.sk/listy-z-zenevy.html
Roman Kanala ·
Na http://blog.etrend.sk/listy-z-zenevy.html som pridal nový text o priamej voľbe generálneho prokurátora. Choďte si ho pozrieť, než ho cenzor zakáže. Je zo série o zlatú mrežu.
Ján Zvolen ·
Slovensko ako štát a pohľad jeho obyvateľov na históriu.
Čo je štát pre Slovákov? Čo je štát pre jeho obyvateľov?
Prvé mestské štáty Atény a Sparta...
Naša ? "veľkomoravská ríša" a potom dlho dlho nič...
Ešte aj tú prvú ČSR sme nechceli?
Ani v ČSSR sme nevideli "spravodlivosť"...
Ako sa teda majú obyvatelia Slovenska STOTOŽNIŤ so svojím štátom ak je iba 21 ročný?
K tomu si pridáme naše rozprávky a povesti. V nich hrdina "sám" všetko vybojuje.
To je TEN náš pohľad na štát. Očakávanie, že štát mu niečo zariadi, vybaví, postará sa ...
Nielen Švajčiari, ale mnoho štátov vzniklo a prežilo len preto LEBO občania štátu BOJOVALI. Za prežitie štátu, proti zlu...
Potrvá to dlhší čas kým si väčšina obyvateľov neuvedomí, že čo si nevybojujú, o čo sa sami nepričinia to NEBUDÚ mať...
Preto sú na svete rôzne štáty. Podľa toho ako sa k nim "chovali" ich občania.
KtosiIný ·
" tri činnosti, ktoré muselo takéto spoločenstvo vykonávať.
1. Ľudia vždy museli mať nejaký mechanizmus, spôsob, zdroj ktorým určovali všeobecne platné pravidlá spolužitia. ...... "
- Tie tri činnosti sú síce potrebné, ale nemusí kvôli nim existovať vláda ani parlament. Ani demokracia.
K bodu 1. -
Všeobecne platné pravidlá spolužitia už prakticky existuju, su v Desatore. A vôbec nie je nutné vytvárať dalšie.
Všetky ostatné pravidlá , pokial su potrebné, si vytvorí akákolvek skupina ludí, ktorí ich potrebujú. Alebo sa vytvoria samovolne na slobodnom trhu. Napríklad sa ludia a majitel cesty dohodnú , ktorou stranou cesty sa bude jazdiť. A tieto pravidlá budú platiť iba pre tých, ktorí si ich dohodli.
A skupina slaboduchých, nesamostatných a predposraných neschopných ludí si vytvorí iba pre svoju potrebu akciovku "ŠTAT.a.s" , a tato firmička bude vládnuť tej skupinke svojich zakladateľov. Bude ich ráno budiť do práce, počas dňa ich občas nakope do zadku, a večer im odoberie väčšinu plodov ich práce. Aby boli spokojní, že maju niekoho nad sebou.
Ján Tokaár ·
Dovolím si nesúhlasiť. Prikázania 1.,2.,3.,4., 6., 9. ani 10. nie sú v súčasnosti všeobecne platnými a vynucovanými normami správania.
Naproti tom mi chýba povedzme prikázanie "Nebudeš šoférovať ožralý"
Tým som chcel povedať, že všeobecne platné pravidlá spolužitia sa môžu v čase meniť a je potrebný nejaký mechanizmus umožňujúci takéto zmeny vykonávať.
KtosiIný ·
Ved preto som napísal :
citujem:
"Všetky ostatné pravidlá , pokial su potrebné, si vytvorí akákolvek skupina ludí, ktorí ich potrebujú. Alebo sa vytvoria samovolne na slobodnom trhu. Napríklad sa ludia a majitel cesty dohodnú , ktorou stranou cesty sa bude jazdiť" . A tiež, že sa nebude jazdiť ožralý.
Prakticky VŠETKY potrebné zásady sa daju prijímať formou dohody.
Mne je z toho fakt zle, že si ludia nevedia ani predstaviť život slobodný, bez štatu. Iba na princípe slobodne prijatých dohôd.
Ale aj pre týchto ludí je v slobodnej spoločnosti možnosť, citujem :
"A skupina slaboduchých, nesamostatných a predposraných neschopných ludí si vytvorí iba pre svoju potrebu akciovku “ŠTAT.a.s” , a tato firmička bude vládnuť tej skupinke svojich zakladateľov. Bude ich ráno budiť do práce, počas dňa ich občas nakope do zadku, a večer im odoberie väčšinu plodov ich práce. Aby boli spokojní, že maju niekoho nad sebou. "
Roman Kanala ·
Problém nastane, ak sa všeobecne prijímané pravidlá jednou skupinou ľudí dostanú do konfliktu s pravidlami inej komunity. Napríklad pre taliban sú ich dogmy rovnako dôležité, ako všeľudské hodnoty. Napríklad nepokradneš, nezabiješ, ktoré si farizeji sami radi porušujú, ale chcú zakázať manželstvo buzíci, do ktorého ich nič nie je. Alebo Cigáni, ktorí nekradnú, len premiestňujú veci a ak náhodou kradnú, tak len takým, ktorí niečo majú a keďže oni nič nemajú, kradnutím konajú záslužnú sociálnu činnosť redistribúcie hmotných statkov. Alebo čečva, červená čvarga, považuje centralizáciu a kradnutie za rovnako normálne, ako dýchanie.
Ak sú takéto skupiny, ktoré majú rozdielne pravidlá, tak sa treba dohodnúť na univerzálne platných pravidlách pre celú spoločnosť. Historicky sú takými skupinami ľudí štáty, ktoré si pre celú populáciu občanov dohodnú nejaké zákonné normy. Potom musí byť aj nejaká autorita, ktorá bude na požiadanie rozhodovať, či sú pravidlá dodržiavané a nejaká autorita, ktorá dodržiavanie bude vynucovať silou. A sme doma - treba minimálny štát.
Ak by sa štát uspokojil len s týmito funciami, tak by ostal minimálny. Lenže ľudia mu delegujú nové a nové kompetencie, neuvedomujúc si pascu. Pasca je, keď si štát už nové kompetencie nepýta a nečaká na dovolenie od občanov, ale si ich jednoducho definuje sám. To je fašizmus, komunizmus, to je dnešné Zlodejsko a dnešná Francúzska únia.
KtosiIný ·
To je nedorozumenie, že libertariani NECHCÚ organizovanú spoločnosť, že nechcú všeobecné pravidlá. Libertariani nechcú :
- štat, v ktorom zvolená skupina politikov má právo O ČOMKOLVEK rozhodovať, o všetkých ludoch.
- štát, v ktorom politici sami rozhoduju o tom, o čom všetkom budú ešte rozhodovať.
- štát, v ktorom neexistujú neprekročitelné pravidlá pre politikov, ani DESATORO nie je pred nimi bezpečné.
Libertariani SAMOZREJME chápu potrebu tisícov rôznych pravidiel. Ale prijímané maju byť ako dohoda zainteresovaných, nie ako tyrania väčšiny.
Libertariani chcu iba velmi normálne požiadavky - aby ich zarobené peniaze a majetok, a ich sloboda im nebrali politici na princípe "práva" väčšiny.
Je smiešne, že etatisti vytýkajú neštátnej spoločnosti také nedostatky, ktoré sa velmi často a zákonite dejú v ŠTATe.
Peter 39036 ·
Bod číslo 2 je čarovny. "... môže dochádzať k situáciám, kedy jedna strana vidí spor a druhá ho ignoruje. Napríklad si niekto postaví dom na vašom pozemku a ďalej vás ignoruje. ..."
Tak arbiter nemôže byť súkromný lebo čo ak by mohla mohla nastať situacia ktorá nielen že môže, ale sa aj stane že nastáva nežiadaná situácia aj v tomto súčasnom stave. Ozajstných príbehov ktoré sa stali je mnoho.
Čo ak by sa dve strany nedohodli, neuznali,... čo ak by si bohatý kúpil sudcu, čo ak sa chudobný nedopátra spravodlivosti, čo ak by sa spory vliekli nerozhodnuté cele roky... čo ak... atď atď...
Je úžasné ako zástancovia štátu varujú pred nejakým zlom, pričom práve popisujú súčasný stav.
Kristián ·
opisuje reálny, nedokonalý stav, no nemožno však očakávať, že v spoločnosti bez organizovaného štátu by to bolo lepšie...
úplatný sudca sa dá vymeniť a potrestať, no ak nie je sudca, potom prichádza k slovu, v treťom bode spomínané, násilie.
roberto ·
ja to vidim skorej tak ze pokial ludia zacnu pouzivat kryptomeny, barter, lokalne meny, a hlavne zacnu ucastnovat v comunity projektoch tka to prinesie osoch aj im aj 2 ludom a cela spolocnost bude tym padom zdravsiaa a uvolnenejsia, lebo peniaze su len take nutne zlo momentalne a vobec neprispievaju k zdravsej spolocnosti ( i ked zaroven davaju cloveku motivaciu). Idealne by bolo robit cca 4 hodny denne a potom si isiel zasportovat a venoval sa takymto comunity projectom - bude si aj vediet vazit veci a bude motivovany (nieco zarobit=robit musi) a zaroven taku vacsiu spolupatricnost, zabavu a dobry pocit ze som spravil dobru vec aj ked som nemusel a celkovo by to viedlo k zdravsej spolocnosti kde nie je clovek utrapeny, egositicky ....