Menej štátu… viac slobodyHľadať
Fiškálna politika

Historický vývoj daní

Natália Hučková2 min čítania14 komentárov

Daň možno definovať ako povinnú zákonom stanovenú platbu, ktorú štát vyberá od fyzických a právnických osôb, a tieto sú povinné odvádzať ju do štátneho rozpočtu alebo do miestnych rozpočtov v stanovenej výške a v stanovenej lehote bez toho, aby štát poskytol protihodnotu jej platiteľom v adekvátnej výške. Alebo jednoduchšie…daň je poplatok, ktorý platí stredná vrstva preto, aby chudobní nezabili bohatých.

Síce prihliadnuc na dane z luxusu a dane, ktorým podliehajú lepšie zarábajúce subjekty, je prvá definícia predsa len presnejšia. Daň sa teda vyznačuje tromi znakmi, a to: nenávratnosť, nedobrovoľnosť, neekvivalentnosť. Nenávratnosť snáď nestačí chápať len tak, že peniaze, ktoré v rámci daní odvádzame, nám nebudú naspäť vrátené, ale i v zmysle tom, že služby poskytované nám prostredníctvom daňových dotácii nepokryjú to, čo sme si „zaplatili“. Celkom nevýhodná „investícia“.

Vhodné je snáď uviesť tajomstvo, ktoré našim politikom nie je vôbec známe - Lafferova krivka. Táto krivka poukazuje na to, že s narastajúcou daňovou sadzbou najskôr daňový výnos rastie, neskôr sa dostáva k maximálnej hodnote (tzv. Lafferov bod) a následne klesá. Optimálnou je preto čo najnižšia daňová sadzba, pretože v opačnom prípade nastávajú ekonomicky negatívne javy, ako sú napríklad nadmerné daňové úniky, útlm hospodárskej aktivity, …

Prvé podoby zdaňovania možno vidieť už v otrokárskej spoločnosti, kedy boli dane odvádzané v naturálnej podobe. V tomto období však ešte netvorili prioritný príjem štátu, naopak, väčšina financií sa získavala prostredníctvom vojenskej koristi. Neskôr boli zavedené tzv. tribúty a clá, ktoré boli jednorazovo odvádzané dávky vo vzťahu k pôde alebo jednotlivcovi. V starovekom Grécku dokonca neexistovala daňová povinnosť, dane boli vyberané dobrovoľne.

V období feudalizmu sú už dane vyberané pravidelne a nie v naturálnej podobe. Naďalej však ostávajú druhotným príjmom štátu. Panovník prestáva byť jediným príjemcom daní. V tomto období mu pripadajú nepriame dane, zatiaľ čo šľachte dane priame. Formuje sa povolanie podmienené udelením licencie (pachtu), ktorého funkciou je vyberanie daní a mzda z tohto povolania je vypočítaná „od výkonu“.

Rozlišuje sa generálny pacht oprávňujúci k výberu všetkých daní a daňový pacht, ktorý umožňoval vyberať len konkrétne druhy daní. Najznámejšími druhmi daní boli regály, teda poplatky za udelenie práva lovu, razenia mincí a pod. Akcízy boli prvou formou nepriamej dane. Akcízy vystupovali ako spotrebná daň alebo daň obchodová. Kontribúcie boli prvou formou priamej nepravidelne platenej dane. Dôležitý príjem tvorili najmä domény, ktoré boli odvádzané v naturálnej podobe za užívanie panovníkovej pôdy.

Zvýšenie daňového zaťaženia začína v období liberalizmu. Dane vystupujú ako pravidelné odvody tvoriace rovnocennú časť prínosu do štátnej pokladnice. V rámci priamych daní vystupujú najmä výnosové a dôchodkové dane. Príjmy z nepriamych daní predstavovali akcízy a clá.

Základom daňových reforiem v 19. a 20. storočí bolo dosiahnutie spravodlivejšieho daňového zaťaženia. Novinkou tohto obdobia je zavedenie daňového priznania, progresívneho zdanenia a v súvislosti so zavedením daňového priznania nastáva boom daňových únikov.

Hlavným cieľom medzivojnového obdobia je postavenie ekonomiky na nohy a to zavedením vyššej daňovej kvóty, vojnových daní a vojnovej prirážky. Sadzby priamych daní sa už stanovujú zvlášť pre fyzické a právnické osoby.

Po druhej svetovej vojne dochádza k opätovnému zvyšovaniu daňovej kvóty, ktorá presahuje 50% HDP. V 70.rokoch narastá význam nepriamej dane. Jedným z cieľov EHS je harmonizovať dane v rámci nadnárodného spoločenstva zavedením dane z pridanej hodnoty.

Odsek o vývoji daní v súčasnosti ponechám radšej prázdny.

Zdroj: Jan Široký, Daňové teorie

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Fiškálna politika

Kto zaplatí účet za lacnú energiu?

Vláda sa chváli, že energopomoc v budúcom roku bude adresnejšia, keďže ju namiesto deväťdesiatich percent dostane už len osemdesiatšesť percent domácností. Tento kozmetický škrt nezastaví masívne plytvanie verejnými zdrojmi ani deformáciu trhových cien. Účet za politické kupovanie voličov napokon zaplatia všetci občania v podobe vyšších daní a rastúceho verejného dlhu.

Martin Bulák

Fiškálna politika

Osemdesiatpäť percent z Kamenického konsolidácie zhltli nové vládne výdavky

Pri obhajobe rastúceho verejného dlhu radi počúvame, že na sekeru dnes žije celý vyspelý svet. Skúsenosti Dánska, Švédska či susedného Česka však dokazujú, že štátny dlh nie je prírodný zákon, ale výsledok politického rozhadzovania. Kým v zahraničí v dobrých časoch šetrili, slovenská vláda obratom prejedla aj miliardy z vlastnej konsolidácie.

Martin Bulák

Fiškálna politika

Kamenického rozpočtový bianco šek: Vybrakované rezervy a jadrové miliardy v utajení

Vládna koalícia narýchlo schválila novelu rozpočtových pravidiel, ktorou zrušila mesačné stropy pri rozpočtovom provizóriu a otvorila cestu k míňaniu stámiliónov eur zo štátnych finančných aktív. Opatrenie zároveň rozširuje možnosti utajovať obrie investície pod zámienkou obrany a bezpečnosti. Namiesto skutočného šetrenia sa tak vládny aparát zbavuje aj posledných bŕzd, ktoré mu bránili v nekontrolovanom rozhadzovaní.

Martin Bulák

Diskusia (14)