Emigranti a liberalizmus

Nemal som pôvodne v pláne písať tento text počas kulminujúcej utečeneckej krízy, lebo zo zásady sa nevyjadrujem k aktuálnym politickým témam, ktoré nám všetkým - vrátane mňa - zatemňujú úsudok a vytláčajú na povrch zvieracie pudy, o ktorých sme si mysleli, že u človeka zanikli v priebehu evolúcie. V súčasnosti zastávané stanovisko, sa práve pri vášne vyvolávajúcich témach často s odstupom času javí ako nepochopiteľné.

Čakal som na argumentmi kvalitne podložené stanovisko liberalizmu k dnešnej utečeneckej kríze - a zatiaľ sa tak nestalo. Masívnu prevahu má čistý strach z neznámeho a z ničoho nič vyvretý nacionalizmus aj v mysliach liberálov. Každý kto niekedy otvoril učebnicu ekonómie či nebodaj čítal Hayeka s Misesom musí vedieť, že voľný pohyb (statkov, ľudí, kapitálu…) v rámci štátnych, municipálnych či regionálnych hraníc a najmä cezhraničný obchod, pri ktorom statky a osoby prechádzajú z krajiny do krajiny a podnikatelia napĺňajú priania spotrebiteľov bez ohľadu na národnosť, farbu pleti alebo vierovyznanie, vytvárajú ekonomickú prosperitu – čiže životnú úroveň.

Efekt voľného pohybu osôb, ktorý som popísal v článku spred niekoľkých mesiacov , je jasný - migranti odchádzajú z miest, kde zarobia menej (teda odchádzajú z miest, kde sú menej prospešní pre spoločnosť z ekonomického a čisto bezhodnotového hľadiska ekonómie) na miesto, kde ich plat je výrazne vyšší a ich subjektívne hodnotenie životnej úrovne s touto zmenou prudko rastie. Zároveň tvoria nové hodnoty na území, ktoré je ich novým domovom a tým prispievajú v lepšiemu životu starousadlíkov. Ich pomoc veľmi uvíta aj ich rodina, ktorej domov posielajú peniaze a v neposlednom rade migrácia vyvoláva politický tlak na režimy, ktoré trpia masovou emigráciou zo svojho územia. Tieto faktory nakoniec môžu vyústiť až do zmeny režimu či do implementácie reforiem.

Prečo teda nenávidíme všetkých, ktorí čo aj z diaľky pripomínajú migranta a bývalých kamarátov z Brna obviňujeme, že nám prišli kradnúť prácu a poberať sociálne dávky - a to všetko naraz? Obyčajná a primitívna nenávisť a intolerancia je zrejme prirodzenou súčasťou ľudskej povahy, no vzdelanie a istá kultúrna úroveň by nám mohli pomôcť zredukovať tento neduh na minimum. Čo teda vyčítam liberálom a aké by malo byť stanovisko niekoho, kto sám seba označuje ako liberála v klasickom zmysle?

Kontinentálna teória právneho štátu, v koncepte „Rechtstaat“, chápe právny štát ako štát, v ktorom sú dodržiavané a vynucované Ústava, zákony ako aj podzákonné právne normy orgánmi verejnej moci. Ak teda právny poriadok tenduje k hermetickému uzavretiu hraníc (jedna slovenská politická strana dokonca presadzuje prvky autarkie - chcem vidieť ako na Slovensku dopestujeme banány či tabak), liberálne stanovisko by malo namietať ekonomickou efektivitou slobody pohybu a tlačiť na legislatívnu moc, aby sa plne otvorili hranice pre všetkých, v súlade s doktrínou laissez-faire. No dovtedy by sme mali, ako demokracia, plniť úlohy kontroly verejnej moci pri vykonávaní zákonnosti, zo strany nás - občanov, ktorí sme iba moc na vládu delegovali.

Nenávisť rovnako vyvoláva aj domnienka (je to iba domnienka a nie fakt, nie je v mojich obmedzených silách ju štatisticky potvrdiť, ale ani vyvrátiť), že imigranti k nám prichádzajú iba živoriť a byť závislí na sociálnych dávkach. V priamom prenose tak môžeme sledovať, ako vládna intervencia do ekonomiky v podobe sociálneho systému vytvára a podporuje hnev jednej skupiny ľudí na inú skupinu. Je pre mňa zaujímavé sledovať študentov študujúcich na verejných vysokých školách, dôchodcov, mamičky na materskej a iných ľudí poberajúcich nejakú formu sociálnej dávky, hromžiacich na migrantov, ktorí by tiež mohli dostať peniaze od štátu! Z nejakého magického dôvodu mám ja prirodzené právo na peniaze druhých, zaplatené štátu na daniach, ale ak chce dávku emigrant je to príživníctvo.

V dnešnej dobe chcú ľudia slobodu, ale nie sú ochotní niesť za svoje slobodné rozhodnutia zodpovednosť, a tak sa obracajú na vládu, aby pomohla. Tu, na tomto mieste mám možnosť povedať, čo by teda (podľa môjho osobného a zrejme úplne irelevantného názoru) mala robiť vláda. Ak chceme byť konzistentní liberáli, musíme tlačiť na vládu, aby: 1.) zredukovala sociálny systém, 2.) otvorila hranice pre ľudí aj statky a 3.) zmenšovala svoju moc do takej miery, aby štát plnil tie funkcie, ktoré mu teória klasického liberalizmu prisudzuje. Ak štát vykonáva funkcie nad rámec ochrany života, vlastníctva a slobody ľudí – alebo ako vraví David Hume, úlohou štátu je iba vykonávať úlohu „Dvanástich sudcov“ - postupne smerujeme do otroctva. Ale o ceste do pekla vydláždenej dobrými úmyslami vám viac povie Friedrich Hayek.

Dúfam, že touto - po dlhom čase prvou - obhajobou princípov liberalizmu v slovenských geografických šírkach, aspoň trochu osvetlil temné hlbiny zadubenosti a ak sa čo len jeden čitateľ týchto riadkov zamyslí a spochybní svoje vžité predstavy, moja práca – aspoň nadnes – mala zmysel. Týmto sa lúčim a na záver pripájam želanie, aby naša cesta do pekla bola vydláždená len tými najlepšími úmyslami. Príjemnú cestu Vám želá, Jozef Novák.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Sociálna politika

Tomášove trináste dôchodky: Pyramídová hra pred neodvratným krachom

Priebežný dôchodkový pilier vykazuje miliardové manká a výber poistného už dnes nestačí ani na bežné výplaty. S blížiacim sa odchodom silných ročníkov do penzie a prepadom pôrodnosti sa štátna pyramídová schéma nezadržateľne rúti do kolapsu. Namiesto plytvania na trináste dôchodky na dlh je najvyšší čas začať systém demontovať a vrátiť zabezpečenie na starobu do rúk občanov.

Martin Bulák

Sociálna politika

Krivé zrkadlo príjmovej nerovnosti

Giniho koeficient slúži politikom a bruselským úradníkom ako univerzálna modla sociálnej spravodlivosti, hoci v skutočnosti meria iba statické rozdelenie peňazí v jedinom okamihu. Slovensko patrí na papieri k najrovnostárskejším krajinám v celej Európskej únii, no v skutočnej kúpnej sile sa krčí na chvoste. Meradlo, ktoré ignoruje reálnu životnú úroveň aj šancu vymaniť sa z chudoby, vedie k opatreniam, ktoré škodia práve tým najzraniteľnejším.

Martin Bulák

Diskusia (23)