Rubrika
65 článkov
Koncom deväťdesiatych rokov a začiatkom nového tisícročia bola na Slovensku taká divná doba. Medzi mysliacou menšinou (negácia nemysliacej väčšiny) prevládal názor, že úradník nemusí vedieť všetko lepšie ako občan. Že
Jednu z činností, ktorú som si počas svojho života obľúbil, je debatovanie na celospoločenské témy prekladané pitím alkoholických nápojov. Keďže som výraznú časť mojej existencie strávil v Prešporku, tak som odkázaný na
Princíp ultima ratio v práve tiež známy ako subsidiarita trestnej represie znamená, že prostriedky trestnej represie (rozumej trestného práva ako takého) majú byť použité, až ako posledná možnosť, kde nie je možné
Kedy si zvyknete kupovať nové veci? Zvyčajne keď niečo potrebujete, však? Toto pri štáte neplatí. Štát kupuje najmä vtedy, keď potrebuje minúť pridelené prachy. A keď ich neminie, je to
Ekonomika aplikácií zlepšila kvalitu našich životov už v tisícoch malých častiach, v nekonečných možnostiach sťahovať a používať softvérové vychytávky, ktoré nám pomáhajú v bežnom živote pri akýchkoľvek potrebách. Veľa z
Paríž je znovu vo svetových médiách. Všetci máme ešte v živej pamäti tragické teroristické útoky, ktoré sa tam nedávno odohrali. Teraz sa tam práve odohráva príprava útoku na peňaženky daňových
Sme vo vojne. Znie unisono z úst politikov a klávesníc intelektuálov. K štartujúcim francúzskym, ruským a americkým stíhačkám sa verbálne pripájajú predstavitelia štátikov v strednej Európe, ktorých armády môžu ku
Tieto útoky v Paríži sú novým palivom do kampane za sprísnenie politiky držania zbraní civilistami. Mentalita kampane je takáto: „Teroristi majú zbrane, ich obete boli zabití vďaka zbraniam a preto
Toto sa vám nebude čítať ľahko a nerobí mi ani potešenie písať to, a skutočne to teraz nik ani nechce počúvať. No aj tak si myslím, že to musí byť
„Ľudská iracionalita sa ukazuje v antiočkovacom hnutí, ktoré živia nielen obskúrne webové a facebookové stránky“ – píše Tomáš Prokopčák v najnovšom komentári pod názvom „Očkujme, aj keby sme mali ľudí
