Ad Krátke scifi o počasí

Článok krátke sci fi o počasí, vzbudil asi všeobecný súhlas s faktom, že žiadne počasie nebudú všetci ľudia považovať za dobré. Počasie je vrtkavé a ľudia náladoví. Môžeme skúsiť niečo

Článok krátke sci fi o počasí, vzbudil asi všeobecný súhlas s faktom, že žiadne počasie nebudú všetci ľudia považovať za dobré. Počasie je vrtkavé a ľudia náladoví. Môžeme skúsiť niečo iné. Dajme tomu jedlo. Existuje jedlo, na ktorom by sa všetci zhodli a povedali toto chcem jesť? Nerobil som v tomto smere žiaden prieskum. Zo skúsenosti rodiča viem, že je vcelku problém aby sa na jedle zhodli moje dve deti a nikdy sa nestalo, aby sme si v reštaurácii objednali všetci to isté.

Predstavme si hocijaké nákupne centrum. Desiatky obchodov a v každom tisíce a tisíce rôznych druhov tovaru. Dokážeme nájsť aspoň jeden jediný tovar, ktorý by si kúpili všetci návštevníci? Hoc by tam niekto predával elixír mladosti i tak som presvedčený, že by si ho nekúpili všetci. Na tisícoch a tisícoch druhov tovaru vidíme, že ľudia majú rôzne predstavy o tom, čo je dobré a čo nie. Môžeme skúsiť nehmotné statky. Nájdime film, knihu, obraz, hudbu, na ktorých sa všetci zhodnú. Bude to asi rovnako úspešné, ako u tovaru.

Nech robím, čo robím stále všetko moje poznanie smeruje k tomu, že predstava dobra a teda i posúdenie, či je niečo dobré alebo nie je výsostne individuálna a subjektívna. Z toho, ale plynie i právo každého prijať ako dobré resp. odmietnuť ako nedobré, čokoľvek čo sa ho týka a povinnosť ostatných toto rozhodnutie rešpektovať. Právo posúdiť, či je niečo dobré alebo nie, je neodňateľné. Čo si myslím, to mi nik vziať ani prikázať nemôže. Horšie je to s rešpektovaním tohto práva inými. Máme tu zástupy ľudí, ktorí „vedia“ čo je dobré a sú pripravení svoju verziu dobra vnútiť ostatným násilím.

Dnes som zasa čítal požiadavku na zákaz nedeľného predaja. Niekto sa rozhodol, že nakupovať a predávať v nedeľu je zlé, a aj keď sa ho to netýka chce to silou zakázať ľuďom ktorým sa to zlým nezdá. Ak sa mu to podarí, tak niekto si občas v nedeľu nenakúpi, zopár predavačiek zostane bez práce a niekto ďalší bude mať pocit, že zabránil ostatným v konaní zla.

Poznám prípad človeka, ktorý vyštudoval možno nie moc užitočnú školu. Po škole nemá prácu a poberá 60€ mesačne sociálnu dávku. Možno by si našiel prácu za 200€, získal nejakú prax, spoznal nových ľudí a časom si našiel lepšie platenú prácu. Ak aj opomeniem potenciálne budúce možnosti nájdenia si lepšej práce, príde mi divné, že niekto hodnotí 60€ za povaľovanie sa doma ako lepšie než práca za 200€. Mne to možno príde divné, ale je to jeho pohľad, jeho súd a má naň právo. Netuším však odkiaľ sa vzalo jeho právo určiť všetkým ostatným, že práca za menej než 350€ je zlá a tak ju mocou zakázal.

Príde mi neskutočne namyslené, ak si niekto uzurpuje právo určovať, čo je pre iných dobré a čo nie. Každá násilím vynucovaná regulácia, ale vychádza z toho, že niekto rozhodol o tom, čo je pre všetkých dobré a tie ostatné možnosti mocou zakázal. Súčasne, ale niekomu odoprel právo na vlastné posúdenie dobra, uprel mu možnosť prijať takúto skutočnosť a tak ho priamo poškodil.

Presvedčenie o poznaní všeobecného dobra môže a v histórii neraz malo fatálne následky. To, že niekto vlastným osvietením spoznal dobro, logicky vedie k odmietnutiu zla. Odmietnutie zla však nestačí, je potrebné zlo potlačiť. Zlo nestačí ani potlačiť, lebo by sa časom mohlo znova rozšíriť. Zlo je nutné eliminovať, fyzicky zničiť a vymazať aj spomienky naň. Hitler, Stalin, Mao, Pol Pot a desiatky miliónov mŕtvych. Myslí si niekto, že títo ľudia sami seba považovali za šíriteľov zla?

Fakt ma na záver nepadá nič rozumnejšie ako úryvok z americkej Deklarácie nezávislosti „všetci ľudia sú stvorení sebe rovní a prináležia im neodňateľné práva, medzi ktoré patrí právo na život, slobodu a vlastnú cestu za šťastím“

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Štát

Perpetuum mobile na úradnícke stoličky

Britské koloniálne ministerstvo naberalo stovky nových úradníkov práve v čase, keď sa impérium rozpadalo a kolónie získavali samostatnosť. Slovenská verejná správa predvádza rovnaký úkaz: obyvateľov v krajine ubúda, no armáda štátnych zamestnancov narástla za pätnásť rokov o stotisíc ľudí a zhltne takmer štvrtinu všetkých verejných výdavkov. Bujnenie aparátu nie je náhoda, ale zákonitý dôsledok systému bez zisku a straty, ktorý žiadny nový minister z princípu nedokáže zastaviť.

Martin Bulák

Štátne regulácie

„Ochrana spotrebiteľa v sieťových odvetviach." Preklad: ako štát chráni staré káble pred lacnejšou konkurenciou

Pojem prirodzeného monopolu mal v učebniciach ekonómie ospravedlniť štátny dohľad tam, kde by druhá paralelná sieť bola pridrahá. Technologický vývoj v telekomunikáciách aj v energetike však ukázal, že fixné drôty sa dajú jednoducho obísť vzduchom alebo lokálnou výrobou. Regulačné úrady napriek tomu namiesto deregulácie vymýšľajú nové poplatky a bránia rozpadu starých monopolov.

Martin Bulák

Štátne regulácie

Dokážu súdruhovia v Bratislave zlacniť benzín bez prázdnych púmp?

Rastúce ceny palív opäť prebúdzajú v politických kruhoch pokušenie regulovať marže, stropovať ceny a dirigovať trh. Skúsenosti zo zahraničia aj základné ekonomické poučky však ukazujú, že cenový diktát nedostatok nerieši, ale prehlbuje. Ak má štát vodičom skutočne uľaviť, cesta nevedie cez úradnícke dekréty, ale cez trvalé zoškrtanie vlastných spotrebných daní a rozpočtových výdavkov.

Martin Bulák

Diskusia (9)