A kto by staval cesty?
Ak niekto spochybňuje legitimitu štátu v určitej oblasti, ako prvý protiargument počuje práve pozíciu štátu pri výstavbe ciest. Bežný človek je vďačný štátu za to, že stavia cesty a klania
Ak niekto spochybňuje legitimitu štátu v určitej oblasti, ako prvý protiargument počuje práve pozíciu štátu pri výstavbe ciest. Bežný človek je vďačný štátu za to, že stavia cesty a klania
Koncom minulého týždňa pobavilo internetovú verejnosť jedno video. Poslanec za Smer Andrej Kolesík v ňom zapiera pred novinárkou nos medzi očami. Dušuje sa, že nerozdával svojim straníckym kolegom lístočky s menami kandidátov
Pôvodne som mal v pláne napísať iba krátky komentár o ekonomických blogoch, ktoré „stoja za to“, lenže jeden zaujímavý článok si určite zaslúži aj našu okamžitú pozornosť. Ale pekne poporiadku
Často sa preberáme rôznymi ukazateľmi miery zdanenia alebo pomeru vládnych výdajov k HDP, aby sme boli schopní ukázať, ktorý štát je „väčší alebo menší“. Pri tomto, ale často zabúdame, že
Jednou z možností, ktorá má umožniť občanom lepšiu informovanosť o použití verejných prostriedkov, je Zákon č. 211/2000 Z. z. – Zákon o slobode informácií. Vďaka nemu sa môžeme detailnejšie pozrieť
Týmto článkom by som chcel odštartovať seriál, v ktorom by som popísal možnosti, ako by trh riešil isté situácie, ktoré považujú byrokrati za „problém pre spoločnosť“ a ktoré riešia úplne
Solidarita – súdržnosť, jednota, vzájomná podpora Solidaritu môžeme popísať napríklad ako dobrovoľnú akciu zodpovedných ľudí a autentickým prejavom rešpektu k ľudskému životu. Alebo tiež výrazom ľudského porozumenia a pospolitosti, vzájomnej súdržnosti
Spochybniť tvrdenie, že vzdelanie obyvateľstva má mať na starosti štát, je v dnešnej dobe považované za názor poriadne extrémistický. Vždy, keď sa snažím prezentovať predstavu, že vzdelávanie dokáže zabezpečiť súkromný
Socialisti mali vždy vlastný svet ekonómie, resp. ne-ekonómie, ale že v 21. storočí seriózny politik, dokonca politička, ktorá chce silou mocou presadzovať viac žien v politike, dokáže prísť s lacno-populistickou
Ekonómovia hlavného (keynesiánskeho) prúdu nás presviedčajú, že hlavný (a snáď jediný) problém je na strane dopytu. Že v systéme je nedostatok peňazí. Riešenie vidia a aplikujú v monetárnej politike. Centrálna
Domácnosť ľavicového intelektuála je idealistická. Ba čo idealistická – hegeliánsky idealistická! To je hlavné poznanie, ze ktoré vďačím smeráckemu poslancovi a radikálne ľavicovému (podľa jeho vlastného sebahodnotenia) filozofovi Ľubošovi Blahovi
Kde bolo, tam bolo, bola jedna krajina. Po nej žili v mestách a dedinách pod umelo postavenými strieškami roztrúsení poddaní, ktorí sa tešili, ako krásne budujú svoju vlasť, mesto, obec