Menej štátu… viac slobodyHľadať
Komentáre

Voliť, či nevoliť?

Ondrej Turis2 min čítania29 komentárov

Najprv kontrolná otázka. Súhlasíte s nasledujúcimi tvrdeniami?

  • Človek vlastní sám seba a plody svojej práce, a nemá právo inicializovať násilie voči ostatným jednotlivcom, okrem prípadov sebaobrany.
  • Vláda je skupina ľudí s monopolom na použitie násilia vo vymedzenej geografickej oblasti.
  • Vláda nevytvára zdroje. Vláda zdroje odcudzuje ľuďom pod hrozbou použitia násilia a tieto zdroje následne prerozdeľuje.
  • Ak sa jednotlivec nepodriadi pravidlám ktoré vláda stanoví, vláda svoje úsilie vynútiť si poslušnosť narušiteľa eskaluje do bodu, v ktorom je narušiteľ buď podrobený, alebo zabitý.

Z uvedených výrokov vyplýva, že existencia vlády a štátu ako ich poznáme dnes, je zo svojej podstaty zlá vec.

Čoskoro budeme mať možnosť zvoliť si svojich domestikátorov a tak sa poďme pozrieť, či účasť jednotlivca v politických voľbách je tiež zlou vecou. V takýchto voľbách zvyčajne nekandidujú strany, ktorých jediným programom by bola okamžitá demontáž vládnych štruktúr od úradu vlády až po mestských poslancov. Vo voľbách kandidujú strany, ktoré plánujú regulovať životy ľudí a brať im zdroje, za účelom prerozdeľovania. Na prvý pohľad sa tak môže zdať, že len samotná účasť vo voľbách je svojim spôsobom participácia na zle.

Či už súhlasíme s existenciou štátu, alebo nie, takmer všetci dodržiavame štátne zákony, využívame štátne cesty a občas aj služby „tej nenávidenej“ polície a skorumpovaných súdov. Štát má proste v týchto službách vynútený monopol. Človek, ak chce mať trocha komfortu v živote, je nútený využívať štátom poskytované služby. Sme obklopení štátom a často sme nútení využívať jeho nástroje. Voliť si našich „otrokárov“ síce nútení nie sme, ale ide o nástroj, ktorým sa čiastočne dá znížiť agresivita útočníka (štátu). Z môjho pohľadu, volič politickej sily o ktorej predpokladá že prispeje k zníženiu agresivity štátneho aparátu koná v sebaobrane a teda v súlade s prvým princípom, ktorý je vymenovaný na začiatku článku.

Je tu riziko, že politická sila ktorú človek zvolí za účelom zníženia vplyvu štátu, sformuje vládu, ktorá svoje sľuby o zmenšovaní štátu nedodrží. Áno, to riziko tu je. Podobne ako existuje riziko, že vami privolaní hasiči (štátni) nezachránia váš horiaci dom. Toto riziko nás však neodrádza od privolania hasičov v prvej rade.

Alebo iný hypotetický prípad. Predstavme si plantáž s otrokmi. Otrokár ich mláti dva krát denne a berie im polovicu zárobku. Otroci zrazu dostanú možnosť zvoliť si nového otrokára, ktorí ich bude mlátiť už len raz denne a zoberie im už len štvrtinu zárobku. Účasť otrokov na takýchto voľbách neznamená, že otroci ktorí odvolili podporujú otroctvo. Z ich strany ide len o snahu zmierniť svoje utrpenie.

Veľké množstvo zástancov malého, alebo žiadneho štátu sú nevoliči. Ja to ale momentálne vidím tak, že voliť je za určitých okolností v poriadku. Politická angažovanosť je tiež jeden zo spôsobov zmenšovania úlohy štátu, s čím súhlasí aj taká ikona anarcho-kapitalizmu akou je Murray Rothbard, alebo nemenej známy Walter Block. Ak však chceme aby odbúravanie štátu v spoločnosti malo trvácnejší efekt, politická angažovanosť musí byť kombinovaná aj inými spôsobmi angažovanosti. Napr. popularizácia myšlienok slobody, agorizmus, alebo pre odvážnejších občianska neposlušnosť.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Komentáre

Videl som peklo

ANTE-INFERNO Po čase sa znova ozval štát. Tentoraz Všeobecná zdravotná poisťovňa. Pri otváraní obálky som postrehol, že sa mi trasú ruky. Zvyčajne sa netrasú - ani pri cvičnej streľbe na

Jozef Karika

Diskusia (29)