Uli Hoeness a Lafferova krivka
Mníchovský Bayern momentálne valcuje futbalovú Európu. Nemecký ligový titul si zabezpečil s predstihom a na svojom konte má aj historicky rekordný počet bodov. V lige majstrov vyprevadil doteraz dominujúcu Barcelonu v semifinále s celkovým gólovým skóre 7:0 a budúci víkend si to rozdá s krajanmi z Dortmundu o celkové víťazstvo.
Bayern je výstavným štítom nemeckého futbalového manažmentu. Za tímom nestojí žiadny šejk, alebo východoeurópsky oligarcha, ktorý by tlačil do klubu peniaze hlava nehlava. Na rozdiel od zadĺžených španielskych klubov majú nemecké tímy vyrovnané hospodárenie. Za mníchovskými športovými a ekonomickými úspechmi stojí meno Uli Hoeness.
Uli je v Nemecku pojem. Úspešný športovec a podnikateľ so sociálnym rozmerom (vyrába dokonca nemeckú národnú komoditu - bratwursty). Kapitalista ako stvorený pre našu európsku sociálne orientovanú ekonomiku. Uli dennodenne tvrdo pracuje, riskuje milióny vlastných eur, aby na konci dňa väčšinu svojho zisku odovzdal byrokratom. Dobrovoľne a s úsmevom na tvári. Ide predsa o kolektívne blaho celého nemeckého národa. Keď to chápe Uli, musíš to chápať aj ty!
Preto zistenie, že Hoeness vlastní vo Švajčiarsku kontá, na ktoré si posiela peniaze, aby unikli dohľadu nemeckých daňových orgánov, spôsobilo mediálnu bombu. Kancelárka dáva od neho ruky preč. Stredoľavá opozícia požaduje vysoké tresty pre neplatičov daní. A bežný Nemec sa pýta, ako to Uli myslel, keď pred rokom kázal o sociálnej zodpovednosti.
Treba byť asi vždy ostražitý. Ako v prípade, keď Warren Buffet poukazoval na fakt, že jeho sekretárka platí vyššie daňové sadzby ako on sám (keďže si vypláca svoje zisky cez dividendy). Namiesto toho, aby teda doplatil štátu bez veľkého teátra všetky nespravodlivo nadobudnuté príjmy, požaduje zvýšené daňové zaťaženie pre všetkých ostatných.
Uli Hoeness ale nie je žiadny lakomý Scrooge z Dickensovho románu. Angažuje sa v množstve prospešných projektov. Dobrovoľne na charitu už investoval toľko prostriedkov, koľko autor tohto textu v živote nezarobí. Ale aj Uli má problém, ak má anonymne z vlastných peňazí financovať dvakrát predražený obchvat Pfaffenhofenu, aby si miestny politik zabezpečil znovuzvolenie. Až hrozba väzenia prinútila človeka, ktorý dobrovoľne prispieva značné sumy na charitu, splatiť dane štátu. Podla mňa to stojí minimálne za zamyslenie.
Aj ten najväčší optimista musí priznať, že európskemu štátu blahobytu dochádza dych. Jednoducho sa už minuli peniaze daňových poplatníkov a ani investori nemajú vôľu požičiavať politikom zdroje za pohodlný úrok ako doteraz. Existuje ale teória, že stačí navýšiť daňové sadzby, pozatvárať pár podvodníkov a problémy sa vyriešia aj samé. Nič nie je vzdialenejšie realite.
Vzťah medzi rastúcim daňovým zaťažením a daňovými príjmami popisuje Lafferova krivka. Je prirodzené, že pri nulovom zdanení sú rovnako nulové aj daňové príjmy. Ale zaujímavý fakt nastáva pri stopercentnom zdanení. Luboš Blaha by si myslel, že všetci občania budú poctivo pracovať aby im následne úradníci zobrali všetko, čo zarobia. Reálna situácia je ale zásadne odlišná. Oficiálne nepracuje nikto a štát získa veľkú nulu.
Počas celého trvania Lafferovej krivky si daňový poplatník vyberá z viacerých možností. A poctivé platenie rastúcich sadzieb je len jednou z nich. Tou druhou je to vábenie, ktorému neodolal Hoeness, čiže svoje príjmy zatajiť. A tým tretím je jednoducho nepracovať. Čím vyššie je zdanenie, tým viac občanov bude náchylných sa rozhodnúť pre volný čas ako najlepšiu možnú alternatívu.
Osobne mám s Lafferovou krivkou veľký morálny problém. Až príliš mi evokuje prístup prezieravého otrokára ku svojim otrokom. Nájsť ten ideálny bod, kedy výkon otroka ešte neklesá kvôli neustálym úderom biča.
Podľa môjho názoru, by mal štát poskytovať za určitú úhradu služby, ktoré občania od neho požadujú. Tento rozmer v Lafferovej krivke úplne absentuje. Namiesto toho sa snažíme len nastaviť najvyššie možné daňové príjmy, bez ohľadu na to, či je vôbec žiaduce, aby danú službu poskytoval štát z verejných zdrojov.
Ale neriešme teraz tento sporný filozofický rozmer krivky. Situácia, ktorú popisuje - klesajúce daňové sadzby a rastúce daňové príjmy - nastala v modernej histórii veľmi veľa krát v rôznych ekonomikách a kultúrnych prostrediach.
Keď začiatkom šesťdesiatych rokov zrušil Kennedy konfiškatívne sadzby daní (91%) z čias vojny, nemalo to na štátny rozpočet veľký vplyv. Presne v duchu Lafferovej krivky tieto sadzby dane v podstate nikto neplatil. Reaganove výrazne zníženie daní v osemdesiatych rokoch ekonomike pomohlo a prinieslo do štátneho rozpočtu rastúce príjmy.
Rovnakú skúsenosť majú aj v Rusku. V roku 2001 zjednodušili daňový systém a nastavili rovnú sadzbu na 13%. Príjmy vzrástli skoro o polovicu. Je symptomatické, že to Rusi spravili napriek odporúčaniam z Medzinárodného menového fondu, ktorý radil skôr zavádzať ďalšie dane. Nakoniec vo svojej štúdii sám konštatoval, že nízka rovná daň zvýšila v Rusku daňovú disciplínu. To len keby niekto argumentoval, akí neskutoční odborníci sedia v medzinárodných finančných inštitúciach (zdroj Wikipaedia).
Uli Hoeness sa v určitom bode Lafferovej krivky rozhodol svoje príjmy zatajiť. Riskoval svoju reputáciu a prípadný trest. Teraz svoje konanie pravdepodobne ľutuje. Otázka stojí dnes nasledovne. Keby Uli Hoeness vedel, že jeho podvod nakoniec nevýjde a on bude musieť zaplatiť dane, snažil by sa vo svojom podnikaní rovnako?
Tato otázka je teraz extrémne aktuálna. Celá Európa čaká na hospodársky rast ako na spasenie. Tým by sme mali predsa magicky ‘vyrásť z dlhov’. Preto nútime ľudí do hospodárskej aktivity rôznymi rafinovanými stratégiami a nákladnými stimuláciami. Ale ten prirodzený pôvodný stimul nám úplne uchádza. Človek pracuje, aby si následne mohol slobodne užívať plody svojej námahy.
Ronnie König ·
Pekne napisane
palo satko ·
fakt? mne sa to zda značne mimo.
A. I. ·
Tieto články strašne frčali pred 10-15 rokmi, keď zavádzali flat tax a každý si myslel, že disciplína platenia daní sa zázračne zvýši. Opak je samozrejme pravdou. Dnes už takýto článok môže napísať len niekto, kto sa vyhýba elementárnym faktom. Dokonca už ani Mikloš by takéto niečo nevypustil.
Inak, dík za cenzúru, je to tu veľmi slobodomyseľné...
palo satko ·
autor sa faktom nevyhyba. on o nich nema ani potuchy. uli neulial zisk z klobas ale z finančnych špekulacii. nemecka bundesliga je slušny podnik a najväčši platitel dani a odvodov, za minuly rok 800 milionov eur. a dokonca su tomu radi ako uvadzaju vo vyročnej sprave. podla bildu 60% nemcov je mu schopnych odpustit, ked dorovna dane a 40% nie a praje mu potrestanie.
Tibor Pospíšil ·
Skutočne vynikajúco napísané.
K tomu Buffetovi len toto:
http://www.patria.cz/zpravodajstvi/2213551/buffettova-skolacka-chyba.html
Peter M ·
Asi bola ta flat tax nastavena vysoko.
19% nie je zrovna malo. Asi je to na krivke, ktorej presny tvar nikto nevie,* uz v prohibitivnej zone. Navyse ked sa k tomu pripocitaju ostatne dane (spotrebne, odvody...).
* Ani samotny Laffer. Je to presne ako s krivkami ponuky a dopytu. Su to iba vynikajuce pomocky na vysvetlenie ekonomickej teorie. Presny tvar nikto nedokaze (dopredu) nijako urcit, uz len preto, ze nie je konstantny v case a pri roznych podmienkach.
Ján Zvolen ·
Keby žil Uli Hoeness na Slovensku tak by tu zapadol, že všetko napísané by nemalo zmysel...
My tu máme takých tisíce...
Tibor Pospíšil ·
Tak určitéééééé. Takých, čo ich v Nemecku rátajú na prstoch rúk a nôh, takých tu my máme na tisíce :)
Akurát nejakí Marťania nám tu nasadili zlých politikov, ktorí nám to všetko kazia :)
Nuž čo, v oblasti bájok, rozprávok a povestí sú Slováci skutočne dobrí.
Ján Zvolen ·
Uli... sa v určitom bode.. krivky snažil svoje príjmy zatajiť...
To bolo citované a srátené.
U nás v "sociálnom" štáte viacerí .... nikdy nenájdu bod kedy by sa snažili svoje príjmy priznať.
stanoo ·
Mne celkovo danove uniky pridu take zvlastne. Pokladat za kradez, ze niekto nieco neodovzda. Nieco co niekto iny rozhodol ze by odovzdat mal.
Ano treba sa poskladat na cesty, skolstvo zdravotnictvo (zatial) tieto sluzby predsa clovek vyuziva, keby to robil zadarmo vlastne by kradol.Ale ked ja raz byvam a robim to co moj sused, platim si dane na tie cesty a spol xy e mesacne. Zrazu sa mi postasti a podari sa mi zohnat super zakazku lebo som makal a mozem si prilepsit. Preco mam zrazu platit za tie cesty a spol viac ako vcera alebo viac ako moj sused ? Ako sa na mojom uspechu podielal stat, alebo sused ze chce z neho podiel? A ked niesom ochotny - som zlodej a mam ist do basy.
Danove uniky budu zvacsa u bohatsich, kde prichadza nespokojny obcan a si povie ze zase chud musi platiti a doplacat na bohacov, svinstvo. Vacsinou ten bohaty danovy unikac, napriek svojim unikom plati na spolocne cesty viac ako stazujuci sa obcan.
ktosiIný ·
stanoo :
" Pokladat za kradez, ze niekto nieco neodovzda."
- heheee, pekne si to napísal. Len si zabudol na jedno : Kradnúť sa nemá. A teda - nesmieš okradnúť ani zlodeja, ktorý ti vzal tvoje peniaze. Ten zlodej má právo na tvoje peniaze, pretože ti ich ukradol v súlade so zákonom.
Zlodej si vytvoril zákon, že zlodej si ty. Je demokracia, je to teda v poriadku.
mrakoplas ·
ad: Zlodej si vytvoril zákon, že zlodej si ty. Je demokracia, je to teda v poriadku.
tak tak, vsetko je v poriadku... toto je najvacsie ZLO demokracie...
ktosiIný ·
Uťahovať danový šroub je bezva. Väčšie dane urýchlia pád tohto srandovného systému. Iba pád - a to pád až na samé dno - môže čosi zmeniť v myslení ľudí. Ludia odchovaní socializmom (tým moskovským, ale aj tým bruselským) neuveria v debilnosť socializmu - pokiaľ neuvidia pád socializmu na samé dno. Pád socializmu v roku 1989 bol príliš plytký , nebol až na dno. A dnešná mladá generácia aj tak ten rok nepamätá.
Zvyšovaním daní sa odčerpajú fin. zdroje na podnikanie, a systém skape ako koza bez jedla.
Socializmus požiera sám seba , nebránme mu v tom.
- -
"dane sú nemorálne , dane su okrádaním "
- tak takéto argumenty su dnes jalové. Dnes sa považuje okrádanie za správne, takže aj okrádanie daňami je "správne".
Jana Kováčová ·
Nech teda dane platia ti, co v debilnost systemu neveria. Ostatni nech sa zariadia ako uznaju za vhodne a ako sa im da. Niet im co vycitat.
ktosiIný ·
Ja nikomu nevyčítam , že platí dane. Tiež ich platím, ale nie z lásky ku štatu, ale preto, že sa tomu neviem vyhnuť.
Ale tí, ktorí podporuju dane (a napodiv aj niektorí čitatelia na tomto webe !) by si mali vo vlastnom záujme uvedomiť, že zvyšovaním daní si zvlášť v tejto dobe pília konár pod sebou a pod milovaným štatom. A mna teší, ked ten konár pília.
qedstar ·
Takýto optimistický postoj som mal aj ja kedysi. Problém je v tom, že štát tak ľahko nepadne. S najvyššou pravdepodobnosťou náš čakajú dekády pomalého úpadku než jeden krásny kolaps vyžratého štátu. Veci budú postupne šmejdovatieť, práca bude čoraz horšie platená, všetko bude "ošuntelé". Nožnice medzi haves a have nots sa ešte o niečo málo rozovrú. Naše ambície aj morálka zerodujú. Toto je scenár postupného zhoršovania, znižovania životnej úrovne. Najhorší možný a najpravdepodobnejší.
ktosiIný ·
qedstar :
To nie je iba optimizmus. To je aj trochu zúfalej škodoradosti, že tí, ktorí to PRVOTNE spôsobili (teda voliči) to od*erú najviac. A ja budem aspon viac pripravený na kolaps, ako oni, optimisti. Teda to od*erem menej. Dufam, verím,.... A budem môcť povedať : Veď ja som to tvrdil!
Karol Frihet ·
ja sa skor obavam, ze ludia uveria politikom a v ich mysliach to bude "zlyhanie kapitalizmu" a system sa zresetuje povedzme ako v 1953 (o par dni mame 60 vyrocie) a ideme opat budovat svetlejsie zajtrajsky a tentokrat to uz zregulujeme a centralne uriadime k vseobecnemu blahobytu a pecenym holudom kazdemu do huby.
ktosiIný ·
Karol Frihet :
"" ludia uveria politikom a v ich mysliach to bude “zlyhanie kapitalizmu”
- neobávaj sa, že to nastane POTOM. Toto už nastalo v myslení ludí. A v súlade s týmto myslením sudruhovia napravaju chyby kapitalizmu.