Menej štátu… viac slobodyHľadať
Štát

Štát vs. Facebook - rozdiely

Martin Bulák3 min čítania17 komentárov

Trošku v nadnesenom duchu by som chcel porovnať tieto dva subjekty, s ktorými prichádzame (aspoň väčšina z nás) do kontaktu. Diskusia na túto tému rozhádala aj „menejštátnikov“, tak by som tu chcel uviesť môj kompletný pohľad na túto tému.

Začalo to vymyslenou diskusiou, vychádzajúc z argumentácie liberálov proti štátu:

A: „Tento Timeline sa mi nepáči. Prečo mi ho Facebook núti proti mojej vôli?“
B: „Môžeš odísť z Facebooku.“
A: „Prečo by som mal odchádzať? Aj odmietnuť je voľba!“
B: „Bohužiaľ, musíš sa prispôsobiť. Je to jeho vôľa.“

Porovnanie Facebooku so štátom v tejto rovine je celkom na mieste.

Rozdiel medzi Facebookom a štátom

Facebook je služba poskytovaná bezplatne a nenásilne, teda nič vás nestojí a používať ju nemusíte, ak sa vám nepáči. Štát je služba (súbor služieb) poskytovaná za vaše peniaze a používať ju musíte, aj keď sa vám nepáči. Či už sa rozhodnete používať alebo nepoužívať niektoré služby štátu, platiť za ne musíte.

Facebook je takisto spoločenstvo ľudí (aj keď virtuálne), len s tým rozdielom, že je založené na dobrovoľnej účasti – a vidíme, že funguje. Vy ste sa nenarodili do prostredia Facebooku, ale dobrovoľne ste sa stali jeho členom. Pravidlá (ktoré predtým nijak nezasahovali do vášho súkromia) ste dobrovoľne akceptovali a v prípade, že sa zmenia, môžete slobodne odísť a založiť si vlastné spoločenstvo s vlastnými službami a podmienkami, ktoré nebude nechcene zasahovať do súkromia iných ľudí.

Štát je spoločenstvo ľudí naviazané na určité územie, pri ktorom ste neakceptovali dobrovoľne žiadne podmienky. Tieto podmienky vám boli ihneď po narodení nanútené. Takisto nemáte na výber „túto službu“ prestať využívať, aj napriek tomu, ak by ste mali na danom území zakúpenú jeho časť v osobnom vlastníctve.

Reálna zmena služby (odchod do iného štátu) je len zmenou na rovnakú službu s menšími obmenami, no v princípe vždy tú istú. No dokonca ani toto nie je vždy možné, lebo každá vládnuca trieda si stráži svoje dobyté územie a napr. taká imigračná politika Slovenska je pre drvivú väčšinu žiadateľov nedobytná pevnosť. Facebook rozdiely nerobí, prihlásiť sa naň môže aj ten najchudobnejší človek, bez ohľadu na rasu alebo vzdelanie.

Rozdiel je teda taký, že Facebook je morálne vytvorené spoločenstvo so službami a štát je nemorálne vytvorené spoločenstvo so službami.

Je služba službou, ak je bezodplatná?

Diskusia sa rozprúdila aj na tému, či je služba službou, pokiaľ za ňu človek nedostane zaplatené – teda ak hovoríme o tom, že Facebook nám poskytuje bezplatnú službu. Podľa môjho názoru je to služba, lebo, ako bolo spomenuté, odplatou za vykonanú službu nemusia byť len peniaze alebo tovar, ale takisto aj nehmotné veci – napr. aj dobrý pocit. Ak si poviete, že odplatou za vami poskytovanú službu nemusia byť peniaze, ale stačí vám mať z toho dobrý pocit, čo vám prinesie pozitívnu energiu napr. do iných činností, ktoré už môžete vykonávať aj s hmotnou odplatou. Potom sa aj takto poskytovaná služba dá chápať ako služba za odplatu, no nehmotnú. Služba teda je službou, bez ohľadu na to, či a akú odplatu za ňu dostaneme.

Argument že „Facebook zarába predsa milióny, tak to nie je bezplatná služba“ padá jednak na skutočnosti, že túto službu môžete používať bezplatne a takisto aj na principiálnej otázke podstaty tejto služby, teda či by mohol vo svojej podstate fungovať aj bez reklám alebo podielov z predaja subdodávateľov Facebooku, z ktorých má zisk. Samozrejme by mohol, aj keď len v obmedzenom rozsahu (napr. na tej univerzitnej pôde, kde aj vznikol).

Takisto v prípade, ak je nám služba poskytovaná bez nášho súhlasu, stále je službou. Je to typický príklad služieb od štátu. Sú to nanútené služby.

Môže človek odmietnuť služby štátu?

V ďalšom vlákne sa na túto tému diskutovalo o tom, že či môžeme odmietnuť služby štátu. Argument o zbavení občianstva je jedna vec, no nesúvisí to s platením daní. Zbavenie sa občianstva podľa medzinárodných dohôd má za následok len to, že sa stávate občanom bez formálnej príslušnosti k nejakému štátu, no akonáhle niekde žijete (ako civilizovaný človek), nevyhnete sa plateniu daní.

Riešenie by mohlo byť zbavenie sa občianstva, plus odsťahovanie sa do pralesa, kde by ste žili necivilizovane ako Tarzan. Tam by vám štát dal s veľkou pravdepodobnosťou (no nie je to zaručené) pokoj. No je to logické, lebo štát ani nemá záujem o ľudí, ktorí žijú ako opice – tí sa nedajú zdaniť.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Štát

Perpetuum mobile na úradnícke stoličky

Britské koloniálne ministerstvo naberalo stovky nových úradníkov práve v čase, keď sa impérium rozpadalo a kolónie získavali samostatnosť. Slovenská verejná správa predvádza rovnaký úkaz: obyvateľov v krajine ubúda, no armáda štátnych zamestnancov narástla za pätnásť rokov o stotisíc ľudí a zhltne takmer štvrtinu všetkých verejných výdavkov. Bujnenie aparátu nie je náhoda, ale zákonitý dôsledok systému bez zisku a straty, ktorý žiadny nový minister z princípu nedokáže zastaviť.

Martin Bulák

Štát

Ako zanikla Slovenská republika

Nevieme, kedy presne sa to stalo. Bolo to postupné. Slovenská republika vznikla 1.1. 1993 ako projekt úspešného mladého politika Vlada Mečiara. Zažila všeličo - mafiu, vraždy, kradnutie, iluminátov, privatizácie, a

George Voluntaryista

Diskusia (17)