Štát je ako dedičný hriech
Nesie sa z generácie na generáciu tisícky rokov. Ten konštrukt, že silnejší mohol okradnúť slabšieho len pretože mohol, vytvoril systém vládcov a poddaných. Pri zmene systému z monarchie na demokraciu bolo neodolateľné opäť spravovať financie monarchu, ktoré už zo zvyku ľudí prúdili do pokladnice, a ktoré boli príliš obrovské na to, aby si len tak povedali – „Panovník nemá právo od Boha na výber daní a ani my ich nemáme právo vyberať, tak s tým celým končíme.“
Legitimovať tento dedičný hriech bolo nutné aspoň voľbami. Celý systém však vychádza z premisy, že silnejší okradne slabšieho a veľké množstvo zdrojov pritiahne ľudí, ktorí sa nebudú len tak ľahko vzdávať pohodlného života. Keď dôjdeme do dôsledkov, sú to voľné, bezpracne získané zdroje vybrané pod hrozbou násilia, ktoré ľudia sami, niekedy aj zo zvyku, poskytujú štátu a ktoré vytvárajú silný štát a degenerujú úsilie o vytváranie dobrovoľných vzťahov. Nebyť príjmov štátu nemôže existovať štát.
Práve príjem udržuje štát pri živote. Monarchia sa nemohla udržať, pretože sa nikto nemohol zosobniť pri výbere daní s panovníkom. Dnes toto privilégium panovníka prebrala štátna správa s jej 359 724 zamestnancami, kvôli ktorým ostatní prichádzajú o možnosť dispozície s viac než polovicou vlastného príjmu.
Nemusíte sa obávať babky, ktorá vhodí obálku do urny. Skupina, proti ktorej stojíte je 359 724 ľudí, ktorých živí to, že ich službám nemôžete povedať nie. Že si musíte zaplatiť vlaky aj keď ich nepoužívate, že musíte zaplatiť portál slovensko.sk aj keď od neho nič nechcete, že musíte platiť odbor všeobecnej vnútornej správy, aj keď neviete čo to je. Tento konflikt začína pri tom, keď im poviete nie a odopriete svoj súhlas. Zotrvačnosť tohoto systému bude obrovská, pretože nastavenie systému je geniálne. Aby bolo možné niečo také zmeniť, potrebujete početnejšiu skupinu než 359 724 ľudí s rovnakým presvedčením.
A nielen to. Odhodlanie takej skupiny musí byť obdobne veľké. Takáto skupina sa musí obávať toho, že príde o všetky svoje príjmy, pokiaľ nezasiahne. A v neposlednom rade, takáto skupina sa musí vytvoriť v prostredí, kde ľudia nekompatibilný so systémom sú selektovaní. Za neparticipovanie so systémom, alebo jeho pravidlami v lepšom prípade skončíte bez majetku, v horšom prípade v base, už len za to, že ste si chceli ponechať svoj príjem, prípadne ste nemali na zaplatenie odvodov.
Mejtil ·
Pekne napísané, vskutku článok vystihuje moje názory. Najzábavnejšie je, že táto demokracia umožnila, ako píše Rothbard, identifikovať sa so štátom, „my“. Zrazu problémom je štát, jeho fungovanie a snaha sa vedie s cieľom sfunkčniť ho, zefektívniť ho; namiesto toho štát samotný už problémom byť prestal. Demokracia sa mi vyprofilovala ako prirodzený evolučný nástroj štátu v súboji druhov, súboj tvorivej sily spoločnosti vs. etatizmus; v duchu hesla „nepoznaj svojho nepriateľa!“
Demokracia sa hrá na slobodu, nielenže vláda väčšiny je vraj „sloboda“, ale, primárne, tým popiera skutočnú podstatu slobody charakteristickú pre trhovú spoločnosť. Dobrovoľnosť vo všetkom jednaní, práve vláda ľudu je smiešnou zásterou pre tých, ktorí nemajú žiadny záujem žiť pod vládou – na základe tohto viac než kedykoľvek predtým stačí na uchopenie moci pasívny súhlas.
KtosiIný ·
"Aby bolo možné niečo také zmeniť, potrebujete početnejšiu skupinu než 359 724 ľudí s rovnakým presvedčením."
- Ten problém je oveľa väčší !!!!
Politici občanov okrádajú, ale súčasne časti občanov dávajú socialne darčeky, a tým si kupuju ich priazeň. A veľká časť občanov si ocenuje tieto darčeky, hoci štát im berie oveľa viac.
Takže tých ochráncov štátu je oveľa viac, ako 359 724.
Ján Zvolen ·
Mnoho politikov sa inšpiruje Ľudovítom XIV ktorý verejne vyhlásil: Štát som ja. !!!
Obrovská nevedomosť, nevzdelanosť a nezáujem zmeniť seba sú tými najväčšími priateľmi "panovníkov" typu štát som ja.
Zaujala ma debata na súkromnom rádiu v ZA. Volala tam babka a kritizovala opozičnú poslankyňu.
Citujem : Prestaňte škodiť pánovi premiérovi radšej ste nám mali odhlasovať vyššie dôchodky
a nie tých smiešnych "O euro 60 viac na mesiac !!!
Nič tak lepšie nevystihne našu realitu ako "pohľad" občana.
KtosiIný ·
"Obrovská nevedomosť, nevzdelanosť a nezáujem zmeniť seba sú tými najväčšími priateľmi “panovníkov” typu štát som ja."
- Najviac nebezpeční a najviac škodiaci politici nie sú tí hlupáci, ale tí chytrí politici.
Chytrý, mudry gauner je horší, ako hlupy gauner.
Ján Zvolen ·
písal som o voličoch
Alexios Komnenos ·
Pavol Trávnik je ďalší z nešťastníkov, ktorí svoju frustráciu (bohvie z čoho) riešia publikáciami na menejštátu. Takže:
1) protikladom monarchie nie je demokracia, ale republika (vedeli by o tom svoje vo Veľkej Británii, kde je aj demokracia, aj monarchia)
2) týpek nepozná rozdiel medzi pojmami verejná správa a štátna správa
3) vysvetľovať, prečo existuje verejná moc (a ktorá nutne vyžaduje dane) je asi zbytočná, ale keďže autor je asi povrchný absolvent niektorej právnickej školy, tak mu len pripomeniem, že bez štátnej moci by už nebolo treba ani právnikov.
Odporúčanie: treba rozhodne požiadať o vrátenie školného za nedostatočné vzdelanie. Prípadne vrátiť diplom.
Pavol Trávnik ·
1.) Nikde som neuvádzal protiklad, ale vývoj - prechod.
2.) Áno, vidím tu chybu, ale nepokladám ju za fatálnu pre bežného čitateľa. Považujem to za formalizmus narážať na to, dôležitý je pre mňa obsah článku.
3.) K vyjadreniu "bez štátnej moci by už nebolo treba ani právnikov" - nemyslím si, že hľadanie spravodlivosti je imanentné len štátnej moci. A jedna vtipná vsuvka: https://www.youtube.com/watch?v=m2VxpTMAbas
Alexios Komnenos ·
1) Veď to je presne ono - "pri zmene systému z monarchie na demokraciu"; to je typická chyba nedoučeného právnika. Jedno sa zaraďuje k forme vlády a druhé k režimu. Prechod od monarchie k demokracii existoval azda v starovekých Aténach. Dnes o takomto prechode nehovoríme.
2) Medzi štátnou správou a verejnou správou je sakramentský rozdiel, ktorý sa potom demagogicky zneužíva, napr. že štát zamestnáva toľko a toľko úradníkov - čo nie je pravda. Pre čitateľa je to dosť podstatné, aby sa nenechal zblbnúť podobnými klamstvami.
3) Áno, hľadanie spravodlivosti nemusí byť skutočne imanentné štátnej moci. Potom však už väčšinou ide o aplikáciu pouličnej spravodlivosti, a nie práva. Alebo, aby som zacitoval obľúbeného klasika, ktorému na tejto stránke beztak nikto nerozumie, Thomasa Hobbesa, príde k "bellum omnium contra omnium".
P. S.: Ako to ide so žiadosťou o vrátenie školného?
Pauley ·
ked je stat taky "zly", tak preco si ludia pocas celej historie opakovane a dobrovolne vytvarali statne utvary (staty) ?