Slovensko míňa na platy úradníkov najmenej
Tento nadpis článku ste tu asi nečakali. Podľa analytičky UniCredit Bank Aleny Štefánikovej toto tvrdenie vyplýva z jej analýzy. Porovnala, koľko jednotlivé krajiny EÚ míňajú na platy úradníkov v porovnaní s „veľkosťou ich ekonomiky“ (rozumej HDP). Takže porovnávame podiel celkových mzdových nákladov verejnej správy na hrubom domácom produkte...
Citujem: „Vyššie hodnoty ukazovateľa môžu hovoriť nielen o vysokých mzdách vo verejnom sektore, ale aj neefektívnosti štátneho aparátu, teda o veľkom počte štátnych pracovníkov v pomere k veľkosti ekonomiky. Zdá sa pritom, že Slovensko má v oblasti mzdových nákladov vo verejnej správe v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ relatívne menší priestor na hľadanie ďalších úspor.“
Čiže Slovensko je na tom v podstate dobre? Čím to je, že z toho porovnania vychádza Slovensko tak úžasne?
Porovnanie Slovenska v tomto zmysle hovorí viac o niečom inom ako o relatívnej výške miezd alebo počte úradníkov - o štruktúre HDP. Ono totiž aj všeobecne (vrátane súkromného sektora) je podiel miezd na HDP na Slovensku najnižší v EÚ. Analytička teda objavila len to, že platy verejného sektora na Slovensku sú na tom v porovnaní s EÚ krajinami podobne ako platy na Slovensku všeobecne.
Prosím, porovnanie podielu všetkých miezd na HDP...
Zdroj: Statistical Annex of European Economy (PDF), údaje za rok 2010
3 závery z uvedených grafov:
Citujem: „Vyššie hodnoty ukazovateľa môžu hovoriť nielen o vysokých mzdách vo verejnom sektore, ale aj neefektívnosti štátneho aparátu, teda o veľkom počte štátnych pracovníkov v pomere k veľkosti ekonomiky. Zdá sa pritom, že Slovensko má v oblasti mzdových nákladov vo verejnej správe v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ relatívne menší priestor na hľadanie ďalších úspor.“
Čiže Slovensko je na tom v podstate dobre? Čím to je, že z toho porovnania vychádza Slovensko tak úžasne?
Porovnanie Slovenska v tomto zmysle hovorí viac o niečom inom ako o relatívnej výške miezd alebo počte úradníkov - o štruktúre HDP. Ono totiž aj všeobecne (vrátane súkromného sektora) je podiel miezd na HDP na Slovensku najnižší v EÚ. Analytička teda objavila len to, že platy verejného sektora na Slovensku sú na tom v porovnaní s EÚ krajinami podobne ako platy na Slovensku všeobecne.
Prosím, porovnanie podielu všetkých miezd na HDP...
Zdroj: Statistical Annex of European Economy (PDF), údaje za rok 2010
3 závery z uvedených grafov:
- V oboch grafoch je Slovensko na chvoste. Teda Slovensko míňa na úradníkov menej v porovnaní k HDP jednoducho preto, že všeobecne ľudia na Slovensku (vrátane súkromného sektora) zarábajú menej v porovnaní ku HDP. Ten prvý graf teda o relatívnej možnosti šetriť na platoch a zamestnávaní úradníkov v rámci EÚ nič nehovorí.
- Zaujímavé nie sú krajiny, ktoré sú na chvoste prvého grafu, ale tie, ktoré majú všeobecne podiel miezd na HDP nadpriemerný (vysoko v druhom grafe) a podiel miezd vo verejnej správe podpriemerný (nízko v prvom grafe), tj. Rakúsko a Holandsko. Alebo ak porovnávame s mediánom, nie s priemernou hodnotou EÚ27, tak ešte tesne pribudne Nemecko. Tieto krajiny majú pravdepodobne podpriemerné možnosti v šetrení na štátnej správe. Lenže tieto krajiny to aj podpriemerne potrebujú.
- Zaujímaví sú aj tí druhí, nazvime ich darker side - podpriemerný podiel miezd na HDP všeobecne, ale nadpriemerný pre úradníkov: Estónsko, Grécko (v mojom grafe ako EL), Španielsko, Malta, Írsko. Ak by sme to brali podľa mediánu, tak Estónsko by sa do darker side tesne nedostalo.
Martin TT ·
Opäť celkom pekný príklad demágógie etatistov, keď začnú drístať o niečom v porovnaní k HDP.
Tomas Lengyel ·
To zas prrr.
HDP nie je zas az tak uplne nezmyselny ukazatel, ale ano, je to velmi hruby ukazatel. Druhou vecou je, ze je neskutocne v mediach a obzvlast politikmi precenovany (ci uz zamerne alebo z absencie aspon elementarneho ekonomickeho vzdelania). Rovnako tak sa mu niekedy dava vaha ako urcitemu jedinemu relevantnemu ukazatelu - co je tiez kravina. HDP ako prakticky kazdy ekonomicky agregatny ukazatel (mozno rovnako ako kazdy ukazatel humanitnych vied?) je dobre vnimat v sirsom kontexte, v suvislosti s dalsimi nemenej podstatnymi a vzajomne sa ovplyvnujucimi.
Tak ako je aj v clanku samotnom podla mna pekne vidiet. Po prvotnom uzase neznaleho - preboha, na mzdach vo verejnej sprave nie je kde brat! Nasleduje vytriezvenie v podobe porovnania podielu miezd na HDP a ajhla - ked tento udaj o podiele miezd vo verejnej sprave porovname aj v kontexte udajov celkoveho podielu miezd v krajine na HDP, tak zrazu vidime, ze sa ten nas verejny sektor nema zdaleka zas tak zle, co sa tyka miezd!
A to sa stale bavime iba o cisle samotnom. Ked hodime okom na komentar co pridal Roman http://www.menejstatu.sk/slovensko-mina-na-platy-uradnikov-najmenej/#comment-9093, kde vidime napr. porovnanie so Svajciarskom, tak sa zas neda lahko odbyt myslienka, ze nie s podielom miezd na celkovom vykone, ale hlavne so strukturou verejnej spravy nie je nieco v poriadku - a ak nedajboze este vezmeme udaj celkovy podiel miezd cca 58% na HDP vo Svajciarsku ako dany, tak:
- pri porovnani so Svajciarskom je slovensky podiel miezd na HDP vo verejnom sektore vychyleny v prospech slovenskeho verejneho sektora na ukor slovenskeho sukromneho sektora.
Roman Kanala ·
Škoda, že sa v tom prehľade neobjavilo aj Island, Nórsko a Švajčiarsko. Island sa do EÚ snaží vstúpiť, pre Nórsko a Švajčiarsko členstvo v EÚ im chceli vlády, ale ľud nechcel a v referende ho odmietol, Eurostat s nimi má zmluvu o dodávaní štatistických dát. Tak som to pozrel sám a ľaľa. Podiel úradníckych miezd na HDP pre
rok EU27 Euro17 CZ SK CH
2008 10.6 10.3 7.3 6.8 7.7
2009 11.3 11.0 7.8 7.7 8.1
2010 11.6 10.8 7.6 7.7 8.1
Zdroj: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/publication?p_product_code=KS-EK-11-002
To znamená, že Švajčiarsko má porovnateľnú ekonomickú váhu štátu ako Nemecko, Luxembursko, Česko, i Zlodejsko, teda okolo 7-8%. S Gréckom je to škoda porovnávať, udávajú 11-12%, kým Cyprus 15-16%, ale kvalita gréckych štatistík je legendárna.
Podiel švajčiarskych miezd na HDP som nenašiel v autoritatívnom zdroji (Eurostat, Federálny štatistický úrad, Svetová banka, ...) ale v citovanom článku
http://blog.etrend.sk/iness/2012/09/13/prerozdelovanim-k-vacsiemu-bohatstvu/
je údaj 58,7% pre neuvedený rok. To znamená pomerne štíhly štát, ktorý nechá ľuďom pomerne dosť peňazí na mzdách a na kapitalizáciu a neberie im na daniach.
Doporučujem pozrieť ten citovaný článok i diskusiu k nemu.
Ján Zvolen ·
Je 21. storočie a na Slovensku o tom ani nevieme.
Pamätám si ako som bol pred mnohými rokmi = 10timi na Polícii vypovedať ako poškodený = vykradli mi auto. Policajt ma privítal a povedal, že nemôže nič písať a mám prísť o týždeň. Pýtal som sa prečo? Lebo nemáme pásku do písacieho stroja. Bez nej sa písať nedá. Nevedel som čo mám povedať. Chcel som ísť pásku kúpiť, ale to som nemohol bralo by sa to ako podplácanie. O počítačoch vtedy ani slovo. Každý vyšetrovateľ - policajt mal písací stroj.
Opakujem je 21. storočie.
Predstavujeme si akú techniku musia mať na úradoch a ako sú navzájom prepojený, ale nie je to tak. Kto ide na úrad musí doniesť kópiu a často aj viacnásobnú TOHO čo úrad vydal a má vo svojom archíve. Duplicitne sa zakladajú papiere. Zvyšujú sa objemy "archivovaných dokumentov". Tie s často v konkrétnom meste a ďalší archív centrále.
Výkon úradov je neefektívny a keby tak konali podnikatelia skrachovali by za niekoľko mesiacov.
Nie úradníci, ale systém je zlý, neefektívny. Ale môžu ho zmeniť a "znovu vytvoriť" tí čo sú tam dosadení , alebo sedia dlhé roky a nemajú "schopnosti a vedomosti" ?
Ako raz povedal jedne robotník : Schody sa zametajú zhora.
Možno ALE na Slovensku?
Príkladom je daňová správa. Firma dodávajúca programové vybavenie sa tam drží zubami nechtami. Jej dlhoročné skúsenosti sa prejavujú tak, že výstupu sú už desaťročia v T602 - pozriete si tento textový editor 90tych rokov na nete...
Je 21. storočie len na našich úradoch a štátnych inštitúciách pričasto 19te....
Mzdy nie sú prvoradé, lebo úradníci vedia že málo zarobia ale málo budú robiť. To len návštevníci úradov = občania si to odnesú...aj keby hneď natrafili na "schopných a ochotných" úradníkov systém nepustí...
Je 21. storočie a systém nepustí využívať jeho možnosti.
J.V. Dubois ·
Ja už fakt nemôžem, to ste všetci boli niekde na školení INESS, kde vám vtĺkali do hlavy tieto hlúposti o HDP? Točíte donemoty to isté: "Slovensko má nízky podiel miezd a preto nie je možné prerozdeľovať, lebo dane sa vyberajú hlavne zo mzdy"
Budíček, HDP nie sú len mzdy, ale aj ZISKY podnikateľov a živnostníkov. Tieto zisky podliehajú dani z príjmu a daňovníci si za ne nakupujú tovary a služby podliehajúce DPHčke. A práve tieto solidárne dane sú základom pre financovanie vecí ako sú úradníci, armáda, požiarnici alebo policajti. Dane zo mzdy (nad rámec napríklad dane z príjmu) sa používajú hlavne na financovanie sociálneho systému - a na Slovensku aj na financovanie solidárneho zdravotníctva.
Tibor Peták ·
Privítam aj reakciu na môj článok, tento komentár sa ho asi netýka?! Bola to reakcia na tento článok? http://blog.etrend.sk/iness/2012/09/13/prerozdelovanim-k-vacsiemu-bohatstvu/
J.V. Dubois ·
Nie, je to reakcia na váš článok. Však rovnaký argument používate aj vy, napríklad záver číslo jeden: "Teda Slovensko míňa na úradníkov menej v porovnaní k HDP jednoducho preto, že všeobecne ľudia na Slovensku (vrátane súkromného sektora) zarábajú menej v porovnaní ku HDP. "
Viete že toto je logický nezmysel? HDP sa dá vypočítať aj dôchodkovou metódou, keď HDP je súčťom miezd ale aj ÚROKOV a ZISKOV. Mzda je iba jedna forma príjmu.
Navyše ako som spomínal, "prerozdeľovanie" môžete rozložiť na dve podskupiny: zásluhové (npr. dôchodky, poistenie v nezamestnanosti) a solidárne. A zrovna úradníci (predmet záujmu tohto článku) je financovaný zo solidárnych daní - akými sú daň z príjmu alebo DPH - ktoré sa platia aj z iných príjmov ako z miezd.
PS: pri čítaní tohto mám Deja Vu - diskutoval som o tom s vami už pri tomto článku: http://www.menejstatu.sk/z-coho-maju-slovaci-platit-vyssie-dane/
Tomas Lengyel ·
Ale vsak HDP mozeme pocitat viacerymi sposobmi - to nikto nepopiera (ani to, ze vysledne "cislo" bude vzdy dost podobne). Ale bez ohladu na to, aku zvolime metodiku vypoctu (teda z tych obvyklych, ktore ste naznacil), tak sa dostaneme k nejakemu vyslednemu HDP.
Potom zistime aky podiel na HDP prislucha mzdam v celej ekonomike. Ak je vseobecne u nas podiel miezd v ekonomike nizsi (a to vyrazne) ako inde, tak by bolo asi posetile predpokladat, ze podiel miezd vo verejnom sektore nebude na tom obdobne. A v kontexte tychto dvoch ukazatelov na tom zdaleka nie sme tak, ze by sa nedalo na platoch vo verejnej sprave setrit - to je podla mna aj pointou celeho clanku: reakcia na nezmyselne napisany clanok z HN
A samozrejme nesmieme zabudat na vsetky komplikacie (a nie prave male), ktore vyplyvaju z medzinarodneho porovnavania HDP, a z omedzenej vypovedacej hodnoty samotneho ukazatela HDP.
J.V. Dubois ·
Aha, OK asi som zle porozumel argumentu. V každom prípade som si to skontroloval a nepoteším vás. Slovensko na tom nie je "zle" ani v ukazovateli počtu vládnych zamestnancov v pomere k pracovnej sile: http://www.oecd-ilibrary.org/sites/gov_glance-2011-en/05/01/gv-21-01.html?contentType=&itemId=/content/chapter/gov_glance-2011-27-en&containerItemId=/content/serial/22214399&accessItemIds=/content/book/gov_glance-2011-en&mimeType=text/html
Sme na chvoste, s cca 10% - hlboko pod priemerom OECD (15%). Paradoxne, ale tento váš argument je v skutočnosti v prospech záverov v článku pani Štegfánikovej. Na to aby sa usporila malá časť vládnych výdavkov (ako percento HDP) je potrebné "vyhodiť" omnoho viac štátnych zamestnancov ako napríklad v (podiele štátnych zamestnancov podobnom) podobnom Nemecku, kde majú omnoho vyššie mzdy.
Taktiež je dobré uvedomiť si, kto to títo štátni zamestnanci sú - učitelia, policajti, vojaci, požiarnici či pracovníci organizácii zriadených štátom (múzeá, galérie apod) a až niekde na chvoste úradníci na mestských úradoch, ministerstvách apod. Takže inak povedané, akékoľvek výrazné šetrenie by už "zaťalo" do živého - keďže napriej malým platom nie je štátny sektor prezamestnaný v porovnaní s ostatnými krajinami OECD. Oveľa väčší zmysel majú opatrenia na príjmovej stránke - predchádzanie podvodov s DPHčkou, či iných daňových únikov alebo hľadanie alternatívnych daňových príjmov (majetkové dane).
Tibor Peták ·
Asi sa zhodneme, že štatistiky od Eurostatu sú aj v porovnaní s uvedenými grafmi v článku relevantnejšie než tie od OECD.
Podľa tohto zdroja, ktorý porovnáva dáta z Eurostatu: http://www.etui.org/Publications2/Working-Papers/The-public-sector-in-the-crisis (strana 10) v roku 2010 bolo na tom Slovensko v ukazovateli počtu administratívnych zamestnancov verejného sektora v pomere k pracovnej sile dosť zle, rozhodne v horšej časti krajín EÚ. Horšie na tom boli len tieto krajiny: Portugalsko, Poľsko, Maďarsko, Francúzsko, Litva, Luxembursko, Lotyšsko a Malta.
"Takže inak povedané, akékoľvek výrazné šetrenie by už “zaťalo” do živého." Ad hoc šetrenie by to mohlo spôsobiť, ale o tom tu (aspoň ja) nehovorím.
Článok bol ale o niečom inom.
J.V. Dubois ·
Prečítajte si najskôr definíciu tých "administratívnych" pracovníkov tu na strane 286: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-RA-07-015/EN/KS-RA-07-015-EN.PDF
Podľa tohto sú administratívní pracovníci okrem zamestnancov ministerstiev, miestnych úradov, sociálnej poisťovne a regulačných úradov aj policajti, požiarnici, sudcovia, väzeňská stráž a armáda. Nečudo že to dokopy dáva polovicu zamestnancov verejnej správy, druhá polovica sú už v podstate už len učitelia a zdravotníci verejných zdravotníckych organizácií.
A o čom bol teda vlastne ten článok ak nie o kritike tejto vety z analýzy: "Zdá sa pritom, že Slovensko má v oblasti mzdových nákladov vo verejnej správe v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ relatívne menší priestor na hľadanie ďalších úspor.“"
Tibor Peták ·
O tom, že to celkom určite neplynie z toho grafu.
Brano Zudel ·
Podla Slovstatu (SU SR) je zamestnancov vo verejnom sektore 630 tisic, cize je uplne jasne, ze ked ma tretina zamestnancov nizsie platy, tak to stiahne dolu platovy priemer celeho hospodarstva. Proste Tibor Petak obracia kauzalitu.
Tibor Peták ·
Hodil by sa tu priamo odkaz alebo spôsob výpočtu tých 630 tis. štátnych zamestnancov, lebo už sú to naozaj hrušky s jablkami.
630 tis. z 2,3 mil. je cca. 27%, teda skôr štvrtina ako tretina všetkých zamestnancov.
Ako môže takýto rozdiel v mzdových nákladoch vo verejnom sektore na HDP (7,7 % Slovensko vs. 11,6 % EÚ27) spôsobiť vo všetkých mzdách na HDP 48 % pre Slovensko vs. 65 % pre EÚ27?
Brano Zudel ·
Klasifikacia podla metodiky VZPS je ina, cize z 1,9 miliona je to asi tretina:
http://i47.tinypic.com/35laxhk.png
Okrem teda faktu, ze vam to bude tahat cely priemer dolu, tak to moze posobit aj na znizovanie miezd v sukromnom sektore, pretoze to znizuje vyjednavaciu silu potencialnych zamestnancov.
Takisto mate v oboch grafoch pravdepodobne inu metodiku. V druhom je GDP vo factor costs, ale v prvom to budu asi market prices. Ak si pozriete adjusted wage share v market prices GDP, tak priemer EU27 nie je 65%, ale 58% a SR ma 46%.
Posledna vec je metodika vypoctu druheho grafu, kde vchadzaju aj self-employed persons pod NETD, co moze tiez sposobovat rozdiel:
http://ec.europa.eu/economy_finance/ameco/HelpHtml/alcd2.html
http://ec.europa.eu/economy_finance/ameco/HelpHtml/netd.html
Tomáš Lengyel ·
Nechapem preco do toho motat VZPS. Co si pamatam, tak islo o porovnanie celkovych vydavkov na mzdy vo verejnom sektore s HDP.
Ak potom zacnes operovat s mnozstvom zamestnancov, tak to asi uplne nechapem. Ak sa bavime o celkovej sume na mzdy, tak odtial smerom k poklesu celkovej sumy mozeme ist aj cestou menej zamestnancov, ale vyssie mzdy.
Kazdopadne za mna dik za poopravenie cisiel na porovnatelne
Tibor Peták ·
No práve, hrušky s jablkami. Ani v prvom, ani v druhom grafe nepočítali so 630 tis. zamestnancami vo verejnom sektore. Mzdy 630 tis. (tretiny) zamestnancov v ekonomike nemôžu tvoriť necelých 8% HDP.
Aj keby to bolo podľa market prices, tak to stále nehovorí o obrátenej kauzalite. Súkromné wage share by boli stále v SR výrazne pod priemerom EÚ.
BŽ: "Okrem teda faktu, ze vam to bude tahat cely priemer dolu, tak to moze posobit aj na znizovanie miezd v sukromnom sektore, pretoze to znizuje vyjednavaciu silu potencialnych zamestnancov."
Ak tomu správne rozumiem, menšia skupina zamestnancov (vo verejnom sektore) ovplyvňuje platy vo väčšej skupine (súkromného sektora) viac, než je tomu naopak.
Karol "Karolisimo" Frihet ·
Priemerna mzda vo verejnom sektore je o tolko nizsia ako priemerna mzda v sukromnom sektore, ze to statisticky vyznamne ovplyvnuje priemernu mzdu vsetkych zamestnancov?
Lubos ·
V roku 2008 podľa eurostatu pracovalo 2 433 700 ľudí. Z toho cca 10%, teda vládnych zamestnancov je 243 370.
Avšak podľa inessu v roku 2008 bolo vo verejnej správe rozpočtovaných 360 434 ľudí, teda necelých 15%, čo je priemer OECD 32.
Samozrejme nie každé rozpočtované miesto bolo aj reálne obsadené, ale hlavný rozdiel bude IMHO v tom, že verejná správa nie je to isté, ako general government and public corporations.
http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?wai=true&dataset=lfsi_emp_a
http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:72G2c4izgVYJ:cenastatu.sme.sk/km-vss-zvs/2012/Eur+&cd=1&hl=sk&ct=clnk
Každopádne súhlasím, sekanie platov vo verejnej správe nič nerieši a skôr by viedlo k ešte väčšej motivácii hľadať si prácu v súkromnom sektore.
Na druhej strane si však myslím, že vo verejnej správe je priestor na šetrenie na mzdách a hlavne na ostatných položkách, ktoré súvisia s udržiavaním pracovného miesta (počítač, elektrika, papier, budovy...) a to rušením zbytočných alebo zbytočne náročných administratívnych úkonov.
J.V. Dubois ·
Nezdá sa mi korektné porovnávať údaje vyzbierané mne neznámou metodológiou (rozpočtovaný zamestnanci "verejnej správy") s údajmi od Eurostatu. Dáta z Eurostatu majú práve výhodu v tom, že sú porovnateľné naprieč krajinami. Je možné, že INESS zahŕňa do verejnej správy kategóriu zamestnancov, ktorých do toho nezahŕňa OECD. Potom porovnávate košík s jablkami s košíkom v ktorom sú aj jablká aj hrušky.
A k tomu vašemu záveru, ja naopak vidím obrovský priestor na šetrenie vo verejnej správe práve investíciami - od zateplenia či klimatizáciu administratívnych budov až po lepšie vybavenie (počítače apod). Potom by sme možno vedeli dosiahnuť buď rovnako za menej práce, alebo viac s rovnakým počtom zamestnancov.
Lubos ·
Nebol by som si istý tým, ako sa OECD/ILO mohli vysporiadať s rôznym usporiadaním verejnej správy v jednotlivých krajinách. To skôr ten Petákov eurostat vyššie (aj keď aj ten môže narážať na to, že v niektorých krajinách je daná funkcia sprivatizovaná, z tej definície, čo si dal vyššie mi to nie je zrejmé).
Ten pojem rozpočtovaný bude zrejme nejako vyplývať z mzdových výdavkov podľa štátneho rozpočtu pre daný rok, viz .gov.sk na str. 31 (síce novšie, ale pre potvrdenie stačí):
http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7973&documentId=6973
K tomu záveru; ak by sme robili porovnanie medzi zateplením jednej (!) budovy a trebárs programu ktorý by "jedným kliknutím" dokázal napr. len aktualizovať osobné údaje vlastníka v katastri nehnuteľnosti v databáze pre jedno katastrálne územie, tak s prehľadom vyhrá to druhé. Finančne aj časovo by išlo o porovnateľne náročný projekt, návratnosť by bola v mesiacoch a nie rokoch a s porovnateľnou finančnou úsporou (možno aj viac, keďže to druhé by šetrilo aj v lete a to v budovách všetkých 70-tich či koľkých správ katastra v SR).
Bojím sa, že podobný prípadoch sa v rámci rôznych rezortov nájde viac.
Martin TT ·
Tak si treba hlavne uvedomiť, kto tvorí väúčšinu toho HDP. A to sú exportné nadnárodné korporácie. Tie tu moc tých daní z príjmov neplatia. DPH pri exporte tak isto a cez rôzne vnútropodnikové transfery toho odchádza oveľa viac ako si dokážete myslieť.
Takže nechápem ten útok skrz INESS a tak.
J.V. Dubois ·
Kludne si namiesto HDP dajte HNP a výsledok bude v podstate rovnaký. Takže v tomto to nebude.
Martin TT ·
A z akého dôvodu by mal byť rovnaký? To mi teda vysvetli.
J.V. Dubois ·
HDP je suma príjmov (miezd, ziskov, úrokov atď) realizovaných na území daného štátu. HNP je suma príjmov realizovaných rezidentami daného štátu.
Pre Slovensko je HNP približne na úrovni HDP, rozdiel je cca 1% (viď tu: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=3469) Veľmi populárny názor, že Slovensku dominujú veľké firmy ako Volswagen, US Steel či Slovnaft sú nesprávne. Napríklad v tomto článku Michal Lehuta zistil, že top 200 slovenských firiem podľa Trend Top generuje "iba" 5% HDP, A to len pripomínam že HDP pre firmy sa počíta z pridanej hodnoty - ktorá obsahuje aj mzdy zamestnancov: http://blog.etrend.sk/michal-lehuta/2011/12/28/kde-sa-tvori-slovenske-hdp/
Ak by ste chceli nájsť krajinu, kde HDP a HNP nesedí tak je to Írsko. V Írsku sídli množstvo nadnárodných korporácií, hlavne farmafirmy ktoré ho využívajú vďaka daňovému systému na optimalizáciu finančných tokov. Takže rozdiel medzi Írskym HDP a HNP je až 17%, čo vplýva aj na ďalšie ukazovateľe presne ako hovoríte v prvom príspevku.
Ján Zvolen ·
Diskusia sa ako vždy stratila v DPH, HDP a neviem akých definíciách...
Slovensko je dlhoročne aj pred zavedením ROVNEJ dane vo svojom rozpočte orientované na nepriame dane. Ich výber = hlavne DPH, majetkové a spotrebné vždy prevyšoval výber daní z príjmov = PO a FO.
Na DPH Slovensko prichádza ročne o sumu 1-2 miliardy Eur.
Komu to vyhovuje?
Potom by bolo aj na platy v štátnej sfére.
Pri tabuľke koľko dáva Slovensko na platy...Je dôležité aké majú porovnávané krajiny štruktúry príjmov.
Paul ·
verejna sprava su len uradnici ?... aj ked je pravda, ze za komunistov bolo uradnikov ( byrokratov) niekolko nasobne menej ako dnes a ich pocet rapidne narastol s prichodom vlady velkokapitalistov, biskupov a pravicovych deforiem, autor by si mal najprv ujasnit co je uradnik a co vo vseobecnosti zamestnanec verejnej spravy...potom by mozno zistil, ze tabulka hovori aj o uciteloch, policajtoch, zdravotnom personale, vojakoch, hasicoch, kulturnych pracovnikoch atd., nielen "uradnikoch"