S eurovalom na večné časy
Zástancovia eurovalu ho prezentujú ako dočasnú pomoc krajinám, ktoré si z rôznych príčin v nejakom období nie sú schopné požičať na finančných trhoch. Euroval im má pomôcť preklenúť toto obdobie, po ktorom sa vraj vrátia späť na finančné trhy. Pokúsim sa vysvetliť, prečo sa žiadna krajina, ktorej sa dostalo, či dostane pomoci z eurovalu už nikdy na finančné trhy nevráti.
Pred vznikom eura investori vyžadovali rôzne úroky (na štátnych dlhopisoch) od rôznych krajín. Vyššie od Grécka, či Španielska, nižšie od Nemecka, či Holandska. Rôzne úročenie štátnych dlhopisov, vydaných v drachmách, pesetách, markách, či guldenoch odzrkadľovali rôznu mieru rizika nesplatenia dlhopisov. Väčšie bolo riziko (a adekvátne vyšší bol úrok) nesplatenia od rozpočtovo rozšafnejšej a hospodársky slabšej krajiny ako riziko nesplatenia u rozpočtovo zodpovednej a hospodársky silnej krajiny.
Euro, politický projekt, ktorý nedbal na ekonomickú realitu, sa pokúsil tieto prirodzené zákonitosti zmeniť. Rozpočtovo rozšafnejšie a ekonomicky slabšie krajiny sa euro-zázrakom dostali k oveľa lacnejším peniazom, ako by zodpovedalo riziku nesplatenia z ich strany. Úrok, tá prirodzená brzda ich rozšafnosti, zrazu prestala fungovať. Investori totiž prestali rozlišovať riziko u rôznych krajín s eurom, pretože implicitne predpokladali, že v krajnom prípade tieto dlžoby vyrovnajú rozpočtovo zodpovedné a ekonomicky silné krajiny. Tým euro spočiatku tiež veľmi vyhovovalo, pretože eurá, ktoré si požičali napríklad Gréci, dosť často končili napríklad ako platby za Nemcami dodané vojenské ponorky.
Avšak prirodzené zákony neoklameš. Investori postupne začali riziko nesplatenia štátnych dlhopisov rôznych štátov rozlišovať. A u tých rizikovejších žiadali vyššie úroky. Europolitici to identifikovali ako problém nenažraných investorov, ktorí nechcú naďalej zavierať oči nad rôznym rizikom. A ako riešenie vymysleli euroval. Problémová krajina si požičia od eurovalu a investori budú musieť požičať eurovalu za nižší úrok, pretože za pôžičky eurovalu ručia všetci ostatní, a teda aj najsilnejšie krajiny eurozóny.
Ale okrem rôznych výhod eurovalu, ktoré sú široko prezentované jeho zástancami, je s pôžičkou z eurovalu spojená aj jedna podmienka, o ktorej sa hovorí len veľmi, veľmi málo. Euroval ako veriteľ, má prednostné právo na splatenie svojich pohľadávok. Ak zachraňovaná krajina napriek všetkému úsiliu bude musieť vyhlásiť platobnú neschopnosť, najprv vyplatí všetky svoje záväzky voči eurovalu a až zo zostatku bude vyplácať ostatných svojich veriteľov. Podobná podmienka je spojená aj s úverom od MMF.
Skúsme si to ilustrovať na príklade:
Povedzme, že Grécko má (a ono postupne bude mať) dlhodobé pôžičky už len od eurovalu. Povedzme, že celková suma pôžičiek bude 300 mld. euro. Grécko sa chce postupne vrátiť na finančné trhy a chce si požičať 30 mld. euro, aby ich vrátilo eurovalu. Povedzme, že riziko nesplatenia dlhopisov investori ohodnotia na 10 %. T.j. z tých 30 mld. by v najhoršom dostali 27 mld. euro späť. K čomu vypočítajú príslušný úrok, ktorý budú požadovať. A teraz pozor: investormi vypočítané riziko nesplatenia gréckych dlhopisov sa vzťahuje na celý grécky dlh, t.j. na celých 300 mld. euro. Grécko teda v najhoršom splatí len 270 mld. A keďže tých 270 mld. je práve suma, ktorú by (po presune 30 mld. dlžoby na trh) Grécko dlžilo eurovalu, tak na základe práva prioritného veriteľa budú uspokojené len a práve pohľadávky eurovalu.
A toto je kúzlo eurovalu, s ktorým sa jeho zástancovia už tak nechvália. Pri hypotetickom návrate „zachránenej“ krajiny pravidlo prioritného veriteľa zvyšuje riziko pre potenciálneho trhového investora priam exponenciálne. V našom prípade z relatívne schodných 10 % na neakceptovateľných 100 %.
Je tu aj ďalšia zaujímavosť: ak si Grécko požičia z eurovalu, aby splatilo nejakú existujúcu pôžičku, euroval si požičia na trhu a za túto pôžičku bude v eurovale ručiť aj Slovensko, tak: grécky dlh sa neznížil, akurát sa zmenil veriteľ. Avšak Slovensku vznikol nový dlhový záväzok.
Takže suma sumárum: euroval zvyšuje celkové zadlženie účastníckych krajín, pretože zachraňovanej krajine sa dlh nezníži, ale naopak, vznikajú nové dlhové záväzky krajinám, ktoré sú zatiaľ v tábore záchrancov. V štádiu potenciálneho pokusu vrátiť zachraňovanú krajinu na finančné trhy pravidlo prioritného veriteľa exponenciálne zvyšuje riziko nesplatenia tej časti dlhu, ktorú by sa zachraňovaná krajina pokúsila vrátiť späť na trh.
A to sme ešte nespomenuli, že úrok pôžičky z eurovalu bude výrazne nižší, ako úrok, ktorý by musela zachránená krajina platiť na trhu. A preto aj ochota zachraňovanej krajiny vrátiť sa späť na trh bude minimálna.
Euroval bude fungovať len za prepokladu, že ECB nakoniec stlačí úrokovú mieru k 0% a bude bankám požičiavať temer zadarmo. Tiež požičané prepožičajú eurovalu za o niečo vyšší úrok, ale s minimálnym rizikom. A takto sa postupne realizuje tajný sen priaznivcov eurovalu: Európska Dlhová Únia, kde sa jednotkou dočasnosti (eurovalu) stane jeden furt.
reagan ·
A teraz otazka, ktora mna trapi. Co s tym moze urobit niekto ako ja? Priemerny slovak, co plati dane a tie sa pouzivaju na zachanu inych a nie na chod statu ako nas to niekedy ucili na obcianskej nauke. Lebo tak sa zda, ze ci uz podla poslednych volieb alebo podla relativneho ticha okolo ESM je asi 90% obcanov nasej krajiny s hore uvedenym systemom absolutne stotoznenych. Co je mimo mojho chapania, kedze sa medzi slovakmi oddavna tradovalo ako nas vsetci okradali od madarskych zemepanov, cez ceskych kapitalistov, zidovskych krcmarov, privatizerov, zahranicnych korporacii a podobne (doplnte ak som niekoho vynechal). A teraz, ked mame defacto vystavit rovno sek a poslat ho niekde za kopce, kde ani nedovidime, tak zrazu sa vsetci tvaria, ze je to spravne, ze to tak ma byt. Nechapacka, vysvetlite mi to niekto.
Andrej ·
treba to brat ako fakt - bankarom a politikom sa zachranuju rite, zatial co cele narody chudobneju za masivneho potlesku okolostojacich.
podla mna to vyvracia vsetky konspiracne teorie. neexistuje ziadne sprisahanie, ziadna tajna loza. ked na mna niekto vytiahne v najblizsej budcnosti zeitgeist, alebo neajku inu hovadinu, tak ho asi inzultujem! staci len poukazat na volby 2012, ked slovensko malo jedinecnu moznost opustit tento utrhnuty eurovagon, ale vox populi bol jednoznacny.
Tibor Pospíšil ·
Najprv k dôvodom, prečo s tým 90% súhlasí:
1. nerozumejú tomu a je im to jedno, verejné peniaze nepovažujú za svoje
2. majú strach. Strach je ideálny politický nástroj. Politici (temer) zo všetkých strán voličom hovoria, že ak nebude euroval, bude katastrofa.
Čo s tým môžeš robiť? Ja sa s tým snažím vyrovnať. Stále živím akúsi nádej, že niekde na svete nájdem miesto, kde budú dopady konca socializmu (nárokovej spoločnosti) čo najmenšie. A zároveň si hovorím, že keď moji rodičia prežili aj vojnu, že proste nemá zmysel nariekať. Treba sa k tomu postaviť čelom. Žiť naplno a s vedomím, že na tomto území sa ľudia nikdy nemali tak dobre, ako sa majú dnes. Akurát to už dlho nepotrvá. Ale každá žúrka sa raz skončí.
Tibor Peták ·
Kríza je príležitosť! (Bohužiaľ, nie pre tú najslabšiu vrstvu.)
Tibor Pospíšil ·
No ja ti neviem :(
Keď to napíšem takto: Vojna je príležitosť
Ešte stále Ti to bude znieť optimisticky? Aj keď uznávam, že to je extrém.
Ja to teda radšej budem brať tak, že sa radšej budem pripravovať na horšie scenáre a keby z toho potom skutočne vznikla nejaká príležitosť, budem príjemne prekvapený.
BTW: osadníkov nepokladáš za najslabšiu vrstvu? Alebo si myslíš, že pre nich to príležitosť nebude?
reagan ·
Este ten bod 2 by som ti uznal. Ale bod 1 mi nesedi. Aj ked k verejnych statkom sa spravame inak ako k tym vlastnym, toto je iny pripad. Ludom je jedno, ze dialnica bola predrazena, hlavne ze stoji. Je im jedno, ze zivime zbytocne urady, ale si povedia, ze aspon moj bratranec tam ma teply flek. Toto je pipad, kedy peniaze vsetkych slovenskych obcanov idu komplet do inych krajin. Pri nulovej protihodnote. Fico sa dostal prvykrat k moci, ked kritizoval vladu, ze predala SPP a ine strategicke podniky. A ludia mu to zrali, hoci za tie podniky sme dostali zaplatene (nechcem teraz riesit, ci dost alebo nie). A teraz ten isty Fico ide minut radovo vyssiu sumu vymenou za uplne nic, a ti isti volici su v klude. Ak by som si pred rokmi mal tipnut, ako dopadne politik, ktory by podporoval nieco ako euroval (sice pred rokmi by ma ani nenapadlo, ze nieco take vobec vznikne), tak by som tipovat, ze skonci loziac po kanaloch. A ajhla, niekto tu prave naopak ziskal moc ako nikto pred nim.
Tibor Pospíšil ·
Videl by som rozdiel v tom, že SPP a iné podniky sú konkrétne. A dokonca poskystujú služby občanom, ktoré sa im zdajú predražené. Takže keď im povieš, že sú predražené, pretože sú súkromné .... tak je to v súlade s väčšinovým názorom komsomolcov oboch farieb politického spektra.
Ale keď niekto pošle Španielom fiktívne čísla, ktoré si aj tak požičia? Neviaže sa to k žiadnej konkrétnej veci. Však ľudia bežne veria, že deficit rozpočtu je 3-4% a ono sú to percentá z HDP. Z príjmov sú to desiatky percent.
Virtuálne vs reálne je podľa mňa kľúč k pochopeniu bodu 1.
mrakoplas ·
jedine, co by som ja navrhoval, je nieco, co by mna dostalo do basy na velmi dlhu dobu a par ludi na cintoriny, pretoze inak sa mozes len posadit a sledovat :)
Alebo ako nizsie pise optimista a blazon(:)) Tibor, cakat na koniec tohto marazmu ...
Karol "Karolisimo" Frihet ·
Fakt ze euroval je senior veritel s prednostou som si tiez vsimol a tiez ma udivuje ze to zatial ziadny novinar neriesil. Nieco v tom zmysle som zachytil na Iness alebo Trimbroker, nepamatam presne, ale kedze nie su mainstream, nito ich neberie vazne (zatial, kym sa nenaplnia ich predpovede).
Tibor Pospíšil ·
Však s tým možno príde Fico, keď ho bude obhahovať. Akože to zabezpečí, že naše peniaze sú v eurovale v bezpečí. Že to zároveň znamená, že sú tam na furt, to už asi :) nepovie.
Karol "Karolisimo" Frihet ·
Samozrejme ze to bude prezentovat ako vyhodu, ako istotu co furt slubuje :-)
(len neviem ci to bude z nevedomosti a neschopnosti domysliet si dosledky alebo je to sucastou diabolskeho planu)
Presne v zmysle politickej demagogickej ekonomie: preco vsetko tak zdrazelo? - lebo dph stupla o 1% - pri chlebe je to 1% z muky, 1% z vajec ... kolko je to ked to nascitame? - parafrazovany vyrok judr. r.fica
PicoBello ·
velmi dobry clanok, skutocne vyborny. dakujem za tento postreh, sirim dalej.