S eurovalom na večné časy

Zástancovia eurovalu ho prezentujú ako dočasnú pomoc krajinám, ktoré si z rôznych príčin v nejakom období nie sú schopné požičať na finančných trhoch. Euroval im má pomôcť preklenúť toto obdobie, po ktorom sa vraj vrátia späť na finančné trhy. Pokúsim sa vysvetliť, prečo sa žiadna krajina, ktorej sa dostalo, či dostane pomoci z eurovalu už nikdy na finančné trhy nevráti.

Pred vznikom eura investori vyžadovali rôzne úroky (na štátnych dlhopisoch) od rôznych krajín. Vyššie od Grécka, či Španielska, nižšie od Nemecka, či Holandska. Rôzne úročenie štátnych dlhopisov, vydaných v drachmách, pesetách, markách, či guldenoch odzrkadľovali rôznu mieru rizika nesplatenia dlhopisov. Väčšie bolo riziko (a adekvátne vyšší bol úrok) nesplatenia od rozpočtovo rozšafnejšej a hospodársky slabšej krajiny ako riziko nesplatenia u rozpočtovo zodpovednej a hospodársky silnej krajiny.

Euro, politický projekt, ktorý nedbal na ekonomickú realitu, sa pokúsil tieto prirodzené zákonitosti zmeniť. Rozpočtovo rozšafnejšie a ekonomicky slabšie krajiny sa euro-zázrakom dostali k oveľa lacnejším peniazom, ako by zodpovedalo riziku nesplatenia z ich strany. Úrok, tá prirodzená brzda ich rozšafnosti, zrazu prestala fungovať. Investori totiž prestali rozlišovať riziko u rôznych krajín s eurom, pretože implicitne predpokladali, že v krajnom prípade tieto dlžoby vyrovnajú rozpočtovo zodpovedné a ekonomicky silné krajiny. Tým euro spočiatku tiež veľmi vyhovovalo, pretože eurá, ktoré si požičali napríklad Gréci, dosť často končili napríklad ako platby za Nemcami dodané vojenské ponorky.

Avšak prirodzené zákony neoklameš. Investori postupne začali riziko nesplatenia štátnych dlhopisov rôznych štátov rozlišovať. A u tých rizikovejších žiadali vyššie úroky. Europolitici to identifikovali ako problém nenažraných investorov, ktorí nechcú naďalej zavierať oči nad rôznym rizikom. A ako riešenie vymysleli euroval. Problémová krajina si požičia od eurovalu a investori budú musieť požičať eurovalu za nižší úrok, pretože za pôžičky eurovalu ručia všetci ostatní, a teda aj najsilnejšie krajiny eurozóny.

Ale okrem rôznych výhod eurovalu, ktoré sú široko prezentované jeho zástancami, je s pôžičkou z eurovalu spojená aj jedna podmienka, o ktorej sa hovorí len veľmi, veľmi málo. Euroval ako veriteľ, má prednostné právo na splatenie svojich pohľadávok. Ak zachraňovaná krajina napriek všetkému úsiliu bude musieť vyhlásiť platobnú neschopnosť, najprv vyplatí všetky svoje záväzky voči eurovalu a až zo zostatku bude vyplácať ostatných svojich veriteľov. Podobná podmienka je spojená aj s úverom od MMF.

Skúsme si to ilustrovať na príklade:

Povedzme, že Grécko má (a ono postupne bude mať) dlhodobé pôžičky už len od eurovalu. Povedzme, že celková suma pôžičiek bude 300 mld. euro. Grécko sa chce postupne vrátiť na finančné trhy a chce si požičať 30 mld. euro, aby ich vrátilo eurovalu. Povedzme, že riziko nesplatenia dlhopisov investori ohodnotia na 10 %. T.j. z tých 30 mld. by v najhoršom dostali 27 mld. euro späť. K čomu vypočítajú príslušný úrok, ktorý budú požadovať. A teraz pozor: investormi vypočítané riziko nesplatenia gréckych dlhopisov sa vzťahuje na celý grécky dlh, t.j. na celých 300 mld. euro. Grécko teda v najhoršom splatí len 270 mld. A keďže tých 270 mld. je práve suma, ktorú by (po presune 30 mld. dlžoby na trh) Grécko dlžilo eurovalu, tak na základe práva prioritného veriteľa budú uspokojené len a práve pohľadávky eurovalu.

A toto je kúzlo eurovalu, s ktorým sa jeho zástancovia už tak nechvália. Pri hypotetickom návrate „zachránenej“ krajiny pravidlo prioritného veriteľa zvyšuje riziko pre potenciálneho trhového investora priam exponenciálne. V našom prípade z relatívne schodných 10 % na neakceptovateľných 100 %.

Je tu aj ďalšia zaujímavosť: ak si Grécko požičia z eurovalu, aby splatilo nejakú existujúcu pôžičku, euroval si požičia na trhu a za túto pôžičku bude v eurovale ručiť aj Slovensko, tak: grécky dlh sa neznížil, akurát sa zmenil veriteľ. Avšak Slovensku vznikol nový dlhový záväzok.

Takže suma sumárum: euroval zvyšuje celkové zadlženie účastníckych krajín, pretože zachraňovanej krajine sa dlh nezníži, ale naopak, vznikajú nové dlhové záväzky krajinám, ktoré sú zatiaľ v tábore záchrancov. V štádiu potenciálneho pokusu vrátiť zachraňovanú krajinu na finančné trhy pravidlo prioritného veriteľa exponenciálne zvyšuje riziko nesplatenia tej časti dlhu, ktorú by sa zachraňovaná krajina pokúsila vrátiť späť na trh.

A to sme ešte nespomenuli, že úrok pôžičky z eurovalu bude výrazne nižší, ako úrok, ktorý by musela zachránená krajina platiť na trhu. A preto aj ochota zachraňovanej krajiny vrátiť sa späť na trh bude minimálna.

Euroval bude fungovať len za prepokladu, že ECB nakoniec stlačí úrokovú mieru k 0% a bude bankám požičiavať temer zadarmo. Tiež požičané prepožičajú eurovalu za o niečo vyšší úrok, ale s minimálnym rizikom. A takto sa postupne realizuje tajný sen priaznivcov eurovalu: Európska Dlhová Únia, kde sa jednotkou dočasnosti (eurovalu) stane jeden furt.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Európska únia a eurozóna

Bruselský plagátový socializmus: Každý obchod povinne vyvesí to, čo platí štvrťstoročie

Európska komisia od 27. septembra 2026 nariaďuje všetkým kamenným aj internetovým obchodom povinné zobrazenie harmonizovaného oznámenia o zákonnej záruke a zavádza unifikovanú značku GARAN. Nová byrokratická povinnosť neprináša spotrebiteľovi žiadne nové práva, no podnikateľov vyjde na milióny eur. Ide o ďalšiu ukážku regulačnej mentality, ktorá rieši neexistujúci problém vytvorením reálnych nákladov.

Martin Bulák

Diskusia (12)