Rozum a cit: Modelový prípad diskusie o regulácii strelných zbraní
Od nástupu Obamovej administratívy sa v USA zintenzívnila diskusia okolo zákazu či legalizácie strelných zbraní. Je to diskusia mediálna a politická. Zástancovia a odporcovia zákazu voľného predaja strelných zbraní sa navzájom častujú množstvom argumentov, veď bez argumentov sa nediskutuje. Otázkou je, aká je vnútorná povaha týchto argumentov? Tvárou v tvár obrázkom zabitých detí masovým strelcom, či „neuveriteľnému“ číslu 11000 vrážd strelnou zbraňou v USA ročne je zrejme dosť predvídateľné, že „chladné“ štatistické argumenty nemajú šancu uspieť pred obrazmi zabitých detí.
Nemožno sa preto čudovať, že je na stole otázka, či by nebolo dobré obmedziť počet strelných zbraní v USA. Je to úplne pochopiteľný intuitívne správny záver - menej strelných zbraní, menej vrážd. Tá časť občanov, ktorí tvrdia opak, tvrdia inuitívne nesprávne veci. Predsa stačí úplne jednoduchá predstavivosť: vidieť sa tvárou v tvár človeku, ktorý na mňa mieri zbraňou a strieľa. Keby zbraň nemal, tak takýto prirodzene intuitívny obraz ani nemôže nastať. To dá rozum. Preto ak ma na ulici zastaví anketár a opýta sa: ste za zákaz strelných zbraní, vybaví sa mi situácia, v ktorej by som sa mohol ocitnúť a niet o čom diskutovať.
Nepomôže ani to, ak mi tvrdia, že na počet obyvateľov USA je 11000 vrážd strelnou zbraňou ročne štatisticky malé číslo, veď ja sám pre seba nie som štatisticky bezvýznamný a predstava, že na mňa mieri niekto zbraňou je štatisticky nesporne silnejšia, ako úvaha o tom aká je pravdepodobnosť, že sa v takej situácii ocitnem. čiže ani pohľad na štatistiku úmyselného zabitia podľa krajín mi nepomôže, aj keď by som sa v nej napríklad dočítal, že počet úmyselne zabitých na 100 tis. obyvateľov je v USA približne rovnaký ako povedzme v Estónsku, kde (pokiaľ viem) je legálna držba zbraní veľmi obmedzená. A čo tak zakázať autá, keď je v USA počet mŕtvych na 100 tis. účastníkov cestnej premávky viac ako dvojnásobne vyšší ako počet zavraždených?
Uvedené príklady sú ukážkou tzv. racionálnych argumentov a často ich používajú zastáncovia legalizácie strelných zbraní v domnení, že racionálne argumenty majú vyššiu váhu ako tie intuitívne. Ale k tomuto sa ešte vrátim.
Do diskusie na tému sa pokúsila najnovšie zasiahnuť dvojica matematikov pod vedením Dominika Wodarza v práci Dependence of the Firearm-Related Homicide Rate on Gun Availability: A Mathematical Analysis, uverejnenej na slobodnom vedeckom portáli PLoS.org. Matematici sa na podklade údajov o zabití strelnou zbraňou v USA od prvej svetovej vojny po dnes pokúsili nájsť matematický model dopadu regulácie držania zbrane na mortalitu účastníkov konfliktu. Za tým účelom použili jeden z vhodných epidemiologických matematických modelov, pretože ten zodpovedá približne svojou formou komplexity forme komplexity spoločenskej problematiky vlastnenia strelných zbraní a ich použití v konflikte (odôvodnenie viď. zdroj, ktorý je volne k dispozícii). Skúmali pri tom dve formy strelných incidentov: jednak konflikty, pri ktorých niekto zastrelí inú osobu (One-against-one Attack), čo je najväčší počet incidentov a konflikty, pri ktorých masový vrah strieľa na veľa osôb. Tie naopak sú síce veľmi zriedkavé, zato mediálne uprednostňované pretože intenzívne dráždia predstavivosť konzumentov.
Výsledky modelu One-against-one Attack zhrnuli do dvoch nasledovných grafov (kliknutím na obrázok získate zväčšeninu):
One-against-one Attack Model vplyvu regulácie strelných zbraní na mortalitu obetí.
Grafy znázorňujú pravdepodobnosť zabitia strelnou zbraňou v čase útoku F(g) v závislosti od pravdepodobnosti držania strelnej zbrane v rukách obete útoku g. Tá je samozrejme do značnej miery závislá od zákonov, ktoré regulujú dostupnosť strelnej zbrane, ale aj od toho, či počas incidentu má zbraň pri sebe. Preto 0 zodpovedá zákazu zbraní a 1 volnej dostupnosti. Pri parametroch β2 (pravdepodobnosť úmrtia ozbrojenej osoby pri útoku) a β1 (pravdepodobnosť úmrtia neozbrojenej osoby pri útoku) hodnota β2/β1 zodpovedá nejakej úhrnnej kvantite, pre ktorú sú v grafe zobrazené jednotlivé línie.
Graf (a) zobrazuje situáciu kedy je v čase útoku podiel tých, ktorí vlastnia zbraň a majú ju pri sebe relatívne malý, zatiaľčo graf (b) zobrazuje situáciu, kedy je podiel tých, ktorí vlastnia v čase útoku zbraň a aj ju pri sebe majú relatívne vysoký.
Prvé čo nás na oboch grafoch úputa je, že najnižšia pravdepodobnosť úmrtia pri útoku strelnou zbraňou je v krajných hodnotách g, teda blízko nulovej alebo maximálnej dostupnosti strelnej zbrane pre obeť útoku. Obe krajné stratégie - žiadna regulácia a úplná reštrikcia - mininalizujú pravdepodobnosť úmrtia strelnou zbraňou. Veľmi kontraintuitívny záver. Samozrejme, je možné všelijako špekulovať, napríklad, že ak je vysoká dostupnosť zbraní, tak si viac útočníkov rozmyslí pri útokoch zbraň použiť, či vôbec zaútočiť.
Ďalší kontraintuitívny záver: oproti grafu (a) graf (b) ukazuje, že pri minimálnej dostupnosti strelnej zbrane pre obeť, pričom súčasne je relatívne vysoký podiel tých čo vlastnia v čase útoku zbraň a aj ju pri sebe majú, je pravdepodobnosť úmrtia obete útoku dvakrát vyššia. Vyššia reštrikcia zdvojnásobí počet mŕtvych pri útoku? Opäť sa dá špekulovať, že iste ak v čase útoku nejaký lupič má pri sebe zbraň na zastrašenie a obeť útoku skúsi zbraň na svoju obranu použiť, tak skôr útočník upadne do paniky a strelí v situácii, keď v reštrikčnom prostredí u obete zbraň neočakáva.
No a napokon posledný postreh. Ak vylúčime krajné hodnoty a budeme sa pohybovať v „gaussovských“ polohách g = 0.2-0.8 a v podobných hodnotách β2/β1, tak zistíme, že účinky reštrikcií, či liberálnosti sa pohybujú v relatívne malých dopadoch F(g) ~ 0,2. Dopady reštrikcií ekonomické, či iné na spoločnosť ovšem môžu byť veľké, a tak môže byť na mieste otázka: stojí to vôbec za to?
Ešte horšie to pre reštrikcie strelných zbraní dopadá v prípade hromadných vrážd, ale to už nemá zmysel rozoberať. Napokon sú zriedkavé a aj jednoduchá úvaha napovedá, že ozbrojené obete útoku majú väčšiu šancu útočníka zastaviť a znížiť tým počet jeho obetí ako neozbrojené.
Ide mi o iné. Uvedený graf, je výsledkom matematického modelu a možno ho považovať za typickú ukážku vedeckého racionalizmu. Odhliadnime teraz od toho, že môžu byť spory o relevantnosti modelu a dát, z ktorých vychádza. To napokon pripúšťajú aj jeho autori. Súhlasme nateraz s tým, že je to pomerne výstižný popis tak komplexného systému, akým je správanie sa spoločnosti v oblasti zabíjania strelnou zbraňou.
Vyvstávajú tu takto dva pohľady na nejaký spoločenský jav: intuitívny a racionálny. A tu sa mi vidí, že etatisti všetkých farieb majú neriešiteľnú dilemu. Na jednej strane vychádzajú v ústrety priemernému voličovi a chcú sa o neho postarať. Preto sú zástancami demokracie, prinajmenšom v podobe čo najširšieho volebného práva. Väčšinový volič je však intuitívny volič. Možno som hlúpy, ale mne trvalo viac ako hodinu, kým som spomínanú štúdiu prečítal a pochopil do dôsledkov o čom hovorí. Mám za sebou pomerne slušnú prax v čítaní podobných článkov. Som teda ako-tak schopný pochopiť kontraintuitívne analýzy. Očakávať však to isté od miliónov spoluobčanov by bolo naivné. Preto je racionálne predpokladať, že demokracia uprednostní intuíciu pred racionalitou.
Súčasne však sa dá predpokladať, že každý etatista (vrátane intuitívneho voliča) bude súhlasiť s tým, že štát treba spravovať rozumne, nie nerozumne. Lenže potom by mal ten istý etatista súhlasiť s tým, že štát by nemali riadiť politici, ale odborníci, prene tak ako to navrhoval Platón vo svojej Ústave. Potom ovšem netreba demokraciu, pretože odborníkov nevolíme, na odbornosť nie je politický názor. A ďalej. Ak napríklad dokáže počítač na základe vysoko racionálnych matematických modelov určovať čo je najracionálnejšie, tak netreba ani parlamenty a politikov, len dodávateľov modelov a vykonávateľov ich riešení. Nech nám vládnu počítače. Opäť sa asi sotva budem mýliť, ak poviem, že s týmto by ani najzarytejší etatista nesúhlasil.
Ak je nejaká neriešiteľná dilema, riešenie je mimo ňu. A tak etatisti v skutočnosti nič neriešia iba plnia dopyt založený na intuícii. Ľud má pocit ohrozenia? Dáme mu pocit, že je menej ohrozený. Zakážeme vlastnenie zbraní, zavedieme kamery, či odpočúvania. Nezabezpečíme síce to, že bude menej zabitých strelnou zbraňou, viac bezpečia, možno zabezpečíme pravý opak, ale uspokojíme POCIT väčšieho bezpečia. Ľudí v dôsledku krízy prepúšťajú z práce? Dáme na ich intuíciu a potrestáme „viníkov“ - bohatých. Viac práce síce nebude, skôr menej, ale uspokojil sa POCIT nespravodlivosti.
Takto to funguje, a to aj je podstata demokratického diskurzu. Jediným možným riešením potom zostáva pragmatizmus. Najúspešnejší politici sú v rečiach idealisti, ale v praxi pragmatici. V skutočnosti problémy neriešia a ani nemôžu, iba dávajú svojim voličom pocit, že tak konajú.
Racionálne je uznať, že spoločenké súžitie nepodlieha a ani nemôže podliehať nejakým racionálnym konštruktom, ale svojim vlastným vnútorným zákonitostiam, ktoré môžeme nanjvýš ak poznať. Preto je márne poukazovať napríklad na to, že politici tým, že zasahujú do trhu štátnymi neefektívnymi investíciami v konečnom dôsledku ekonomike nepomáhajú ale naopak škodia. Konajú pragmaticky a v rámci zákonitostí, ktoré v spoločnosti fungujú konajú racionálne. Tieto zákonitosti sú rovnako objektívne ako napríklad modelovaná zákonitosť vplyvu reštrikčnej politiky na počet zabitých strelnou zbraňou. Spoločnosť je oveľa komplexnejší systém ako sa dá popísať čisto ekonomickými zákonitosťami. Napríklad je zákonité, že pre správanie väčšiny je rozhodujúca intuícia a nie poznanie komplikovaných spoločenských formalizovaných modelov a väčšina v komplexnej sieti vzahov rozhoduje. Žehrať na to, či posmievať sa väčšine a nadávať jej do ovcí zreteľne poukazuje na neschopnosť a neochotu hlbšieho porozumenia reálnemu svetu.
palo satko ·
mas to špatne. vladnutie je straršie nez štat a štat je strarši nez demokracia a demokracia je strašia nez všeobecne volebne pravo. aj všeobecne volebna pravo neznamena, že si zvoliš koho chceš, ale len toho koho ti "ponuknu". či kandatku da dohromady armada, podnikatelska klika, odbory alebo sponzorovane strany je len otazka aktualnej situacie. vyždy vladne menšina v zaujme menšiny.
Ján Tralich ·
vždy je lepšie ak vladne mensina nez vacsina, najlepsie by snad bolo, keby sa nemusela ta mensina aspon tvarit, ze kona v prospech vacsiny (teda vlastne ich intuicie toho, co si myslia, ze je prospech), lebo by potom aspon nakladala s obcanmi ako tym, co v state clovek je - nevolnik, pracant, a majitel nevolnikov ako svojho majetku ma ovela vacsie incentivy sa o svoj majetok dobre starat, nez keby nevolnici vlastnili nevolnikov (priama demokracia), teda, ak by boli verejnym majetkom - http://www.youtube.com/watch?v=uxRSkM8C8z4
priama demokracia a teda vlada masy by bola pre prosperitu spolocnosti ovela destruktivnejsia - viac v tomto zhrnuti: http://www.iness.sk/media/docs/Hoppe_demokracia.pdf
qedstar ·
Dôsledkom potom, pochopiteľne je, že nám z marazmu pomôže len dobrý kráľ.
Stat zlyhal ·
Dobry kral? To je oxymoron na styl empatickeho zlodeja, alebo milosrdnej rakoviny?
qedstar ·
Nie, nie. Pokiaľ väčšina ľudí nemá morálku na dodržanie princípov free marketu, je to len na osvietenom vládcovi.
Stat zlyhal ·
Obavam sa vsak, ze nic take ako osvieteny vladca neexistuje. Ak by tomu tak bolo, svet by dnes vyzeral uplne inak.
qedstar ·
No... ako väčšina ľudí asi nemá na to aby boli osvieteným vládcom... vždy sa tam dostane nejaký alfasamec :). Ale hypoteticky je možné, že existujú aj dobrí ľudia.
Stat zlyhal ·
Ludia vo vseobecnosti nie su zli http://www.wired.com/wiredscience/2013/07/to-war-is-human-perhaps-not/
Kazdopadne s moznostou vladnut nad zivotmi inych prichadza automaticky aj nasilie, v opacnom pripade by kral nemal ako vynucovat dodrziavanie pravidiel.
qedstar ·
Ja si naopak myslím, že väčšina ľudí rada zneužíva tých, ktorí sú od nich existenčne závislí (rodičia deti, muži ženy, vláda ľudí).
Alexios Murtzflos ·
No, ja viem, že je úplne zbytočné argumentovať u menejštátnikov faktmi, ale keď už si autor článku nedal námahu zistiť, ako je to s Estónskom a či je 11,000 vrážd (čísla každoročne kolíšu, samozrejme) strelnými zbraňami v USA ročne "malé" alebo "veľké" číslo, tak odporúčam pekný sumár tu: http://www.theguardian.com/news/datablog/2012/jul/22/gun-homicides-ownership-world-list
Z neho vyplýva asi nasledovné:
1) počet vrážd strelnou zbraňou v USA, ak ho meriame na počet obyvateľov (a nie absolútne), je skutočne vysoký v porovnaní s európskymi krajinami (ak vynecháme také Albánsko) a znesie porovnanie s krajinami ako Uruguaj a Západný breh Jordánu s Gazou
2) jasná korelácia medzi rozšírením držby strelných zbraní a počtom usmrtených skutočne neexistuje. Stačí porovnanie Kanada a USA a je vidieť, že argument menej zbraní - menej zabitých neplatí absolútne
3) čo nevylučuje, že obmedzený prístup k zbraniam nie je od veci (ale očakávam, že to tu málokto uzná, takže akoby som to nenapísal)
4) tak nejak si myslím, že otázka rozšírenia vrážd má veľa dočinenia s kultúrnymi stereotypmi a kolektívnou psychikou (kovboj s flintou "Get out of my propriety!") - ale, ako by povedal Kočner, je to len môj pocit. Dôležitejšie sú čísla. Tie si autor tohto paškvilu nenaštudoval poriadne. Nabudúce, keď sa do písania čohokoľvek pustí, odporúčam viac zdrojov a menej lenivosti.
5) celkom sa mi páčila štúdia Dubnera a Levitta, ktorí pokles kriminality v NY od 90. rokov dali do súvisu nie s geniálnym Giulianim, ale s rozšírením potratov. Čo ukazuje, že rozhodnutia verejnej moci (vlády, samosprávy, atď, v miestnom žargóne je na to nechutná nálepka "etatisti") majú často charakter "zákona nezamýšľaných následkov". Neznamená to, že sa máme menej snažiť problém riešiť. Znamená to, že ho máme najprv lepšie pochopiť. Lepšie ako autor článku.
Radek Domica ·
Ako som v článku uviedol podľa zdrojov z wikipédie (a tie sa opierajú o štatistiku WHO), tak ide o celkový počet vrážd, nie vrážd strelnou zbraňou. Tam je miera podobná v USA ako napríklad v Estónsku. Môj veľký „kritik“ uvádza počet vrážd strelnou zbraňou a ten bude pochopiteľne v Estónsku oveľa nižší kvôli gun policy. Aj na tomto vidno, že sa vraždí či už sú strelné zbrane alebo nie, teda obmedzenie strelných zbraní neobmedzí počet zabitých nejako významne. Možno je lepšie pozornejšie čítať ako chrliť urážky.
Alexios Murtzflos ·
Pri porovnaní na tej tabulke z wikipedie, ktorá sa týka celkových vrážd, je väčšina "normálnych" európskych krajín na tom lepšie oproti USA dvoj- až trojnásobne. Vybrať si za porovnanie Estónsko je klasický príklad utilitárnej selekcie faktov a ignorácia tých, čo nevyhovujú našim zámerom. To je naozaj metodicky úžasne zvládnuté...
Preboha, ja tu nemienim byť zástancom anti-gun lobby. Už Moore (to je ten obľúbený etatista) vo svojom slávnom oscarovom filme upozornil, že sú krajiny, kde je ešte viac zbraní na hlavu ako v USA a nemá to za následok vyšší počet vrážd strelnou zbraňou. Netreba preto objavovať teplú vodu. Len trochu úctivejšie zaobchádzať s faktami a nevyberať si len tie, ktoré sa nám najviac hodia.
Preto by som sa rád profesora Domicu spýtal, či existujú aj štatistiky, ako je to s predajom útočným poloautomatických zbraní v jednotlivých krajinách. Mne sa tie štatistiky nechcú hľadať. Vďaka...
Karol Frihet ·
skor by som povedal, ze z tvojej strany je to nepochopenie (umyselne?) autora a snaha silou mocou nesuhlasit. IMO autor vybral estonsko preto, aby demonstroval, ze su krajiny kde sa killuje +/- rovnako pri rozdielnych gun-policy a teda, ze ten vyssi pocet v usa oproti inym eu krajinam nemusi byt v (len) v dosledku rozdielnej gun-policy ale vplyvaju na to aj ine faktory.
bm ·
ad: AM útočná poloautomatická zbraň? to je čo? je to absolutne mimo temy,lebo trestnych cinov spachanych takym niecim je statisticky zanedbatelne mnozstvo a aj pre obranu nie su pouzivane vo vyznamnej miere.(mimo filmov) NIKTO MI NEMOZE A NESMIE ZAKAZOVAT UCINNE BRANIT SEBA A SVOJU RODINU! zbrani na ciernom trhu aj na slovensku je take mnozstvo,ze tieto diskusie su smiesne. zakony funguju len proti slusnym ludom,kriminalnici si ich zozenu za par hodin.(vlastny prieskum :) ) a po druhe,bezny lupic kasle na strelne zbrane,staci mu noz!!!
Tibor Pospíšil ·
Tak skúsme niekde zakázať sekery. A zistíme, že počet vrážd sekerou tam výrazne klesne, ergo zákaz sekier podľa tvojej logiky zachránil životy.
.
A potom môžeme pokračovať nožíkmi, silnými povrazmi ....
palo satko ·
na rozdiel od revolveru k sekere predaš len raz a basta. občas ešte porysko a možno pilník. ale idiotovi čo si kupi devinu, ešte aj kybel nabojov, listok na strelnicu, popruh a každy treti rok novy model. predaj zbrani je o kšefte, tieto mudrovačky o občianskych pravach, slobode a tradicii sú omačkou. v skutočnosti ide o velky kšeft medzi magormi. ale to maš rovnake aj u nas s novymi ipod-mi, suv alebo drinkami.
Tibor Pospíšil ·
Zaujalo ma toto:
.
Uvedený graf, je výsledkom matematického modelu a možno ho považovať za typickú ukážku vedeckého racionalizmu.
+
Odhliadnime teraz od toho, že môžu byť spory o relevantnosti modelu a dát
.
Ja inak s článkou súhlasím, ale ku "racionálnej" argumentácii so štatistikou v hlavnej úlohe som mimoriadne skeptický. Ja som sa do hĺbky zaoberal štatistikou ne/zamestnanosti a prišiel som k záveru, že je to čistý cucprst. A keď sa pridajú ešte matematické modely reálneho sveta ....
.
Ak štatistika, tak mne by stačil ten počet zavraždených USA vs. Estónsko. Ale bojím sa, že keby som sa ponoril do metodiky, ako boli tie čísla získané, že by som tam našiel jedno veľké brucho :(
Andrej ·
super blog na sme + citanost 16000 po par dnoch RESPECT!
Tibor Pospíšil ·
Čítanosť je daná tým, že to uverejnili na titulke, t.j. na stránke www.sme.sk. A to je paradoxne niečo, čo mňa extra nepotešilo. Pretože to potom čítajú aj ľudia, ktorí čítajú len sme a nečítajú blogy. A tento konkrétny článok by som bol mal radšej len na blogu.
Radek Domica ·
S Tiborom jednoznačne súhlasím. Navyše citovaný článok modeluje v tej najmagickej forme štatistiky — na pravdepodobnosti. Vyrátavajú sa tam pravdepodobnosti z pravdepodobností, pričom sa pravdepodobnosť implicitne interpretuje ako objekt reálneho sveta.
Ja som silne skeptický nielen ku štatistike, ale aj k racionalizmu ako viere v to, že rozum možno povýšiť nad realitu, že s pomocou rozumu možno posúdiť, čo reálne je a čo nie. Táto viera je podvedome za každým matematickým modelom, Samozrejme nemáme nič iné ako rozumm aby sme čokoľvek o reálnom svet vedeli vyjadriť, len tomu rozumu je vhodnejšie menej dôverovať. Ale to je stáročná diskusia, viď Kantova „Kritika čistého rozumu“ s jej múdrymi výstrahami.
Ján Zvolen ·
Písať o USA a strelných zbraniach a chcieť to zovšeobecniť je nepochopenie histórie.
Dejiny sú dejinami vrážd = vojen politických a náboženských motívov...
Ale nikde to nebolo také okaté ako pri dobývaní AMERIKY civilizovanou Európou.
Už prvý nasledovníci Kolumba...potom vyhladzovanie Indiánov a strieľanie sa medzi sebou pre pôdu, dobytok....
Ako hovorí a píše veľký Filozof M...:
Ľudia sa budú správať rozumne až keď vyčerpajú ostatné možnosti...
Podľa mňa sú ostatné možnosti nevyčerpateľné...
Tibor Pospíšil ·
U štatistiky násilných úmrtí by som sa ja ako prvé pýtal nasledovné:
.
1. Niekto ma napadne a pri boji ma zabije
2. Niekto ma napadne a pri boji zabijem ja jeho.
.
Ako sa to javí z pohľadu konkrétnej štatistky. Bude prípad násilného úmrtia do štatistiky započítaný v oboch prípadoch? Alebo len v jednom z nich? Ktorom z nich?
Andrej ·
no ak ta niekto napadne a ty ho zabijes, tak si mozes byt minimalne isty, ze ta media zlyncuju, vid zimmerman vs. martin
Radek Domica ·
Uvedená štúdia nerozlišuje kto pri incidente zahynie: útočník, či obeť útoku.
bm ·
a treba sa bavit o kriminalite pachanej legalnymi zbranami!,bavit sa o zakaze ilegalnych(co sa deje,kedze su zohladnovane statistiky o trestnych cinoch spachanych strelnymi zbranami bez ocistenia o nelegalne.) je hlupe!