Prišli sme o zdravú konkurenciu v zdravotníctve?

Vláda rozhodla, že už budeme mať iba jednu zdravotnú poisťovňu. Ja to považujem za krok späť a oddialenie zlepšenia situácie o veľa rokov, ale netreba si ani idealizovať systém viacerých poisťovní, ktorý sme tu mali doteraz.

Jedno, čo sa zabúda, je, že to neboli poisťovne v pravom zmysle. Nebudeme ďaleko od správneho pomenovania, keď povieme, že to boli súkromní prerozdeľovači zdravotnej dane, ktorí nešli do reálneho rizika a ani nepociťovali skutočný konkurenčný tlak. Nebolo nič výnimočné, že výkony nemocniciam, lekárom jednoducho nepreplatili, lebo jednoducho už ten mesiac vyčerpali limit (minuli všetky dane, čo im štát nahnal na účet resp. minuli všetko, čo si povedali, že ten mesiac minú). Ja si pod poisťovníctvom predstavujem úplne iný, rizikový typ biznisu, ktorý sme my u nás nevideli. Nevideli sme ho predovšetkým kvôli dvom strelám do nôh slobodného zdravotníckeho trhu.

Prvou strelou je povinnosť zdravotného poistenia. Ak sa musia poistiť všetci, tak je to priestor na kartelové dohody, rozdelenie trhu a robenie nutného minima s garanciou, že štát tých klientov jednoducho zoženie svojimi donucovacími prostriedkami.

Druhou strelou eliminujúcou trhové mechanizmy je to, že pacient nie je celkom konfrontovaný s tým, aká je jeho poisťovňa “za divadelnou oponou”. Keď príde pacient do nemocnice, treba ho dať do poriadku čo najskôr a v čase, kedy sa nemocnica domáha preplatenia nákladov od poisťovne, pacient je už doma. Skutočným tlakom by bolo, keď by žiadny výkon nesmel ostať nepreplatený. Stačí si predstaviť, aké by to bolo, keď by pacient pri odchode zaplatil faktúru a následne s ňou išiel za svojou poisťovňou, nech mu ju preplatia. Predstavte si tú nespokojnosť klienta poisťovne, ktorému by poisťovňa otáľala s preplácaním faktúry mesiac, dva, či pol roka (ako sa to reálne stáva). Predstavte si tú zúrivosť pacienta, ktorému by poisťovňa vôbec nechcela preplatiť to, čo mal v zmluve. Predstavte si tie internetové fóra, kde by ľudia hovorili o svojich skúsenostiach s poisťovňami, predstavte si tie tlaky, aké by poisťovne museli vyvíjať na efektivitu pri poskytovaní výkonov, ktoré musia oni preplácať, aby vedeli dosiahnuť aspoň nejaký zisk. Predstavte si, koľko ľudí by uprednostnilo priame platby za služby, lebo by sa im nechcelo doťahovať s poisťovňami. Predstavte si, akú snahu o získanie poistencov by poisťovne museli potom vyvinúť.

Záver

Vyvlastňovanie, zakazovanie súkromných poisťovní a zakazovanie zisku považujem za krok zlým smerom, ale chcem upozorniť, že ak by sme chceli obraňovať doterajší systém a považovali ho za trhový, tak iba nahrávame kritikom slobodného trhu, socialistom a marxistom. Dávame im ľahké lopty na smeče, ktorými vedia veľmi ľahko ukazovať na zlyhanie neexistujúceho kapitalizmu v rámci neexistujúceho slobodného trhu. Správnym krokom by teda podľa mňa bolo odstránenie ostnatých bariér, za ktorými trh doteraz (ne)fungoval a nie stavanie železnej opony, ako to robí SMER.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Zdravotníctvo

„Bezplatná zdravotná starostlivosť.“ Preklad: v ambulancii si pripravte päťdesiat eur

Slovenskí pacienti platia na zdravotných odvodoch rekordné sumy, no v ambulanciách nechávajú stovky miliónov eur v skrytých poplatkoch. Pokrytecký mýtus o bezplatnej starostlivosti ničí lekárov aj peňaženky občanov. Skutočným riešením nie je ďalšie zakazovanie, ale legalizácia trhových cien, priama spoluúčasť a priestor pre súkromné poistenie.

Martin Bulák

Zdravotníctvo

Bezodná jama bezplatného zdravotníctva

Každoročný rituál dohadovania o rozpočte na zdravotníctvo opäť skončil nalievaním stoviek miliónov eur do čiernej diery. Dopyt po službe, ktorá je v mieste spotreby deklarovaná ako bezplatná, je z princípu neobmedzený a žiadny rozpočet ho nedokáže nasýtiť. Kým systém nepripustí cenové signály, o pridelení liečby budú namiesto peňazí rozhodovať nekonečné čakacie lehoty a úradnícke kvóty.

Martin Bulák

Diskusia (85)