Prečo sú (podľa Bryana Caplana) chudobní chudobnými

Pôvodne som mal v pláne napísať iba krátky komentár o ekonomických blogoch, ktoré „stoja za to“, lenže jeden zaujímavý článok si určite zaslúži aj našu okamžitú pozornosť. Ale pekne poporiadku. Ak máte radi chladnú logiku bez sentimentu, orientujete sa v ekonómii a ovládate angličtinu, tak si určite nájdite čas aspoň raz týždenne na návštevu týchto stránok:

Na nadšených „Rakúšanov“ pôsobí síce osoba Bryana Caplana asi ako trepotajúci sa kus červenej handry na býka (a nechápem prečo), ale odporúčam prekonať predsudky. 😉 Práve Caplan umiestnil pred štyrmi dňami na Econlib Econlog viac ako zaujímavý článok týkajúci sa chudoby (originál tu: Poverty and Behavior, kurzívou bleskový nepresný preklad):

Zoberme si tvrdenie:
Nemôžeme viniť X za chudobu, pretože chudoba samotná je dôvodom, prečo sa X vyhnúť.

Toto tvrdenie perfektne sedí, ak si za X dosadíme „nezamestnanosť“. Ak ste chudobný, potrebujete peniaze a mať zamestnanie je dobrým spôsobom, ako peniaze získať. Lenže rovnako tak má logiku dosadiť si za X čokoľvek z nasledovných:

  • alkoholizmus: Alkohol vás stojí peniaze a negatívne ovplyvňuje vašu schopnosť získať prácu.
  • závislosť na drogách: Podobné ako alkoholizmus, ale ešte nákladnejšie a zároveň môže viesť ku konfliktu so zákonom + nákladné odvykanie.
  • rodič samoživiteľ: Výchova dieťaťa stojí veľa námahy a peňazí. Jedna chudobná osoba má len málokedy dosť zdrojov na to, aby komfortne poskytla svojim deťom takúto kombináciu vynaloženej námahy a finančných prostriedkov.
  • nechránený sex: Môže viesť k predošlému bodu.
  • vyhadzov zo strednej školy: Tí, čo školu nedokončia, majú výrazne nižšie príjmy ako absolventi. Deti z bohatých rodín nie sú tak závislé na prípadnom vyhadzove. Deti z chudobných rodín si to nemôžu dovoliť.
  • byť slobodný: Ak žijete vo dvojici s partnerom alebo partnerkou, tak vďaka tomu ušetríte veľkú časť finančných prostriedkov, ktoré by ste duplicitne museli vydávať na chod domácnosti. Pre bohatého by tieto ušetrené prostriedky nemuseli mať takú váhu, ale pre chudobného sa jedná o nemalú časť jeho rozpočtu.
  • zločiny, z ktorých nie je finančný prospech: Jazda v opitosti a barové potýčky sa finančne nevyplácajú. Iba zvyšujú vaše liečebné a prípadne právne náklady. Bohatí si tieto náklady môžu dovoliť. Chudobní nie.

A ako upozorňuje Charles Murray, prakticky všetky tieto druhy chovania sú obzvlášť prevládajúce medzi chudobnými. Nespochybniteľné je, že „Byť chudobným je dôvodom k šetreniu, k tvrdej práci a k väčšej sebakontrole.“ Takže sociálne vedy by mali hľadať a sledovať faktory, ktoré spôsobujú oboje: chudobu a nezodpovedné chovanie. Aké to sú? Nízke IQ, nesvedomitosť, nedostatočná trpezlivosť a čistá iracionalita.

Nie je toto iba „obviňovaním obete“? Nie, je to niečo oveľa radikálnejšie: jedná sa spochybnenie predpokladaného postavenia chudobných ako „obetí“.

Čo k tomu dodať? Áno, existujú výnimky a toto tvrdenie môžeme brať aj ako prílišnú generalizáciu. Lenže rovnako je pravdou aj to, že obrovská časť skutočne chudobných sa chová tak, ako je uvedené vyššie, teda akoby sa z chudoby dostať ani nechceli. Kruté, neúprosné a logické – nič pre holubých šachistov.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Sociálna politika

Krivé zrkadlo príjmovej nerovnosti

Giniho koeficient slúži politikom a bruselským úradníkom ako univerzálna modla sociálnej spravodlivosti, hoci v skutočnosti meria iba statické rozdelenie peňazí v jedinom okamihu. Slovensko patrí na papieri k najrovnostárskejším krajinám v celej Európskej únii, no v skutočnej kúpnej sile sa krčí na chvoste. Meradlo, ktoré ignoruje reálnu životnú úroveň aj šancu vymaniť sa z chudoby, vedie k opatreniam, ktoré škodia práve tým najzraniteľnejším.

Martin Bulák

Diskusia (20)