Prečo (ne)vystúpiť z druhého piliera

Ľuďom sporiacim v druhom pilieri začínajú prichádzať listy o porovnaní dôchodku len z prvého piliera, ako aj z druhého piliera. Sú dva dôvody, prečo sa otvára opäť druhý pilier.

Verejne hlásaný dôvod je, že ľudia budú mať nižšie dôchodky, ak ostanú v druhom pilieri. Tento dôvod vychádza z aktuálneho porovnania oboch druhov dôchodkov.

Skrytý dôvod je ten, že štát potrebuje peniaze, a hľadá najľahšie riešenia, ako ich získať. A to je výstup ľudí z druhého piliera. Vláda myslí krátkodobo, predovšetkým na súčasné a budúce volebné obdobie.

Ale prečo vôbec vznikol druhý pilier? Pripomeňme si hlavný dôvod, starnutie obyvateľstva:

  • Teraz pracuje 1,6 zamestnaného na 1 dôchodcu.
  • V roku 2040 to bude 1 pracujúci na 1 dôchodcu
  • V roku 2060 už iba 0,74 pracujúceho na 1 dôchodcu.

Ak sa súčasné trendy výrazne nezmenia, miera vyplácaných dôchodkov oproti mzde bude klesať. Odhady sú, že dôchodok postupne klesne zo súčasných 43,7% mzdy na 28,9%

Máme zopár riešení, ako túto situáciu zvládnuť. Najjednoduchšie sú:

  • Zvýšiť dane a odvody
  • Znížiť výplatu dôchodkov
  • Zvýšiť dôchodkový vek

Iné riešenia sú:

  • Zvýšiť pôrodnosť (otázka je ale ako na to, momentálne žiadny štát EÚ nedokázal zvýšiť pôrodnosť na udržateľnú mieru)
  • Zvýšiť imigráciu (otázka znie, z kadiaľ získať vzdelaných imigrantov, a zároveň prečo by imigrant nešiel rovno do západnej Európy. Takisto môže nastať problém s inou kultúrou imigrantov)
  • Zvýšiť zamestnanosť, teda počet ľudí platiacich odvody (to znamená zamestnať aj dlhodobo nezamestnaných s nízkym stupňom vzdelania, napríklad menšiny)
  • Podporiť rozvoj súkromných dôchodkov

Predchádzajúca vláda sa rozhodla riešiť túto otázku práve podporou súkromných dôchodkov.

Ale prečo sú súčasné dôchodky z II. Piliera také nízke? Fondy, hlavne indexové sa zhodnocujú dobrým tempom, poplatky za správu fondu sú nízke a garantované zákonom. Teda nie je problém v DSS-kách.

Keď človek dosiahne dôchodkový vek, môže si kúpiť dôchodok z troch poisťovní. V prípade, ak sa tak občan rozhodne, prevedú sa prostriedky z jeho osobného účtu z DSS do poisťovne, a poisťovňa mu bude vyplácať mesačný dôchodok. Avšak poisťovňa naďalej tieto peniaze zhodnocuje, a zisky jej rastú. Odhadovaná marža poisťovne je 30 až 50%, a o to bude mať menší dôchodca dôchodok. Dôvody, prečo je tomu zatiaľ tak, je slabá konkurencia v tejto oblasti (3 poisťovne) ako aj malý počet ľudí, ktorí si zatiaľ kúpili dôchodok, ako aj slabý tlak na poisťovne zvýšiť mieru výplaty dôchodkov.

Sú tu aj alternatívy, napríklad nechať si peniaze zhodnocovať v DSS, a vyberať ročné zisky (Programový výber). Majetok po odrátaní vybratej sumy na osobnom účte klienta ostáva a zhodnocuje, a je dediteľný.

Vráťme sa opäť k skrytej príčine, prečo je otvorený druhý pilier. Teda štát potrebuje peniaze.

Deficit štátneho rozpočtu za rok 2014 bol 2,66%, teda mu chýbalo 3,45 miliardy € iba za tento rok. Celkový hrubý dlh štátu za rok 2014 je 41,3 miliardy €. A tieto čísla plánuje znížiť získaním peňazí sporiteľov odchádzajúcich z II. Piliera.

Vláda sa vyjadrila, že to bude posledné otvorenie druhého piliera pre výstup. Obchodník za týmto vyhlásením vidí predajný a nátlakový argument na sporiteľov. Predsa len, koľko ľudí by vystúpilo z druhého piliera, keby vláda oznámila, že otvorí druhý pilier aj o dva roky? Koľko ľudí by radšej počkalo, ako to bolo počas predchádzajúcich otvorení II. Piliera?

Zároveň vláda myslí krátkodobo. Bude potrebovať peniaze aj v budúcnosti? Predpokladáme, že áno. Bude sa snažiť získať zdroje rôznymi spôsobmi. Preto je pravdepodobné aj opätovné otvorenie druhého piliera v prípade, ak dôchodky vyplácané štátnou poisťovňou budú väčšie, ako dôchodky z I. aj II. Piliera spolu.

A ako by som sa rozhodol ja? Pokiaľ mám ešte viac ako 10 rokov do dôchodku, počkal by som s vystúpením z II. Piliera. Ak už raz niekto vystúpi z II. Piliera, jeho prostriedky pripadnú štátu, a zákon investovania hovorí: Prvé peniaze sa zhodnocujú najdlhšie, teda aj najviac. V prípade, ak by niekto vystúpil z II. Piliera, a opätovne do neho vstúpil, príde o prvú časť peňazí, ktorú si sporil a budú prevedené štátu, nevyužije plne výhodu zloženého úročenia, a tak získa výrazne nižší dôchodok. Taktiež treba zhodnotiť pomer akciového a dlhopisového fondu, pretože väčšina ľudí má peniaze práve v dlhodobo menej výnosnom dlhopisovom fonde. Teda aj druhý pilier treba správne čas od času nastaviť.

Zdroje:

  • Starnutie populácie na Slovensku: http://ako-investovat.sk/clanok/421/vladimir-balaz-starnutie-populacie-na-slovensku
  • O veľkej marži životných poisťovní: http://aktualne.atlas.sk/ferovy-dochodok-z-druheho-piliera-rezort-financii-vidi-skupe-poistovne/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/
  • Vývoj ekonomiky SR: http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2014/
Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Hospodárska politika

„Lacnejšie ceny elektrickej energie pre domácnosti.“ Preklad: vládnu sekeru zaplatíte na daniach

Ministerka hospodárstva Denisa Saková ohlásila, že cena silovej elektriny pre domácnosti má na základe memoranda dosiahnuť približne 79 eur za megawatthodinu, pričom vláda žiada od elektrární ďalšie ústupky. Zastropovanie cien však reálne náklady neodstraňuje, iba ich prenáša z faktúr za energie do štátneho deficitu a budúcich daní. Umelé potláčanie trhových cien navyše deformuje správanie spotrebiteľov a bráni prirodzenému šetreniu zdrojov.

Martin Bulák

Hospodárska politika

Politické kŕmidlo pre organizované menšiny

Teória verejnej voľby Jamesa Buchanana zbavila politiku romantických ilúzií o nezištných úradníkoch pracujúcich pre takzvané spoločné dobro. Vládne prerozdeľovanie sa neriadi anjelskými úmyslami, ale chladnou matematikou koncentrovaných ziskov a rozptýlených nákladov. Výsledkom sú dotačné schémy a privilégiá, pri ktorých pár tisíc vyvolených profituje na účet miliónov daňovníkov.

Martin Bulák

Hospodárska politika

Lagardovej peňazotlač: Prečo vládne dotácie na úroky ani štátne byty nezlacnia bývanie

Ceny nehnuteľností na Slovensku sa držia na historických maximách napriek drahším úverom a slabšiemu hospodárskemu rastu. Vládne dotácie na hypotéky a prísľuby štátneho nájomného bývania však krízu neriešia, ale len maskujú dôsledky dlhoročnej peňazotlače a zlyhania stavebných úradov. Skutočným dôvodom drahých bytov je zmes uvoľnenej menovej politiky, meniacich sa demografických potrieb a zviazanej ponuky.

Martin Bulák

Diskusia (14)