Odkiaľ pochádza všetok majetok ľudstva?

Zaujímavá otázka, na ktorú dajú ľudia rôzne odpovede. Tie budú závisieť od ich vzdelania, skúseností, či profesného zamerania. Pri myslení si všetci nesieme so sebou svoju históriu a tá určuje náš uhol pohľadu. Programátor databáz myslí v tabuľkách a ja ako dlhoročný účtovník myslím účtovne. Pohral som sa trocha s účtovným pohľadom na svet a nakoniec sa mi podaril dôkaz. Nie je to síce objav, je to iba dôkaz veci, o ktorej mnohí vedia, niektorí ju tušia a množstvo ľudí ju neakceptuje, ani keby bola dokázaná 50 nezávislými dôkazmi.

Účtovníctvo nie je žiadna vzletná ekonomická veda, je taká nádeničina, ktorá má ale pre ekonomiku rovnaký význam ako zákon zachovania hmoty a energie pre fyziku. Aj dôsledky sú rovnaké. Ekonomické teórie, ktoré sa rozchádzajú s účtovníctvom, sú rovnako hodnotné ako tie fyzikálne, ktoré sa rozchádzajú so zákonmi zachovania.

Základný účtovný princíp vychádza z veľmi jednoduchého predpokladu – „Každý majetok odkiaľsi pochádza.“ Ak chce účtovník popísať ekonomický stav nejakého subjektu, zostaví jednoduchú tabuľku, kde na jednej strane bude súpis všetkého majetku a na druhú stranu položí všetky zdroje, z ktorých tento majetok pochádza. Majetok sa označuje ako aktíva, zdroje ako pasíva a celá tabuľka sa nazýva súvaha, alebo bilancia. Štandardne sa používa v takejto forme.

Súvaha 1
Majetok Zdroje
1. Dlhodobý majetok 1. Vlastné zdroje
1.a. Dlhodobý hmotný majetok 1.a. Vklady
1.b. Dlhodobý nehmotný majetok 1.b. Zisky – straty za dobu existencie subjektu
1.c. Dlhodobý finančný majetok 2. Záväzky
2. Obežný majetok 3. Časové rozlíšenia zdrojov
2.a. Peniaze
2.b. Pohľadávky
2.c. Zásoby
3. Časové rozlíšenia majetku

Stav je zapísaný k určenému dňu. Jednotlivé druhy majetku i zdrojov sú vyjadrené v peniazoch v rovnakej mene v cenách, za aké boli obstarané. Súčet oboch strán je vždy a za každých okolností rovnaký.

Ak mám odpovedať na otázku z názvu článku, tak to znamená zostaviť takúto tabuľku pre každý subjekt vlastniaci akýkoľvek majetok a vykonať konsolidáciu. Konsolidácia v podstate znamená sčítanie súvah všetkých subjektov a vylúčenie vnútorných vzťahov.

Predstaviť si sčítanie rovnakého druhu majetku nie je problém. Vyradenie vnútorných vzťahov je trochu zložitejšie. Najjednoduchšie sa to dá vysvetliť na príklade rodiny. Zostavíme tabuľku za každého člena a sčítame, rovnaké položky. To ale nestačí, lebo váš syn si od dcéry požičal 10€ a po sčítaní nám vychádza, že rodina má záväzky i pohľadávky vo výške 10€, čo zjavne nie je pravda. Aby sme vyjadrili stav rodiny, správne musíme takýto záväzok i takúto pohľadávku zo súvahy vylúčiť.

V tejto chvíli môžeme začať zostavovať súvahu ľudstva. Prvý krok je jednoduchý. Je to zostavenie a sčítanie súvah všetkých subjektov na Zemi, ktoré vlastnia majetok. Výsledkom bude zas len tabuľka ako Súvaha 1. Druhým krokom je zložitejší, nakoľko potrebujeme vyradiť všetky vnútorné vzťahy pozemšťanov.

Keďže uvažujem o Zemi ako celku, tak ku každej pohľadávke musí existovať aj záväzok. Záväzky a pohľadávky, ktoré sú v vnútornými vzťahmi musíme vylúčiť. Je síce pravdou, že týmto krokom zaniknú všetky pohľadávky a všetky záväzky, ale pokiaľ viem, tak ľudstvo nikomu nič nedlhuje a taktiež nikto nič nedlhuje ľudstvu, takže tento krok je správny.

Časové rozlíšenia sú vo svojej podstate záväzkami a pohľadávkami. Ak si predplatíte noviny na budúci rok. Tak máte v priebehu budúceho roka noviny dostávať. Ku každej takejto udalosti na druhej strane existuje niekto, kto predplatné prijal a je teda povinný vám noviny dodávať. V rámci Zeme ako celku je vzťah úplne rovnaký ako s peňažnými záväzkami a pohľadávkami a teda časové rozlíšenia zo súvahy vylúčime. Pre kontrolu sa môžeme spýtať, či si niekde vo vesmíre niečo predplatili, alebo prijala predplatné. Ak nie, tak je tento krok tiež správny.

Ďalším kandidátom na vyradenie by mohli byť peniaze. Oproti čomu ale vyradiť peniaze. Tu nám pomôžu banky. To, čo bežne označuje ako peniaze, je peňažný agregát M2 a ten sa skladá z peňažnej základne = to, čo vydali centrálne banky t.j. agregátu M0 a jeho multiplikácie. Multiplikácia, ale neznamená nič iné len reťazec záväzkov bánk voči vkladateľom a pohľadávok za poskytnutými úvermi. Keďže táto časť peňazí je v skutočnosti tvorená pohľadávkami a záväzkami, tak ju musíme vyradiť.

Zostalo nám to, čo vydali centrálne banky, ale to je tiež iba záväzok centrálnych bánk poskytnúť na požiadanie inú hodnotu. Tou hodnotou je menové zlato a tak tu máme ďalší záväzkovo – pohľadávkový vzťah, ktorý môžeme vyradiť. Niekto môže namietnuť, že centrálne banky vydali omnoho viac peňazí, ako sú ich zásoby menového zlata. Ten presah nie je až tak veľký, nakoľko každé vydanie nekrytých peňazí skôr, či neskôr skončí v raste cien a teda i precenení zásob menového zlata. Ten zbytok skrátka nie je majetkovou hodnotou a teda nemá čo v súvahe robiť. Vyzerá to tak, že peniaze v súvahe ľudstva vôbec nie sú.

Kontrolná otázka znie používa ľudstvo peniaze ako prostriedok výmeny s nejakým iným ľudstvom. Odpoveď je záporná a vyradenie peňazí je správny krok.

Ako ďalší druh majetku kandidujúci na vyradenie zo súvahy by mohol byť dlhodobý finančný majetok. Ten pozostáva z dvoch druhov – jednak sú to podiely na iných subjektoch napr. akcie a potom rôzne druhy dlhopisov a derivátov. Dlhopisy a deriváty sú však normálne záväzkové vzťahy a tak ich musíme vyradiť.

Zostali nám podiely, vklady a akcie v podnikoch a iných subjektoch. Tieto subjekty ich ale účtujú na strane pasív ako o vkladoch, teda istom druhu záväzkov voči investorom. Z pohľadu investorov sa nám akcie a podiely javia zasa ako pohľadávky. Z predošlého vieme, že záväzky a pohľadávky máme zo súvahy vyradiť.

V tejto chvíli máme zo súvahy ľudstva vyradené všetko, čo vyradené malo byť a naša súvaha vyzerá takto.

Konsolidovaná súvaha ľudstva.
Majetok Zdroje
1. Dlhodobý majetok 1. Vlastné zdroje
1.a. Dlhodobý hmotný majetok 1.b. Zisky – straty za dobu existencie subjektu
1.b. Dlhodobý nehmotný majetok
2. Obežný majetok
2.c. Zásoby

Reálnym majetkom ľudstva ako celku teda je:

  • 1.a. Dlhodobý hmotný majetok, čo predstavuje všetku pôdu, známe a využiteľné nerastné zdroje, chovné stáda, budovy a pozemky, všetky stroje a prístroje, vybavenie domácností od nábytku po oblečenie.
  • 1.b. Dlhodobý nehmotný majetok tvorený celým poznaním ľudstva od Pythagorovej vety, cez projekt procesora, ktorý bude na budúci rok stiahnutý ako zastaralý, cez právne systémy všetkých štátov až po evakuačný plán vášho bloku.
  • 2.c. Zásoby všetkého druhu. Od uhlia a rudy na skládkach USS, cez jatočný dobytok na farmách a sklady supermarketov až po obsah vašej chladničky.

Účtovníka vždy viac ako strana majetku zaujíma strana zdrojov a aj tu je omnoho zaujímavejšia. Dokazuje totiž, že jediný zdroj, z ktorého pochádza všetok majetok ľudstva, je kumulovaný zisk.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Diskusia (29)