Nedeleguj, začni od seba

Vyberám 3 rôzne diskusie s mojim blízkym okolím. Nič nové neobjavím, ale myslím si, že z diskusií je vidieť podstata podpory štátnych regulácií. Všetky diskusie majú jedno spoločné - človek nerád koná, o to radšej však deleguje prácu alebo regulácie na iných. Z diskusií je zhruba vidno:

• ako človek dokáže kritizovať vysoké ceny, ale aj keď môže, sám s cenami nič nespraví. (Vajíčka)
• ako aj všeobecne antiregulatórny človek podporí štátne/európske regulácie, ak ide o tému, na ktorú je citlivý. (Mäso)
• ako pri verejnom probléme dokážu ľudia delegovať prácu a vymýšľať rôzne obmedzenia vlastnej slobody, len aby nemuseli pohnúť prstom. (V meste zdochol pes)

Vajíčka

Zdraželi nám vajíčka, pretože EÚ regulácie spôsobili, že sa z Maďarska, či Poľska k nám už dovážať nemôžu. Snažil som sa svojho blízkeho presvedčiť, že je to čistý problém tej regulácie, nie podnikateľov, ktorí logicky zdvihli ceny. On, že nie. Vraj podnikatelia sa na to mali čas pripraviť, vraj mohli zvýšiť produkciu pri zachovaní ceny vajíčok. Vysvetľoval som mu to zhora zdola, že pre podnikateľa je investovanie do zväčšovania výroby bez priameho viditeľného nárastu dopytu veľké riziko. Čo ak sa EÚ na poslednú chvíľu rozhodne, že sa vajíčka dovážať môžu, alebo čo ak Slovensko začne rozdávať 2 sliepky na rodinu, ako tomu bolo na francúzskom vidieku, apod. Príliš neisté. Nič nebolo dostatočne presvedčivé a pokračoval, že veď vajíčka, to je ako dážď, padá z neba a je skoro zadarmo. Vysolil mi dáta o tom, že sliepka znesie vajcia aj v zime a aj keď jej týždeň nedajú najesť. Ako som to počúval, automaticky mi napadlo, že ak to je také super, založme farmu! Pozemok by aj bol, dáme cenu nižšie ako ostatní a budeme predávať dážď za reálne peniaze. V tomto momente sa to zrazu celé otočilo. U môjho oponenta sa našli aj dôvody, prečo to nie je až taký dobrý biznis - choroby sliepok, drahé krmivo, smrad na záhrade a teda aj tie európske regulácie, atď. :) Ponaučenie: Ak je niečo podľa teba predražené, nenadávaj na podnikateľa, je to rovnaký človek ako ty. Buď jeho produkt nekúp, alebo ešte lepšie, viď v tom príležitosť podnikania.

Mäso

Na TA3 riešili, že po vajíčkach nám zdražie aj mäso, tiež kvôli reguláciám EÚ. Tie požadujú lepšie podmienky pre prasiatka, čím zvyšujú náklady chovateľov a tí si to potom implementujú do cien. Kamarát (inak už ohľadom regulácií dosť osvietený :)) sa zodvihol a víťazoslávne oznámil, že ale tomuto sa teší. Že on má prasiatka rád a že či som bol na bitúnku, ako to tam vyzerá. Na bitúnku a aj v ošipárni som bol, zvieratá mám rád a nie je to pekný pohľad. Ja som sa ho ale spýtal, či mu je jasné, že sa cena mäsa zvýši. Jemu to vraj neprekáža, vraj on veľa mäsa neje. Mno, otvoril som mu chladničku a dokázal som mu, že toho bravčového je dosť veľa. Lenže on má zvieratká natoľko rád, že sa počas diskusie rozhodol, že on teda radšej zaplatí aj to drahšie mäso. Môj kamarát je v podstate pokrytec, pretože on to drahšie mäso už kupovať mohol. Mohol kupovať mäso z bio fariem, kde majú prasiatka viac než dobré podmienky. Ešte lepšie ako nová regulácia požaduje. Keď mal na výber, sám sa podľa toho nesprával, ale keď to bude prikázané pre všetkých, tak bude rád? To mu vôbec nebude prekážať, že menej zarábajúci na to mäso možno ani nebudú mať? Ak by som si mal vybrať medzi zlými podmienkami pre prasiatka a nedostupnosťou mäsa pre chudobných, vybral by som to prvé. Ponaučenie: Ak si ochranca životného prostredia, predovšetkým sa podľa toho správaj, aj ako spotrebiteľ. Presviedčaj svoje okolie o potrebe a výhodách tebou preferovaných produktov, ale nepodporuj zákony, ktoré sťažia dostupnosť niektorých produktov pre najnižšiu vrstvu.

V meste zdochol pes

Vždy ma udivuje, ako človek seba samého dokáže vnímať ako výnimočného vtedy, keď sa mu to hodí a zapadnúť do davu, keď sa mu to nehodí. Na čo myslím? Výnimočný... Ak niekto ide na úrad / do nemocnice a je tam plno, po príchode domov je schopný povedať niečo ako: „Všetci sa tam ako dementi narvali na pol štvrtú a musel som kvôli nim čakať dve hodiny v rade.“ Podľa mňa bol sám súčasťou tých dementov, ale podľa neho nie, on je výnimka, on mal legitímne právo tam byť o pol 4, ostatní nie. :) Zapadnutý v dave... Na druhú stranu, človek sa necíti byť výnimkou, keď treba niečo spraviť. Vtedy sa ľudia veľmi radi za dav schovávajú. Pochádzam z menšieho mesta, kde, ako moji známi vravia, zdochol pes. No len málo z nich si uvedomuje, že za „zdochnutie mesta“ môžu aj oni, svojou nečinnosťou. Dobrým príkladom boli tieto čarbanice na jednej z informačných tabúľ v Komárne. Drvivá väčšina diskutujúcich na Facebooku vedela úplne presne pomenovať tých, ktorí tabuľu počarbali. ;) Iní potom vedeli pomenovať aj to, čo by s nimi spravili, keby ich prichytili. Až potom prichádzali aj riešenia...

• Najprv prišlo na rad delegovanie práce - podľa viacerých by to mali mať na starosti policajti. Neviem, ako si to predstavovali, asi mali chodiť okolo a čistiť to.
• Potom prichádzali nebezpečnejšie názory ako napr. zaviesť kamery na celé mesto. Takýto úplný Orwellov Big Brother na tomto webe o slobode ani nepotrebuje komentár.
• A až nejaký 50. komentár zrazu objavil takú tú jednoduchú vec - budem konať. Citujem: „Prídem do KN a budem konať. :-) Lebo áno, je to dementné, ale to nám nepomôže, že to ohodnotíme, lebo slová to nezmažú, iba KNčania, ktorým na tom záleží! :-)“

Inak celá diskusia bola na FB skupine Ahoj Komárno. Neviem, kto sú to, ale je úplne zrejmé, že si mohli takouto 10 minútovou umývacou akciou, nafotením „pred a po“ spraviť dobrú reklamu a teda spojiť dobré s užitočným. Namiesto toho uverejnili hore uvedenú fotku s komentárom: „Prečo?“. Ponaučenie: Prvá myšlienka pri akomkoľvek probléme (aj verejnom) by mala byť: „Dokážem s tým niečo spraviť?“ a nie „Kto by to mal spraviť?“. A druhá by potom mohla byť: „Môžem z toho niečo mať?“ Odpoveď pri tom nemusí byť len peňažný zisk. Môže to byť aj: „Dobrá publicita.“, „Dobrý pocit.“ alebo aj „Morálne právo kritizovať veci, ktoré zmeniť nedokážem.“.