Najväčšia lož Roberta Fica

Ľudia majú vsugerované, že „sociálna demokracia“ znamená systém, v ktorom sú bohatší ľudia, resp. ľudia zo strednej vrstvy v spoločnosti solidárni voči tým, ktorým sa až tak v živote nedarí

Ľudia majú vsugerované, že „sociálna demokracia“ znamená systém, v ktorom sú bohatší ľudia,  resp. ľudia zo strednej vrstvy v spoločnosti solidárni voči tým, ktorým sa až tak v živote nedarí. Teda tými, ktorí majú nižšie príjmy a sú chudobnejší. Prečo si myslím, že je to len mýtus a dokonca najväčšia lož „sociálnej demokracie“, vysvetlím v tomto článku.

Verejné výdavky sú zamerané prevažne na strednú vrstvu, pričom v značnej miere sú platené chudobnými a bohatými. Tí bohatší by Ficovým voličom asi neprekážali, no prečo na to doplácajú chudobní?

Štát má násilný monopol, ktorý mú zaručuje určovanie pravidiel, ktoré si ľudia medzi sebou nedohodnú dobrovoľným spôsobom. Každá skupina ľudí, ktorá je schopná ovplyvniť štátnu mašinériu, či už využitým jej zdrojov alebo tým že sa stane jej súčasťou, z nej dokáže značne profitovať. Túto skupinu tvoria hlavne ľudia zo strednej vrstvy.

Financovanie verejného vzdelávania

Ľudia z chudobnejších vrstiev končia školu v prevažnej väčšine strednou školou a ihneď sa snažia zaradiť do pracovného prostredia. Je to hlavne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rodine. Ľudia z vyššej vrstvy naopak pokračujú v štúdiu na vysokej škole a častokrát aj po nej (doktorand, ďalšia vysoká, …).  Jednak preto, že majú finančné zabezpečenie a teda nikde sa neponáhľajú, a takisto aj kvôli vyšším nárokom zo strany rodičov na ich vzdelanie, ktorí si náklady spojené s financovaním vysokej školy (cca. 200 €/mes.) môžu dovoliť.

Naopak chudobnejší častokrát ani nedokončia strednú školu v plnej miere. Je len malá časť spoločnosti (okolo 5%), ktorá je z chudobnejšej vrstvy a navštevuje vysoké školy.

Chudobnejší človek teda čerpá zo systému verejných zdrojov na školstvo v priemere minimálne o 5 rokov menej ako priemerný človek z bohatšej vrstvy. Čistými profitujúcimi štátneho vysokého vzdelávania sa stávajú ľudia zo strednej a vyššej strednej triedy.

Dotácie do poľnohospodárstva

Najväčšími prijímateľmi štátnych dotácii sú práve farmári. Dotácie sú obhajované potrebou samotnej produkcie, čo je ale výsledkom? Napríklad základné potraviny, ktoré je pre nás častokrát výhodnejšie dovážať z iných krajín. Tí ktorí profitujú z dotácií sú samozrejme majitelia fariem, ktorí jednoznačne nepochádzajú z chudobných vrstiev spoločnosti. V neposlednom rade, ľudia z nižšej vrstvy spoločnosti si nemôžu dovoliť základné potraviny. Jasný zisk pre strednú triedu.

Minimálna mzda

Aj keď sa môže zdať, že minimálna mzda ochraňuje chudobných, opak je pravdou. Jednak zabraňuje tým najchudobnejším v zamestnaní sa (lebo nemôžu pracovať za nižšiu mzdu) a takisto tým poskytuje pohodlie pre strednú triedu, ktorá môže pracovať za vyššie mzdy bez obáv toho, že by ich mohol vytlačiť z ich miesta niekto s nižšími mzdovými nárokmi.

Štátna podpora bývania

Je tiež jednou formou podpora strednej vrstvy, pretože drvivá väčšina ľudí, ktorí si berú hypotéku alebo si odkladajú peniaze na stavebné sporenie a následne využívajú aj štátne podpory, sú hlavne ľudia zo strednej a vyššej strednej triedy. Sú to jednoducho ľudia, ktorí si môžu dovoliť odkladať peniaze alebo splácať hypotekárny/stavebný úver. Znovu teda benefit pre strednú vrstvu.

Sociálny systém

Tento faktor najvážnejšie vplýva na celkový pomer prijatých benefitov strednej triedy. Sú to najmä tieto tri body:

 1.   Tí čo začnú skôr pracovať, odvádzajú štátu dlhšie dane a odvody ako tí, čo začínajú pracovať neskôr.

Keďže ľudia z chudobnejších vrstiev končia štúdium skôr, začínajú aj skôr pracovať a tým aj skôr začínajú platiť dane a odvody do systému.

Toto navyše platí len v optimálnom prípade. Ľudia z vyššej strednej vrstvy zvyknú častokrát po štúdiu odísť pracovať do zahraničia, čo znamená čistú stratu pre systém, ktorú musí zaplatiť aj ten chudobný. Takisto si zvyknú založiť firmy a v nich optimalizovať daňový základ. Častokrát potom živnostník platí oveľa menšie dane a odvody ako nejaký robotník vo fabrike.

 2.   Tí čo zomrú skôr, v porovnaní s tými, čo žijú dlhšie.

Podľa rôznych štúdií, chudobnejší pracujúci (manuálne pracujúci robotníci) sa dožívajú v priemere až o 8 rokov menej ako ľudia pracujúci na vyšších pozíciách (ekonómovia, manažéri, atď.). Čo je aj pochopiteľné, vzhľadom k ich vyššej fyzickej záťaži a horšej životospráve. Podľa údajov Svetovej banky, priemerná predpokladaná dĺžka života na Slovensku je 75 rokov.

Vychádzame teda z predpokladu, že obidvaja odchádzajú do dôchodku vo veku 65 rokov. Na základe týchto údajov môžeme teda povedať, že ak sa človek z vyššej vrstvy dožije v priemere na Slovensku cca. 79 rokov a z nižšej 71 rokov, potom čistý rozdiel v čerpaní dôchodku je 8 rokov, keďže obidva údaje sú dožitím nad predpokladanou dôchodkovou hranicou (65 rokov).

Znamená to, že chudobný človek bude čerpať dôchodok len 6 rokov. Bohatší človek bude čerpať dôchodok 14 rokov. Rozdiel teda činí značnú čiastku v prospech bohatšieho človeka.

K tomu treba samozrejme ešte pripočítať náklady na zdravotnú starostlivosť počas dôchodkového veku, a ostatné verejné služby,  ktoré bohatší človek užíva ešte dlho po smrti človeka z chudobnejších pomerov.

3. Tie skupiny, kde manželka v domácnosti nemusí pracovať.

Všetky tieto body sú v prospech strednej a vyššej strednej vrstvy.

Záver

Bohatší človek zo strednej vrstvy zomiera a za celý svoj život na sociálnom systéme zarobil. Alebo ak chcete inými slovami – chudobný odviedol do systému o viac ako bohatý.

Sociálny štát nefunguje. Najviac profitujúcim v sociálnom štáte je človek z vyššej strednej vrstvy, študujúci na vysokej škole (najlepšie na viacerých), duševne pracujúci s kvalitnou životosprávou (životom na vyššej úrovni), dožívajúci sa vysokého veku. Naopak najviac tratí na sociálnom systéme bežný robotník, ktorý sa tak fyzicky zoderie za svoj život, že „umrie ešte pred dôchodkom“.

Určite teda neplatí, že v sociálnom štáte Roberta Fica chudobní profitujú z bohatej strednej vrstvy. Napriek tejto najväčšej lži, na ktorej sa zakladá celá jeho politika, mu ako prví uveria hlavne tí, ktorí na takomto systéme najviac tratia.

Jediný skutočný spôsob, kedy by chudobný tak neškodoval, by bolo, ak by:

  • neexistoval systém bezplatného vysokého školstva,
  • alebo neexistoval systém starobného dôchodkového zabezpečenia,
  • alebo neexistoval systém verejného zdravotníctva.

Inými slovami, ak by sa zmenšoval rozsah štátu. Skutočný sociálny systém, z ktorého by profitovala chudobnejšia vrstva, je systém malého štátu.

A prečo s tým Fico nič nerobí?

Lebo nechce. Ľudia zo strednej triedy tvoria najväčšiu časť spoločnosti. Ak by sa zrazu zmenil systém a začali by z neho profitovať skupiny zastúpené v malom rozsahu, začal by strácať voličov. Jednoducho je výhodnejšie vytvoriť voličskú základňu z najväčšej vrstvy spoločnosti a pritom obetovať malú skupinu chudobných (ktorí mu nakoniec takisto uveria, aj keď sami na to najviac doplácajú).

Popisoval to už aj Milton Friedman, a nazval to „Mýtusom Robina Hooda„:

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Sociálna politika

Tomášove trináste dôchodky: Pyramídová hra pred neodvratným krachom

Priebežný dôchodkový pilier vykazuje miliardové manká a výber poistného už dnes nestačí ani na bežné výplaty. S blížiacim sa odchodom silných ročníkov do penzie a prepadom pôrodnosti sa štátna pyramídová schéma nezadržateľne rúti do kolapsu. Namiesto plytvania na trináste dôchodky na dlh je najvyšší čas začať systém demontovať a vrátiť zabezpečenie na starobu do rúk občanov.

Martin Bulák

Sociálna politika

Krivé zrkadlo príjmovej nerovnosti

Giniho koeficient slúži politikom a bruselským úradníkom ako univerzálna modla sociálnej spravodlivosti, hoci v skutočnosti meria iba statické rozdelenie peňazí v jedinom okamihu. Slovensko patrí na papieri k najrovnostárskejším krajinám v celej Európskej únii, no v skutočnej kúpnej sile sa krčí na chvoste. Meradlo, ktoré ignoruje reálnu životnú úroveň aj šancu vymaniť sa z chudoby, vedie k opatreniam, ktoré škodia práve tým najzraniteľnejším.

Martin Bulák

Diskusia (55)