Najväčšia lož Roberta Fica
Ľudia majú vsugerované, že „sociálna demokracia“ znamená systém, v ktorom sú bohatší ľudia, resp. ľudia zo strednej vrstvy v spoločnosti solidárni voči tým, ktorým sa až tak v živote nedarí
Ľudia majú vsugerované, že „sociálna demokracia“ znamená systém, v ktorom sú bohatší ľudia, resp. ľudia zo strednej vrstvy v spoločnosti solidárni voči tým, ktorým sa až tak v živote nedarí. Teda tými, ktorí majú nižšie príjmy a sú chudobnejší. Prečo si myslím, že je to len mýtus a dokonca najväčšia lož „sociálnej demokracie“, vysvetlím v tomto článku.
Verejné výdavky sú zamerané prevažne na strednú vrstvu, pričom v značnej miere sú platené chudobnými a bohatými. Tí bohatší by Ficovým voličom asi neprekážali, no prečo na to doplácajú chudobní?
Štát má násilný monopol, ktorý mú zaručuje určovanie pravidiel, ktoré si ľudia medzi sebou nedohodnú dobrovoľným spôsobom. Každá skupina ľudí, ktorá je schopná ovplyvniť štátnu mašinériu, či už využitým jej zdrojov alebo tým že sa stane jej súčasťou, z nej dokáže značne profitovať. Túto skupinu tvoria hlavne ľudia zo strednej vrstvy.
Financovanie verejného vzdelávania
Ľudia z chudobnejších vrstiev končia školu v prevažnej väčšine strednou školou a ihneď sa snažia zaradiť do pracovného prostredia. Je to hlavne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rodine. Ľudia z vyššej vrstvy naopak pokračujú v štúdiu na vysokej škole a častokrát aj po nej (doktorand, ďalšia vysoká, …). Jednak preto, že majú finančné zabezpečenie a teda nikde sa neponáhľajú, a takisto aj kvôli vyšším nárokom zo strany rodičov na ich vzdelanie, ktorí si náklady spojené s financovaním vysokej školy (cca. 200 €/mes.) môžu dovoliť.
Naopak chudobnejší častokrát ani nedokončia strednú školu v plnej miere. Je len malá časť spoločnosti (okolo 5%), ktorá je z chudobnejšej vrstvy a navštevuje vysoké školy.
Chudobnejší človek teda čerpá zo systému verejných zdrojov na školstvo v priemere minimálne o 5 rokov menej ako priemerný človek z bohatšej vrstvy. Čistými profitujúcimi štátneho vysokého vzdelávania sa stávajú ľudia zo strednej a vyššej strednej triedy.
Dotácie do poľnohospodárstva
Najväčšími prijímateľmi štátnych dotácii sú práve farmári. Dotácie sú obhajované potrebou samotnej produkcie, čo je ale výsledkom? Napríklad základné potraviny, ktoré je pre nás častokrát výhodnejšie dovážať z iných krajín. Tí ktorí profitujú z dotácií sú samozrejme majitelia fariem, ktorí jednoznačne nepochádzajú z chudobných vrstiev spoločnosti. V neposlednom rade, ľudia z nižšej vrstvy spoločnosti si nemôžu dovoliť základné potraviny. Jasný zisk pre strednú triedu.
Minimálna mzda
Aj keď sa môže zdať, že minimálna mzda ochraňuje chudobných, opak je pravdou. Jednak zabraňuje tým najchudobnejším v zamestnaní sa (lebo nemôžu pracovať za nižšiu mzdu) a takisto tým poskytuje pohodlie pre strednú triedu, ktorá môže pracovať za vyššie mzdy bez obáv toho, že by ich mohol vytlačiť z ich miesta niekto s nižšími mzdovými nárokmi.
Štátna podpora bývania
Je tiež jednou formou podpora strednej vrstvy, pretože drvivá väčšina ľudí, ktorí si berú hypotéku alebo si odkladajú peniaze na stavebné sporenie a následne využívajú aj štátne podpory, sú hlavne ľudia zo strednej a vyššej strednej triedy. Sú to jednoducho ľudia, ktorí si môžu dovoliť odkladať peniaze alebo splácať hypotekárny/stavebný úver. Znovu teda benefit pre strednú vrstvu.
Sociálny systém
Tento faktor najvážnejšie vplýva na celkový pomer prijatých benefitov strednej triedy. Sú to najmä tieto tri body:
1. Tí čo začnú skôr pracovať, odvádzajú štátu dlhšie dane a odvody ako tí, čo začínajú pracovať neskôr.
Keďže ľudia z chudobnejších vrstiev končia štúdium skôr, začínajú aj skôr pracovať a tým aj skôr začínajú platiť dane a odvody do systému.
Toto navyše platí len v optimálnom prípade. Ľudia z vyššej strednej vrstvy zvyknú častokrát po štúdiu odísť pracovať do zahraničia, čo znamená čistú stratu pre systém, ktorú musí zaplatiť aj ten chudobný. Takisto si zvyknú založiť firmy a v nich optimalizovať daňový základ. Častokrát potom živnostník platí oveľa menšie dane a odvody ako nejaký robotník vo fabrike.
2. Tí čo zomrú skôr, v porovnaní s tými, čo žijú dlhšie.
Podľa rôznych štúdií, chudobnejší pracujúci (manuálne pracujúci robotníci) sa dožívajú v priemere až o 8 rokov menej ako ľudia pracujúci na vyšších pozíciách (ekonómovia, manažéri, atď.). Čo je aj pochopiteľné, vzhľadom k ich vyššej fyzickej záťaži a horšej životospráve. Podľa údajov Svetovej banky, priemerná predpokladaná dĺžka života na Slovensku je 75 rokov.
Vychádzame teda z predpokladu, že obidvaja odchádzajú do dôchodku vo veku 65 rokov. Na základe týchto údajov môžeme teda povedať, že ak sa človek z vyššej vrstvy dožije v priemere na Slovensku cca. 79 rokov a z nižšej 71 rokov, potom čistý rozdiel v čerpaní dôchodku je 8 rokov, keďže obidva údaje sú dožitím nad predpokladanou dôchodkovou hranicou (65 rokov).
Znamená to, že chudobný človek bude čerpať dôchodok len 6 rokov. Bohatší človek bude čerpať dôchodok 14 rokov. Rozdiel teda činí značnú čiastku v prospech bohatšieho človeka.
K tomu treba samozrejme ešte pripočítať náklady na zdravotnú starostlivosť počas dôchodkového veku, a ostatné verejné služby, ktoré bohatší človek užíva ešte dlho po smrti človeka z chudobnejších pomerov.
3. Tie skupiny, kde manželka v domácnosti nemusí pracovať.
Všetky tieto body sú v prospech strednej a vyššej strednej vrstvy.
Záver
Bohatší človek zo strednej vrstvy zomiera a za celý svoj život na sociálnom systéme zarobil. Alebo ak chcete inými slovami – chudobný odviedol do systému o viac ako bohatý.
Sociálny štát nefunguje. Najviac profitujúcim v sociálnom štáte je človek z vyššej strednej vrstvy, študujúci na vysokej škole (najlepšie na viacerých), duševne pracujúci s kvalitnou životosprávou (životom na vyššej úrovni), dožívajúci sa vysokého veku. Naopak najviac tratí na sociálnom systéme bežný robotník, ktorý sa tak fyzicky zoderie za svoj život, že „umrie ešte pred dôchodkom“.
Určite teda neplatí, že v sociálnom štáte Roberta Fica chudobní profitujú z bohatej strednej vrstvy. Napriek tejto najväčšej lži, na ktorej sa zakladá celá jeho politika, mu ako prví uveria hlavne tí, ktorí na takomto systéme najviac tratia.
Jediný skutočný spôsob, kedy by chudobný tak neškodoval, by bolo, ak by:
- neexistoval systém bezplatného vysokého školstva,
- alebo neexistoval systém starobného dôchodkového zabezpečenia,
- alebo neexistoval systém verejného zdravotníctva.
Inými slovami, ak by sa zmenšoval rozsah štátu. Skutočný sociálny systém, z ktorého by profitovala chudobnejšia vrstva, je systém malého štátu.
A prečo s tým Fico nič nerobí?
Lebo nechce. Ľudia zo strednej triedy tvoria najväčšiu časť spoločnosti. Ak by sa zrazu zmenil systém a začali by z neho profitovať skupiny zastúpené v malom rozsahu, začal by strácať voličov. Jednoducho je výhodnejšie vytvoriť voličskú základňu z najväčšej vrstvy spoločnosti a pritom obetovať malú skupinu chudobných (ktorí mu nakoniec takisto uveria, aj keď sami na to najviac doplácajú).
Popisoval to už aj Milton Friedman, a nazval to „Mýtusom Robina Hooda„:
Roman Kanala ·
Na Švajčiarsku po švajčiarsky je zdravotné poistenie. Socani chceli zdravotné poistenie zmeniť na zdravotnú daň pod heslom "za jedinú štátnu zdravotnú poisťovňu, sociálnu a solidárnu". Ľud to v referende zamietol. Takže i naďalej sú stovky väčších i menších zdravotných poisťovní, kam si každý musí platiť poistenie, aj tí najbohatší, ktorí by to inak nerobili. Okrem tohto prvku sociálnej solidarity je tam medzigeneračná solidarita, keď nižšiu sadzbu môžu mať len mladí do 26 rokov, ale potom je už rovnaká. Výška poistného je vecou každej poisťovne, ktorá si ho definuje tak, aby si dopĺňala kapitál na minimálnu potrebnú výšku. Štát tam nemá úlohu hráča, ale rozhodcu. Teda štát neplatí poistenie nikomu a nemôže v hre podvádzať. Každý si platí poistné na zdravie sám tak, ako si platí poistné na auto, na byt, poistné na nezamestnanosť a poistné na starobu. Ak to niekto nezvláda, požiada svoj kantón o pomoc a dostane ju.
Prvý dôchodkový pilier je štátny a je priebežný. Je povinný pre všetkých. Druhý pilier je kapitalizačný a je tiež povinný, ale poisťovne sú súkromné podľa profesií. Takto sa to historicky vyvinulo - vzájomné poistenie remeselníkov a zamestnancov je ešte z 19. storočia, kým prvý pilier je až z 1947. Tretí pilier tvoria daňovo zvýhodnené úspory, ktoré sú nepovinné, ale ľudia si ich často platia, aby neupadli do chudoby po odchode na dôchodok.
Univerzitné štúdium je spoplatnené, ale poplatok asi 500 Frs za semester nepokrýva všetky náklady a školy sú subvencovené z daní. Ak sú rodičia študenta alebo študent samotný platcami daní v kantóne, tak sa poplatok zníži na 65 Frs za semester, lebo človek by nemal platiť dvakrát za to isté.
Vzdelaní ľudia zarábajú viac a dožívajú sa vyššieho veku, ale nik na nikoho nedopláca. Je to vecou každého, aby jedol veľa ovocia a venoval sa športu, alebo aby pil, fajčil a leňošil.
No a teraz si to porovnajte so situáciou na Zlodejsku po zlodejsky. Štát neplatič, výnimky z platenia zdravotnej dane automaticky pre všetkých študentov a dôchodcov, za štátnych zamestnancov štát nechce platiť. Viacpilierové dôchodky sú v skutočnosti jednopilierové, lebo človek si nemôže platiť aj prvý, aj druhý pilier. Za štúdium platí štát ako za dobytok - na hlavu. Všetko postavené na hlavu.
mrakoplas ·
"kam si každý musí platiť poistenie, aj tí najbohatší, ktorí by to inak nerobili."
- preco by si najbohatsi neplatili? takto musia, ale inak by si neplatili? mali by to zadarmo, kedze su bohati?
"Tretí pilier tvoria daňovo zvýhodnené úspory, ktoré sú nepovinné, ale ľudia si ich často platia, aby neupadli do chudoby po odchode na dôchodok."
- takze tie prve dva su uplne zbytocne, kedze nepokryju normalny zivot?
Inak neviem, preco stale davate Svajciarsko za priklad. Slovensko nema zo Svajciarskom absolutne nic spolocne. A jeho problemy a riesenia sa nedaju aplikovat jeden na druheho.
Roman Kanala ·
Aha, tak dobre. Poďme pekne pomaly od definícií. Poistenie je spôsob managementu rizika taký, kde sa za poplatok rovný matematickej pravdepodobnosti neblahej udalosti s malou pravdepodobnosťou dáva prístup ku kapitálu nutnému na prekonanie onej neblahej udalosti. Plus samozrejme príplatok, lebo ani poisťovňa nemá nekonečný kapitál, plus príplatok, lebo poisťovňa chce mať aj zisk. Bohatí ľudia, ak disponujú dostatkom kapitálu, nepotrebujú poistenie. Inak povedané, poistenie je pre chudobných, aby boli v bezpečí podobne ako bohatí. Preto si bohatí neplatili zdravotné poistenie, kým nebolo povinné. Chudobní si ho neplatili tiež, lebo sa im zdalo drahé a potom ostali nezaplatené faktúry za zdravotné úkony. Tak sa prijal zákon, že to je povinné podobne, ako základné poistenie pre všetky autá.
Prvé dva piliere nie sú zbytočné, ale sú životné situácie, keď sa človeku k aktívnemu prijmu pridá aj pasívny, alebo ak má prebytok hotovosti, ktorú si nechce dať zdaniť a chce si ju schovať na horšie časy. Tretí pilier to umožní, lebo znižuje daňový základ.
Švajčiarsko je príklad, lebo je to stará demokracia, kde sa veci vyvíjajú pragmaticky. Na rozdiel od Francúzska sa neprijímajú zložité a prisiliné zákony na riešenie hypotetických situácií, ale len sa konzervatívne riešia ozajstné problémy. Riešia sa demokraticky, lebo ľud má posledné slovo vo všetkom a akýkoľvek zákon môže byť napadnutý referendom. Aj keď to nie je ideálna spoločnosť a dala by sa vylepšovať, ona sa vylepšuje časom sama podľa potreby. Preto by mohla byť vzorom, čo sa týka veľkosti štátu, jeho zásahov a decentralizovaného usporiadania inštitúcií. Bratislavský magistrát je porovnateľný s kantonálnymi administráciami, a to nemá takmer žiadne právomoci.
Okrem toho mám podozrenie, že viacero vecí v sociálnom poistení na Zlodejsku po zlodejsky je založených na mojich diskusných príspevkoch tu a tam, no súdruhovia si len povyberali pár sloganov ako hrozienka z koláča a všetko to zbastardili. Viď zákaz zisku zdravotných poisťovní, pričom zdravotné poistenie to vôbec nie je. Ide len o ďalšiu daň, monopolný výber, kartelové prerozdelenie a štát pri nej ešte aj podvádza.
Martin Bulák ·
Len k tomu poisteniu - myslím že je to dosť veľký omyl, myslieť si že poistenie by si platili len chudobní, alebo naopak (ak by bolo dobrovoľné). Nie je to vôbec o tom, či dokážem zafinancovať vzniknutú škodu alebo nie, ale hlavne o balansovaní rizík. Ak si ja poviem, že na nové auto si budem platiť havarijné poistenie a poistenie "proti krádeži", tak to nie je preto, že by som si nedovolil kúpiť nové auto, ale hlavne kvôli tomu, že je to ekonomicky výhodnejšie pre mňa, platiť 400€ ročne povedzme prvých pár rokov, kým je auto nové, ako prísť o celé auto a vykešovať znovu povedzme 10000€ za nové. Ak si povieš, že to riskneš, tak to riskni, no keď prídeš o 10.000€, tak je jedno či si bohatý alebo chudobný, proste budeš v mínuse o túto sumu. To isté platí aj v iných oblastiach. VIac sa ti oplatí platiť zdravotnú poistku aj keď si bohatý, ako raz zaplatiť 100.000 € za operáciu. Je to o balansovaní rizík a výhod, ale som si istý že každý by si poistenie platil, najmä tí bohatší - lebo sú ekonomicky vzdelanejší a rozumenjší.
Roman Kanala ·
Bohatí poistenie nepotrebujú a ak si ho neuzavrú, nič sa im nestane, len ušetria. Platiť si prístup ku kapitálu, ak ho už človek aj tak má, prináša len vyššie náklady - centrálny limitný teorém.
Zato chudobní, ak sa nepoistia, riskujú, že prídu o všetko. Nepoistený chudobný je nebezpečný i pre seba samého, i pre okolie.
Ronnie König ·
Boli by sme vsetci radi, ked by u nas bolo aspon tolko slobody co vo Svajciarsku, ale pre mna znamena (ekonomicka) sloboda to, ze ma stat nenuti kupovat si sluzby ani od sukromnej a ani od statnej poistovne (zdravotnej, socialne, dochodkovej....)
vranka ·
a neodpovie socan na takuto argumentaciu prostym tvrdenim, ze treba zvysit dane bohatym?
Martin Bulák ·
Stále sa o to snažia, ale nejak sa im nedarí. Najnovšie chcú zdaňovať bohatých cez majetok. Len teraz im vyšlo, že ak by nastavili hranicu na 100.000 €, ako hranicu "luxusu", tak by to zasiahlo napr. aj také bežné 3i byty v Petržalke. :-)
Daniel G. ·
Ja by som chcel k tomu napísať, že ono ten článok je pekne napísaný a aj prepočty sa mi páčia, ale myslím si, že čo sa týka toho štúdia VŠ, v dnešnej dobe má každý možnosť študovať a nemusí to stáť 200 € mesačne, ide len o to že kde študujeme. Ja napríklad som z okolia Košíc a chodím na Technickú univerzitu a mám od rodičov 100 € na mesiac a viem z toho všetko si poplatiť, či už obedy, cestovné, alebo aj ďalšie veci. Čiže podľa mňa sa to dá. A ak človek študuje s dobrými výsledkami, má nárok na motivačné štipendium čo je 900 eur pre tých najlepších, čiže 90 eur mesačne čo akurát to pokrýva. A je možnosť aj sociálneho štipendia, čiže určite to nie je záležitosť pre bohatých. Ja tiež nie som bohatý a študujem a tohto roku chcem dosiahnúť možnosť mať motivačné štipendium za výsledky. A na otázku Fica sa nechcem vyjadrovať, lebo si myslím že v tomto máme každý svoj názor. Hlavne všetci mladí a pracujúci :)
SatanClaus ·
100 alebo 200 eur je uplne irelevantnych, studovat moze naozaj kto chce. Co sa tyka stipka - nuz, treba to ale potom zapocitat do nakladov na vystudovanie :)
buko1 ·
Nechápem použitej matematike....
Náklady na štúdium OK. Tam štát dopláca. Ale z tabuľky odvodov vyplýva že ten viac zarábajúci odviedol za 41 rokov práce do systému 354 240 €, zatiaľ čo ten s menším príjmom 183 816 €. V článku sa tvrdí že rozdiel je 170 424,- € v prospech chudobnejšieho človeka - čo je nezmysel. Veď bohatší odviedol o 170 424€ viac ako ten menej zarábajúci.
A aj napriek vysokému dôchodku ten viac zarábajúci nevyčerpe všetky peniaze, ktoré na odvodoch zaplatil - po jeho smrti štátu zostane z jeho odvodov ešte 123 240€. Aj keby z toho odpočítal tých 33000 na štúdium, stále je to nejakých 90 tisíc v pluse pre sociálnu poisťovňu.
Ivan Barica ·
tak mna by zaujimala jedna vec, kde vzal autor cisla o vyske cerpania dochodku..755 resp 1375..na slovensku je takyto dochodok utopia...takze dovolim si upravit autorove cisla a to chudobny dostane mesacne maximalne 450 euro a bohaty okolo 600-650...
a je treba teraz urobit opat tie vypocty....inac ak mal chudobny pocas zivota 600 eur plat..nemohol mat vypocitany dochodok 755 a tak podobne..
Martin Bulák ·
Utópia je to pre dnešných dôchodcov, no hovoríme o ľuďoch, ktorí pôjdu do dôchodku v roku 2040. 1+2 pilier. Pozrite si to na tej kalkulačke.
L. ·
Zaujímavý článok. Treba však autora upozorniť, na tieto skutočnosti:
1) autor vychádza z toho, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia sú bohatí a nevysokoškolsky zase chudobní, v praxi to však takto vôbec neplatí (sám mám vysokú školu, tak aj viem, o čom hovorím), čiže autor článku je tu úplne mimo
2) solidarita je o tom, že do systému sa prispieva podľa možností a berie podľa potrieb. nie je to len solidarita bohatších s chudobnými, ale aj zdravých s chorými, mladých so starými, bezdetných s mladými rodinami, apod. každá vyspelá spoločnosť nejaký systém solidarity má a politicky legitímny je len spor o mieru tejto solidarity. v súčasnosti je miera solidarity na Slovensku alarmujúco nízka
3) ak by autorove výpočty boli pravdivé (aj keď v skutočnosti plávajú na vode), znamenalo by to, že je potrebná omnoho vyššia progresivita daní ako dnes, keď progresivitu robí len nezdaniteľný základ a malo by sa reálne uvažovať o viacerých daňových pásmach dane z príjmov FO (možno aj PO), zdanení dedičstva a darovania, dividend, príp. zaviesť aj daň z majetku (ako majú napr. Švajčiari). tým by sa najlepšie zabezpečila vyššia miera solidarity, pretože autorove návrhy by nás samozrejme priviedli do raného Dickensovského kapitalizmu a do neuveriteľného zvyšovania sociálnych rozdielov (ešte vyšších, ako sú dnes)
Samozrejme nepredpokladám, že by som niekoho z miestnych libertariánskych dogmatikov a hayekovských ekonomických extrémistov presvedčil, preto sa ešte vcelku sucho zameriam na tieto a podobné absolútne spoločensky neprijateľné návrhy aj z iného hľadiska. Pokiaľ majú byť totiž prijateľné, musia byť aj spoločnosťou akceptované, pretože bez tejto legitimity nemajú obdobné návrhy zmysel. Zamyslite sa však nad tým, prečo človek s príjmom okolo 600 € mesačne, ktorý napriek nejakému polodementnému kórejskému šéfovi je rád, že je rád, a že má v nejakom regióne bohato nadpriemerne príjmy, asi nebude plesať nad tým, že nebude mať možnosť dať svoje deti na vzdelanie, alebo že mu súkromná spoločnosť nedá zdravotnú poistku, pretože má cukrovku (to nie je sci-fi, tak to fungovalo a zrejme aj ešte funguje v USA). Svet, o ktorom snívate, je svetom priepastných sociálnych rozdielov, svetom len ťažko preniknuteľných spoločenských tried. Je to v podstate návrat do feudalizmu. Ďakujem, neprosím...
Martin Bulák ·
1) Ľudia zo skutočne nízkopríjmových pomerov zväčša nejdú na výšku, lebo si ju nemajú z čoho zaplatiť. To je proste holý ekonomický fakt. Ak sa nájde niekto, kto si to predsa dovolí, je medzi tými šťastnejšími, lebo tým profituje zo systému.
2) Podstatné je to, že ľudia majú vsugerované, že solidarita znamená solidarita bohatých voči chudobnejším. Ak by Fico hovoril o tom, že to je alebo môže byť naopak - koľko by mal voličov?
3) Plávajú na vode? Tak vecne argumentujte, že prečo. Áno je potrebné viac zdaniť strednú a vyššiu strednú vrstvu hlavne. Ale kto si na to trúfne? Ktorý politik chce dobrovoľne prichádzať o voličov? Najmä ak hovoríme o väčšinovej skupine.
stanoo ·
Solidarita by to bola ak by to bolo dobrovolne, teraz je to len odsuhlasene vacsinou. A kedze vacsina je "chudobnych" tak mi to pride vyslovene ako kradez. To je ako keby sme si 5ti za stolom odhlasovali ze dnes bere pivko 6ty, lebo ma viac penazi (ale to ze on napr na pivko nebol vcera, alebo ze na tie peniaze viac drel sa do uvahy uz vobec neberie)
Takyto "solidarny" system je nastaveny dost demotivujuco, a este chces zvysit tento fakt. Uplne najspravodlivejsie keby vsetci platili rovnaku dan, v absolutnych cislach. Ak nieco statne stoji napr 300e/osobu chudobnejsi si zaplati svojich 20% z 500e tj 100e, tak ku nemu musi prisluchat jeden slovek, kt zaraba 2500e, aby mohol zaplatit dan na tu istu vec 500e a tym padom 200 doplatit za chudobnejsieho. Uz teraz doplaca a este nieje dobre, treba mu zobrat viac.
Asi nabuduce ked pojdeme partia napr na chatu, rozdelim naklady na ubytovanie podla platu. A ked sa bude kamarat cudovat preco on plati za izbu 30e a iny 10, este pridem ku nemu a mu poviem ze by mal asi kus viac este doplatit, lebo progresivna dan.
dan ·
strasne by ma zaujimalo na zaklade coho clovek s hrubou mzdou 600 evri dostane 755 duochodok a podobne aj ten udajne bohaty 1200 hrubeho - dostane 1355 duochodok... mozno tak v grecku >P / lebo ak ste pouzili pri vypocte duochodku priemerny rast mzdy a zhodnotenie v druhom pilieri / mali ste rast mzdy zohladnit aj pri vypocte celkovych odvodov do systemu a podobne zohladnit aj rast dani a podobne aj vyber pri dph / kedze bohac viac nakupuje, viac aj do systemu dava / inak je cely vypocet bluff
Roman Kanala ·
Nežijem na Zlodejsku, ale nepočíta sa dôchodok z hrubej mzdy?
Potom by to bolo 1375 € z 1620 €.
rastislav ·
sú tam zarátané aj rozdiely v hodnotách ktoré vytvorí za svoj život človek bez VŠ vs. človek s VŠ?
nie sú lebo to je ťažko stanoviteľné
tento prepočet je demagógia
(fico podľa mna nie je sociálny demokrat)
Martin Bulák ·
Samozrejme že sú. To sú predsa tie dane+odvody. Samozrejme že sú to len hrubé prepočty, lebo je predpoklad, že človeku bude rásť mzda. No rásť bude obidvom, takže je to jedno. A ak myslíte hodnoty ktoré vyprodukuje a nechá si - tak to je síce prínosné pre spoločnosť - no to čo neodvedie do systému, to sa nepočíta. Počítajme len to, čo človek zarobí a dá do systému, alebo naopak čerpá...
rastislav ·
dane + odvody :)
mne sa jedná skôr napr. o to že ľudia na nejakom výskumáku su schopní vymyslieť napr. nejaky novy vyrobny postup ktory zefektivni prácu tych manualnych "menej" vzdelanych a tym celkovo sa napr. zvyši produktivita ich práce alebo klesnu náklady na výrobu a podobne
Martin Bulák ·
To je jasné, že tí vzdelanejší sú prínosnejší pre spoločnosť, no vykalkulovať presný prínos pre rozpočet je nemožné. Stále by sme mali rozlišovať to, že aký majú prínos pre spoločnosť a to aký je finančný prínos do rozpočtu. Lebo ja ako podnikateľ môžem mať obrovský prínos pre spoločnosť, no ak si nastavím minimálny daňový základ, tak len minimálny priamy prínos pre rozpočet.
mark ·
''ja ako podnikatel mam obrovsky prinos pre spolocnost''
ak vdaka mne ma pracu x dalsich ludi ktori by inac boli na podpore
a vtedy je uplne jedno ci ja si nastavim minimalny zaklad.
by som dost polemizoval s dlzkou prace (do 65 rokov)
myslim ze vo vseobecnosti sa nizsie zarabajuci hrnu skor do dochodku ako lepsie zarabajuci.
lepsie zarabajuci necerpa nic zo systemu na nemocenske lebo je to tak nastavene, ze si to nemoze financne dovolit.
este som nevidel architekta alebo lekara na polrocnej marodke, zato murarov je tam dost.
a ako sa tu uz spominalo vo vypoctoch sa nejako zabudlo na dph.
taktiez by ma zaujimali cisla na studium, ved to je pomaly tolko co v usa.
a do nakladov ''bohatsich'' by sa mali zaradit aj naklady na studium. pricom neporovnavat ze ''bohatsi'' byva na internate s dozorkynou na recepcii a chudobnejsi v svojom, ale ak by mali obaja rovnake byvanie.
a argument co tu niekde bol ze ''da sa studovat aj za 100eur na mesiac'' sa mi zda trocha mimo priemeru. trocha dost.
libertarian ·
Pekna blbosť :
"Lebo ja ako podnikateľ môžem mať obrovský prínos pre spoločnosť, no ak si nastavím minimálny daňový základ, tak len minimálny priamy prínos pre rozpočet."
- Ak ma podnikateľ velký príjem, tak z toho velkeho príjmu zaplatí pri nákupoch 21% v DPH. A z veľkeho príjmu je to veľká suma.
- A ani daň z príjmu si nemôže každý podnikateľ až tak príliš minimalizovať. Príliš čerpáš z ficových prejavov.
a ešte :
"To je jasné, že tí vzdelanejší sú prínosnejší pre spoločnosť, no vykalkulovať presný prínos pre rozpočet je nemožné. "
- Takže, pretože "presne je to nemožné" , a tak teda to zaokruhluješ na NULU. Zanedbavaš. Moc mudre.
peter ·
Mňa by tiež zaujímali čísla s ktorými sa operuje v článku, pretože sú nekorektné. Nie je možné, aby človek s hrubou mzdou 1200 EUR, z ktorej sú počítané odvody dostával dôchodok 1375 EUR. Je nezmysel, aby jeho dôchodok bol vyšší ako jeho hrubá mzda v zamestnaní.
Použitie takýchto čísel potom samozrejme skresľuje aj výsledky. Rovnako tak je zavádzajúca aj výška nákladov na vysokoškolskéé štúdium v roku 2009 bol napr. priemerný náklad na VŠ štúdium 1718 EUR na študenta a rok čo je dosť zásadný rozdiel oproti 6700 EURám (táto suma by mohla platiť len pre najdrahšie študijné odbory - medicína, veterinárstvo a pod).,čiže len na nákladoch na VŠ štúdium je prepočet chybný o cca. 25 000 EUR. Po zreálnení čísel bude rozdiel medzi chudobným a bohatým minimálny resp. sa môže obrátiť aj v prospech chudobnejšieho
Posledné pripomienky -
1. prepočet je robený pre ideálny prípad, keď človek pracuje počas svojho života. Pomer nezamestnaných medzi stredosškoslky vzdelanými a vysokoškolsky vzdelanými ľudmi je, ale značne rozdielny - tento fakt by mal byť rovnako zohľadnený pri prepočtoch podobne ako je zohľadňovaný priemerný vek dožitia - čiže chudobnému človeku môžete kľudne pripočítať cca. 2 roky na podpore.
2. Je potrebné si objasniť, či sa bavíme o len o sociálnom systéme, alebo o nákladoch na štát ako takých. V prvom prípade by sa do tak do úvahy mali brať brané len odvody a nie dane - tie nie sú súčasťou sociálne zabezpečenia (tým pádom by sa aj bohatému mali odrátať náklady na štúdium, pretože tieto nie sú platené z odvodov, ale z daní) a v tomto prípade naozaj vyjde aj po zreálnení čísel, že na sociálnom systéme (najmä dôchodkovom) profituje stredná a vyššia trieda.
Pri zarátaní celkových nákladov na správu štátu, t.j. aj zaplatených daní už situácia nebude taká jednoznačná, pretože tu sa bohatý podieľajú oveľa vyšším percentom - platia v pomere k svojmu platu vďaka nezdaniteľnej položke vyššie dane ako chudobný a samozrejme oveľa viac peňazí odvedú aj na ďalších daniach a poplatkoch ako sú DPH, spotrebné dane a pod.
Ján Zvolen ·
Zaujímavé sú tri body uvedené na konci:
Ak by
neexistoval systém bezplatného vysokého školstva,
alebo neexistoval systém starobného dôchodkového zabezpečenia,
alebo neexistoval systém verejného zdravotníctva.
Každý je dobrou témou na samostatnú diskusiu.
Každý jeden by potreboval podrobnú analýzu a "diskusiu". Ale to by sme museli poznať presné čísla.
Bezplatné vysoké školy? Koľko si KTO môže dovoliť platiť?
Na druhej strane máme stále málo odborníkov poznajúcich viacej oblastí.
Ale stačí ak sa ktorákoľvek politická strana dostane k moci a ZRAZU je odborníkov toľko že ich ani nemajú kde umiestniť.
Politici na jednej strane dookola opakujú o "vzdelaní" a odbornosti. Ale na dôležité miesta aj tak dosadia svojich a to sa opakuje po každých voľbách.
Preto vzdelávame "odborníkov" pre iné krajiny. Tam potom platia aj dane a odvody.
V zahraničí sa uplatnia LEBO doma nie je o nich záujem.
systém starobného dôchodkového zabezpečenia? mali sme a aj máme mladých okolo 40 ročných dôchodcov - s dobrými dôchodkami - vyslúžilých policajtov a vojakov keby len tie dôchodky boli polovičné...
verejné zdravotníctvo ?
pri nedostatku lekárov a nemocníc za chvíľu verejným nebude
Podstatou je že pri vysokej nezamestnanosti nemôže byť dosť ani na dôchodky a ani na zdravotníctvo. Preto PRIORITOU by malo byť vytváranie nových pracovných miest a udržanie tých čo existujú.
Najviac vytvárajú pracovné miesta štát a drobní živnostníci.
Štát nemá z čoho. Drobní už nemajú dôvod prečo...
Určite existuje na každú tému niekoľko pohľadov a riešení. Ale vždy vyhrajú politické.
Politici chcú aby ich ľudia volili najlepšie do smrti.
Len voliči si neuvedomujú? že štát sú oni a všetky dlhy a pochybenia štátu zaplatia oni ako jeho občania.
Andrej ·
Tento vypocet je uplne, uplne mimo. Takmer vsetky vstupy su totiz vycucane z prsta alebo uplne generalizovane. Ked si mozem zvolit vstupy, tak samozrejme dostanem taky vysledok, aky chcem. Tie platy 600 a 1200 eur su odkial? Preco chudobny aj bohaty zarabaju cely zivot rovnako? Co su to za hodnoty dochodkov? inflacia je kde zapocitana? Rocnik 75 chodil este na "vojnu". Tie naklady nezaratame? A co zeny? materska dovolenka a pocet deti v chudobnych a bohatych rodinach je rovnaky? nezamestnanost? ..atd ...atd. ... a preco do vypoctu niesu zaratane naklady na materske, zakladne a stredne skoly? .... je tam take mnozstvo veci co nieje zahrnute do vypoctu ze az..... co znamena, ze urobili sme si namahu, dokonca sme aj nieco vypocitali ale ten nas vysledok je cisty "bulhar".
Martin Bulák ·
Samozrejme je to môj prepočet s mojimi vstupmi. Teda sám som si určil, že to bude muž s 600€ paltom a muž s 1200€ platom a vychádzal som z reálnych čísel. Áno vojna, materské, základné, stredné školy - a nie sú pri oboch +/- rovnaké?... ak by sme tam chceli zarátať všetko, asi by to bol článok na takú hrubšiu knižku. Výpočty sú ale z oficiálnych dát, takže aj keď je to hrubý prepočet, na princípe to nič nemení.
Tibor Peták ·
Tých 1200 eur si trafil úplne presne: http://ekonomika.sme.sk/c/6390360/rovna-dan-konci-stat-zdani-firmy-23-percentami.html
peter ·
Podrobnejšie som už na článok reagoval vyššie, ale v skratke aj sem - človek s hrubým platom 1200 EUR, z ktorého počítaš dane a odvody po dobu 41 rokov nedosiahne dôchodok 1375 EUR ani náhodou. Skús si zistiť v Sociálnej poisťovni aký dôchodok by mu vymerali - podľa môjho odhadu tak max. 800 EUR - aj to si myslím, že som optimista. Táto chyba zásadne ovplyvňuje Tvoje výpočty.
Martin Bulák ·
Ešte raz - výpočty sú z oficiálnej kalkulačky dôchodkov. A v zásade je to jedno, lebo ten pomerný rozdiel je tam vždy veľký a človek bohatší stále bude čerpať pomerne rovnako ako som uviedol.
peter ·
Výpočet nemôže byť z dôchodkovej kalkulačky a ak je tak si tam musel zadať chybné údaje. Nie je možné, aby človek dostal vyšší dôchodok, ako je jeho hrubá mzda v zamestnaní pred nástupom na dôchodok to ti garantujem.
Rovnako tak to nie je v zásade jedno ako tvrdíš, pretože v záverečnej tabulke si spojil dve rôzne veci a preto ti to nebude pri zmene parametrov vychádzať. Za dve pivá ti prezradím, kde máš chybu - a možno na to prídeš aj sám, keď si pozorne prečítaš môj príspevok vyššie.
P.S. Záver, že bohatší profitujú zo súčasného systému sociálne zabezpečenia v princípe sedí, ale máš ho zle vyargumentovaný kvôli chybám v výpočtoch resp. zlej metodike
Martin Bulák ·
Ak si pozrieš článok ešte raz a pozornejšie, tak zistíš že linkujem aj zdroje odkiaľ som čerpal. Takže možno si to písal aj zbytočne, ale možno sa mýlim aj ja, no čerpám z oficiálnych zdrojov ktoré uvádzam aj v článku...
peter ·
Dal som ti reakciu, ale objavili sa dole ako samostatný príspevok - mrkni sa ňu. Zistil som, prečo ti vychádzali také veľké dôchodky.
Martin ·
Tak toto uz clovek nevie ci sa ma smiat, alebo plakat.
Číslami, ktoré plávajú na vode (ale budiž) dokazujete že chudobní v konečnom dôsledku doplácajú na bohatých.
A riešením nie je:
- sociálna podpora chudobných, aby mohli ísť na školy
- kvalitné zdravotníctvo, ktoré im predĺži život
- systém zabezpečujúci chudobným slušné dôchodky
ale zrušenie:
- bezplatného vysokého školstva,
- starobného dôchodkového zabezpečenia
- a verejného zdravotníctva
Tak?
Čo by samozrejme prinieslo ešte horšiu šancu chudobných dostať sa na školu, ešte horšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti a ešte väčšiu úmrtnosť chudobných a teda:
- ešte väčšiu sociálnu stratifikáciu a menšiu sociálnu mobilitu.
Blahoželám, ukážkový priklad kognitivnej disonancie!
(alebo boľševického myslenia a sociálneho inžinierstva - tentokrát z pravej strany)
Martin Bulák ·
My razíme skôr teóriu, že keď je niečo zlé a nefunguje to, tak nechceme toho VIAC, ale chceme toho menej - teda menej štátu.
Martin ·
V tom pripade si dajte poznavaci zajazd po Afrike. Aby ste videli ako to funguje s menej statu.
Jana Kováčová ·
Afriku sledujeme tiež :)
http://www.menejstatu.sk/somalsko-ako-zly-argument/
Ján Zvolen ·
MARTIN zaujímavé , že ušlo Tvojej pozornosti
že TO čo Ty navrhuješ má viacero možností ako to dosiahnuť
a jednou možnosťou riešenia TVOJICH
- sociálna podpora chudobných, aby mohli ísť na školy
- kvalitné zdravotníctvo, ktoré im predĺži život
- systém zabezpečujúci chudobným slušné dôchodky
sú aj postupy uvedené autorom
ak s nimi nesúhlasíš môžeš navrhnúť svoje
aj dnes môžu mať chudobní sociálne a prospechové štipendiá
aj dnes by sme lepšie zdravotníctvo ALE je to možné ak má byť "všetko v ňom " zadarmo ?
systém zabezpečujúci chudobným slušné dôchodky
ale z čoho?
Ján Zvolen ·
Martin a kde to funguje s veľa štátu DOBRE?
Martin Bulák ·
Neviem ... mám sa opakovať? Ešte raz - ak veľký štát (sociálne "istoty") empiricky ani teoreticky nefunguje, nesnažíme sa robiť ten štát ešte VAČŠÍM (viac istôt pre tých sociálne slabých) ale naopak likvidovať to, čo nefunguje a čo ich len oberá.
peter ·
Chcem sa spytat, ci autor vzal do uvahy aj to, ze bohatsi zaplati za zivot vacsiu dan z pridanej hodnoty a viac spotrebnych dani (neplati pri chudobnych popijacoch piva a tvrdeho)? Robil som si pre svoju potrebu tabulku vydavkov, kde bola osobitna kolonka pre platby statu a DPH ani spotrebna dan z benzinu neboli zanedbatelne polozky. Ak si dobre pamatam boli na cca. tretom mieste vo vydavkoch podla jednotlivych poloziek.
Martin Bulák ·
Bežnú spotrebu som nebral do úvahy, lebo sa s tým nedá reálne kalkulovať. Môže byť človek, ktorý prejazdí a prepije a prefajčí toľko, že zaplatí neúmerne veľa na spotrebnej dani a môže byť taký, čo sedí na riti a žije zdravo, nepije, nefajčí, pestuje si všetko doma v záhradke a má rovnaký príjem...
peter ·
Vďaka za reakciu - ten odkaz som si nevšimol a po jeho kliknutí som aj zistil, prečo ti tam vychádzajú také divné čísla - v kalkučke je totiž to automaticky nastavená valorizácia mzdy o 2,5 % ročne - čo pri údajoch ktoré si použil rok narodenia 1970, mzda 1200 EUR pre bohatšieho znamená, že dôchodok sa bohatšiemu nebude vypočítavať zo mzdy 1200 EUR, ale viac ako 2000 EUR (tá mzda bude valorizovaná 23 rokov po sebe o 2,5 %, čiže v rozhodujúcom období pre výpočet dôchodku bud emať bohatší mzdu okolo 2000 EUR) , pričom odvody si počítal len zo sumy 1200 EUR a to dosť mení celú situáciu.
Skús použiť kalkulačku, ale vynechaj valorizáciu mzdy t.j. počítaj so mzdou, z ktorej si počítal aj odvody a dostaneš nasledujúce chudobný - dôchodok ak bude v oboch pilieroch 434, ak bude len v prvom 311 mesačne. Bohatý - ak bude v oboch pilieroch 744, ak bude len v I. pilieri 534. Keď si tieto mesačné dôchodky dáš do svojej tabuľky, tak zistíš, že to mení výpočty a systém sa ukazuje ako nevýhodnejší pre bohatého (chudobný bude čerpať 22 392 (bral som, že budú len v I.pilieri) a dal 183 816 čiže jeho konto je - 161 424 kým bohatý odviedol 354 240 a čerpal 89 712 + 33 555 štúdium jeho konto je teda - 230 973 a odviedol do systému výrazne viac ako chudobný.
Na záver, aj keď sa po týchto prepočtoch zdá, že Tvoja úvaha o tom, že sociálny systém je výhodný pre bohatších je neplatná tak s ňou súhlasím - platí, ale máš chybu v metodike, ktorú si použil. Moja ponuka stále platí a za dve pivá, čo je rozumná cena ti poviem kde sa chyba nachádza, alebo na ňu možeš prísť aj sám,keď si prečítaš môj príspevok hore - ten na ktorý si nereagoval - čo ma štve - na čo to sem kua píšem :-)
Martin Bulák ·
Pozriem. Díky za tip.
libertarian ·
"aj keď sa po týchto prepočtoch zdá, že Tvoja úvaha o tom, že sociálny systém je výhodný pre bohatších je neplatná tak s ňou súhlasím "
- zaujímavá logika.
peter ·
Čo tak si prečítať aj druhú časť vety???
libertarian ·
Druhá časť vety :
"platí, ale máš chybu v metodike, ktorú si použil."
- Takže súhlasíš s jeho úvahou, hoci v nej má chybu v metodike. No fajn.
A čo to mení na veci ?
Nuž, a tá jeho uvaha má chýb spustu, nielen v metodike. Je to ptákovina ako celok. Dole som to popísal.
peter ·
Na veci to mení to, že ak tie chyby ktoré tam má odstráni a znovu to prepočíta tak dostane korektný dôkaz svojho tvrdenia. To je všetko :-)
Cenu za konzultácie som stanovil na dve pivá a momentálne čakám, či moja ponuka bude akceptovaná, alebo na to príde sám, prípadne to za dve pivá môžem prezradiť aj Tebe :-)
Axl ·
Ja bych to moc nahlas nevykrikoval, protoze teto informace SocDem vyuzije pouze k ospravedlneni progresivnuch dani, zavedeni majetkovych dani, atd...
libertarian ·
A ešte :
"Chudobnejší človek teda čerpá zo systému verejných zdrojov na školstvo v priemere minimálne o 6 rokov menej ako priemerný človek z bohatšej vrstvy."
- takže ty automaticky predpokladáš, že každý BOHATÝ má VŠ , a každý chudobný maximalne maturu. A na to si ako prišiel ??? Síce pripuštam, že absík VŠ má v priemere vyšší príjem, ale to generalizovanie a absolutizácia, to je fraška.
A tie NÁKLADY na VŠ ??? Veď dnes je spusta škol, kde prednášajú hlupáci, absolventom dávaju smiešne a zbytočné diplomy, a absolventi potom idú akurát tak za nezamestnaných. Celý tvoj výpočet to otáča hore nohami.
libertarian ·
Moju tvrdu kritiku tohto článku by som rád zjemnil takto :
STAT svojou činnosťou okráda síce oveľa viac bohatých, ale súčasne okráda ja chudobných. Prípadne štát svojou činnosťou vytvára také okolnosti, že tí chudobní nemajú šancu zbohatnúť.
A tiež štát umožnuje, že mnohý bohatí zbohatli neprávom, na úkor iných.
ŠTAT - rozumej politikov - treba nakopať a odsunuť.
tomáš ·
Vcelku presná interpretácia Friedmana. No to ti je taká kontroverzná osoba. Držiteľ nobelovej ceny za ekonómiu a triasol si ruku s Pinochetom. Nie je to žiaden záchranca chudobných. Jeho teórie vždy logicky podporovali silnejších dravých ľudí.
Samozrejme že chudobní bez potenciálu sa z chudoby vymocú len ťažko a ich podporu využijú viac tí "bohatší medzi chudobnými", ako ich on nazval. No zrušme všetky solidárne programy, sprivatizujme všetko čo sa dá a najviac z toho bude profitovať malá skupina najbohatších obyvateľov. Nehovorím že sa nebudeme mať všetci lepšie, hovorím o tom kto si odkusne najviac z koláča na predaj. Hádam si nemyslíš že príde Jožo Chytrý z Hornej Lesnej do J&T banky pýtať si peniaze s prepracovaným investičným projektom na výstavbu novej súkromnej nemocnice či školy a banka mu tie peniaze dá. Iba sa na neho milo usmejú a spýtajú sa koľko chce za ten projekt.
Bohatí a chudobni tu vždy boli a budú, no fakt že pre človeka zo strednej či nižšej vrstvy to bude napriek jeho výnimočným kvalitám čoraz ťažsie sa prepracovať vyššie, pretože kľúče od všetkých schodísk bude mať v rukách elita, mi pripadá nie hodný ideálom modernej demokracie.
Karol "Karolisimo" Frihet ·
Skoro suhlas s poslednym odsekom. Porozmyslaj kto tie kluce J&T dava do ruk.
Tomas ·
....chudobný odviedol do systému o viac ako bohatý.....
Môžem sa spýtať akou matematiou ste prišli na to že človek ktorý zarába 500 eur odviedol štátu viac ako človek ktorý zarába 1000 eur?
Možno by nebolo na škodu rozlišovať medzi percentami z nejakej zvolenej premennej a jej číseným vyjadrením.
Inak sa mi váš názor páči.