Monitor štátu vám ukáže, čo všetko v kríze financujeme

Nadácia SPIN s odbornými garantmi inštitútom INESS a nadáciou pontis dnes na internete zverejnila projekt Monitor štátu. Tento projekt má slúžiť odbornej a širokej verejnosti hlavne na verejnú kontrolu štátnych príspevkových organizácií. Je to hlavne skvelý prehľad o tom, kam až všade idú naše dane.

Tento projekt je v súčasnosti zaujímavý najmä pre živnostníkov a dohodárov, ktorým sa od nového roka poriadne zdvihnú, resp. zavedú odvody.

Monitor štátu ukazuje aj „neférovosť“ hospodárenia

Databáza Monitoru štátu ponúka podľa zvolených parametrov spätné medziročné porovnanie rokov 2010 a 2011. Z celkového prehľadu údajov vyplýva, že celkový objem príspevkov zo štátneho rozpočtu poklesol zo 151 744 092 € v roku 2010 na 141 999 917 € v roku 2011, čo predstavuje pokles o -6,42%. Čo je zaujímavé, najmä v časoch dnešnej recesie, kde sa každý snaží šetriť ako sa dá, je parameter odmien a príplatkov pre zamestnancov, v celkovej výške 16 927 597 € za rok 2011. Počet zamestnancov príspevkových organizácii poklesol podľa monitoru štátu z 8587 v roku 2010 na 8217 zamestnancov v roku 2011, čo je pokles o -4,3%.

V kontexte týchto zmien by som sa znovu vrátil k živnostníkom a dohodárom. Pri dohodároch sa po novom pri hrubej mzde 500,- € zníži čistá mzda z aktuálnych 464,15 € na 409,88 €. Takýto dohodár teda príde o 54,27 €.  V percentuálnom vyjadrení ide o zníženie -11,69%. V porovnaní so spomínanými organizáciami a ich mzdovom krátení podľa Monitoru štátu, je to takmer o 100% viac! Tu si súdruhovia na tej sociálnej férovosti veľmi nedali záležať.

Podobné je to aj pri živnostníkoch. Pri hrubom mesačnom príjme 2000 € (s 40% paušálnymi výdavkami) vychádza čistý príjem podľa dnešného systému 1 645,74 € a po novom 1 441,40 €, čo predstavuje zníženie o -204,34 €, teda v percentuálnom vyjadrení  -12,42 %.

V kalkuláciách dohodárov a živnostníkov samozrejme nie je zahrnutý pravdepodobný negatívny vývoj v hospodárstve v dôsledku pretrvávajúcej krízy v Európe, čo pre veľa z nich bude znamenať určite nemalý pokles príjmov navyše.

Niektoré údaje zverejnené monitorom štátu môžu u viacerých ľudí (najmä tých s nízkymi príjmami, ktorí sa taktiež na toto skladajú) vyvolať značné rozhorčenie:

V tabuľke „TOP 10“ organizácií z údajov Monitor štátu, zoradených podľa priemernej výšky platu. Z tabuľky jasne vyplýva, že priemerná mzda sa pri väčšine z týchto organizácii pohybovala v roku 2011 na úrovni cez 1000,- €, čo je v porovnaní s priemernou hrubou mzdou v národnom hospodárstve na úrovni 770,- € značný rozdiel. V porovnaní s organizáciou s najvyšším priemerom je to dokonca o 128,9% viac. Priemerný plat 1360,- € v takej organizácii môže znamenať vysoké odmeny úzkeho vedenia, no rovnako aj to, že tam upratovačka zarobí 800,- € a sekretárka 2000,- €. Čo si o tomto môže myslieť taká šička na východe s minimálnou mzdou (ktorá sa takisto na toto skladá)?

„Najšikovnejšia“ organizácia podľa Monitoru štátu?

Zaujímavý je aj pohľad na najšikovnejšiu organizáciu podľa Monitoru štátu. Teda na organizáciu, kde zamestnanci zinkasovali najštedrejšie príplatky a odmeny.

Organizácia Zriaďovateľ Počet zamestnancov Odmeny a príplatky Na zamestnanca
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby ÚV SR 13 139166,01 10705,08
Slovenská agentúra pre cestovný ruch MDVRR SR 95 842112,94 8864,35
URBION MDVRR SR 5 43050,59 8610,12
Agentúra pre rozvoj vidieka Nitra (APRV NR) MPRV SR 6 48568 8094,67
Slovenská inovačná a energetická agentúra MH SR 142 884076,89 6225,89
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu MH SR 85 497274,81 5850,29
Umelecký súbor Lúčnica MK SR 15 86885 5792,33
Národný ústav celoživotného vzdelávania MŠVVaŠ SR 12 69236 5769,67
Národné centrum zdravotníckych informácií MZ SR 130 622484 4788,34
IUVENTA MŠVVaŠ SR 70 317608 4537,26

V tabuľke uvedený zoznam jednotlivých organizácii (TOP 10) z údajov Monitor štátu, zoradených podľa výšky odmeny a príplatku na zamestnanca. Z tabuľky okrem iného vyplýva, že najšikovnejší boli zamestnanci v Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby, kde zamestnanec dostal v priemere 10 705 €, čo je v prepočte na mesiac osobný príplatok alebo odmena vo výške 892,- €!

Ešte uvediem posledný parameter z údajov monitoru štátu, a to prepočet plochy kancelárii jednotlivých inštitúcii na zamestnanca, čo takisto niečo napovedá o efektivite hospodárenia:

V tabuľke inštitúcie (TOP 10) zoradené podľa rozlohy kancelárskych priestorov na jedného zamestnanca za rok 2011 podľa Monitoru štátu. Z tabuľky okrem iného vyplýva, že najštedrejšie čo do priestorov sú k svojim zamestnancom v Štátnej ochrane prírody SR a v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave. Plocha na jedného zamestnanca tu presahuje 60 m2, čo je približne plocha bežného 2-izbového bytu!

Nezamestnaní môžu ísť na Lúčnicu

Údaje Monitoru štátu napriek miernej snahe v celkovom hospodárení v porovnaní s rokom 2010 na prvý pohľad ukazujú neefektivitu a plytvanie verejnými prostriedkami. Pri týchto údajoch nie sú zarážajúce ani tak samotné dáta jednotlivých organizácii, ako to, že niektoré organizácie vôbec existujú (resp. sú štátom financované). Akokoľvek budeme považovať existenciu Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (s 1666,- € priemernými platmi) alebo umelecký súbor Lúčnica (s 1130,- € priemernými platmi) za potrebné pre slovenský cestovný ruch, resp. kultúrny rozvoj a podporu „slovenskej štátnosti“, nikdy to nemôže byť nadradené priamemu dopadu likvidačných opatrení na živnostníkov a dohodárov, ktoré ich od budúceho roka čakajú.

Nepriame následky tejto cesty (škrtenia ekonomiky) sa nakoniec prejavia vo všetkých odvetviach hospodárstva, výsledkom čoho bude pokles produkcie, investícii a v konečnom dôsledku narastajúca nezamestnanosť. Nakoniec to možno dôjde do takého stavu, že si bude musieť štát na tú Lúčnicu požičať zo zahraničia, aby mali nezamestnaní (ex-živnostníci a dohodári) nejaký program a neprotestovali v uliciach…

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Hospodárska politika

„Lacnejšie ceny elektrickej energie pre domácnosti.“ Preklad: vládnu sekeru zaplatíte na daniach

Ministerka hospodárstva Denisa Saková ohlásila, že cena silovej elektriny pre domácnosti má na základe memoranda dosiahnuť približne 79 eur za megawatthodinu, pričom vláda žiada od elektrární ďalšie ústupky. Zastropovanie cien však reálne náklady neodstraňuje, iba ich prenáša z faktúr za energie do štátneho deficitu a budúcich daní. Umelé potláčanie trhových cien navyše deformuje správanie spotrebiteľov a bráni prirodzenému šetreniu zdrojov.

Martin Bulák

Hospodárska politika

Politické kŕmidlo pre organizované menšiny

Teória verejnej voľby Jamesa Buchanana zbavila politiku romantických ilúzií o nezištných úradníkoch pracujúcich pre takzvané spoločné dobro. Vládne prerozdeľovanie sa neriadi anjelskými úmyslami, ale chladnou matematikou koncentrovaných ziskov a rozptýlených nákladov. Výsledkom sú dotačné schémy a privilégiá, pri ktorých pár tisíc vyvolených profituje na účet miliónov daňovníkov.

Martin Bulák

Hospodárska politika

Lagardovej peňazotlač: Prečo vládne dotácie na úroky ani štátne byty nezlacnia bývanie

Ceny nehnuteľností na Slovensku sa držia na historických maximách napriek drahším úverom a slabšiemu hospodárskemu rastu. Vládne dotácie na hypotéky a prísľuby štátneho nájomného bývania však krízu neriešia, ale len maskujú dôsledky dlhoročnej peňazotlače a zlyhania stavebných úradov. Skutočným dôvodom drahých bytov je zmes uvoľnenej menovej politiky, meniacich sa demografických potrieb a zviazanej ponuky.

Martin Bulák

Diskusia (15)