Menej štátu, viac skutočnej solidarity

V poslednom čase sa mnohé slovenské osobnosti čoraz otvorenejšie hlásia k svojej ľavicovej politickej orientácii. Menej štátu isté kruhy temer stotožňujú s ich konkurenčnou ľavicovou ideológiou - nacionálnym socializmom, ktorý liberálna ľavica označuje slovom fašizmus. Vidí sa mi, že svet sa otočil z nôh na hlavu. Pretože ja, ako presvedčený pravičiar a obhajca minimálneho štátu tu idem obhajovať potrebu skutočnej solidarity, súdržnosti spoločnosti a podobné veci.

Najnovšie som si prečítal článok Pavla Sybilu, ktorým komentuje víziu Slovenska podľa SaS. Nebudem tu obhajovať materiál SaS, pretože som ho nečítal. SaS možno menší štát obhajuje slovne, reálne však zväčša koná opačne. Po vstupe do vlády hlasovali za zvýšenie daní, policajné riešenie vlády Ivety Radičovej voči úplne legálnym (ale hromadným) výpovediam lekárov poslanci SaS potvrdili aj hlasovaním so smerom za úpravu trestného zákona,  ako jeden muž podporili náhubkový zákon z dielne ministerky Žitňanskej, nimi  pripravované ekonomické opatrenia zväčša nesú informáciu o ich rozpočtovej neutralite (=ponechanie vysokej miery prerozdeľovania) a podobne.

Budem reagovať na niektoré myšlienky Pavla Sybilu, ktoré prezentujú vízie dnešnej liberálnej ľavice, a ktoré z môjho pohľadu reálne vychádzajú opačne, ako sú prezentované.

Podobne, ako Pavel Sybila, aj ja som na strane chudobných, hlavne mladých rodín a chcel by som, aby túto chudobu riešil štát. Pavel Sybila obviňuje Sulíkove návrhy na zníženie prerozdeľovania napríklad z toho, že mnohí rodičia by dostávali nižší rodičovský príspevok. Z kontextu vyplýva, že rodičovský príspevok dostávajú od štátu. Je to skutočne tak?

Zoberme si ako príklad chudobnú mladú rodinu s troma malými deťmi. Otec rodiny zarába podpriemerných 750 eur hrubého, matka na rodičovskej dovolenke dostáva (podľa Pavla Sybilu od štátu) rodičovský príspevok vo výške 213 eur.

Otec rodiny so zmluvným hrubým platom 750 eur vytvára pre zamestnávateľa hodnotu minimálne vo výške 1014 eur. Na účet dostane 650 eur. Otec chudobnej rodiny teda štátu odvedie 364 eur a jeho žena z nich dostane späť 213 eur. S detskými prídavkami na 3 deti je to spolu cca 284 eur. Väčšia miera prerozdeľovania (väčší štát) ľavica prezentuje ako prerozdeľovanie od bohatých ku chudobným. Ja, ako informovaný pravičiar s naštartovaným excelom vidím vždy práve príklad tejto chudobnej rodiny. Ešte raz: 5 členná chudobná rodina, kde pracuje len otec a matka je na materskej nedostáva od štátu reálne vôbec nič, naopak, platí 80 eur priamo a ďalších 155 ako DPH pri nákupoch.

Stále sa mi čudujete, že ako sociálne cítiaci presvedčený pravičiar som jednoznačne za zmenšenie štátu? Za zníženie miery prerozdeľovania? Ako prvé opatrenie na zmenšenie štátu ja osobne navrhujem ukončenie extrémneho okrádania chudobných pracujúcich. Navrhujem oslobodiť od všetkých foriem prerozdeľovania 400 eur príjmu na dospelú osobu a 150 eur na každé vyživované dieťa. Vo vyššie uvedenom prípade by bola od prerozdeľovania oslobodená suma vo výške 1250 eur. Pracujúci otec by teda dostal plných 1014 eur a ešte by si mohol (on, alebo jeho žena) nájsť nejakú menšiu prácu za cca 250 eur bez toho, aby sa im ich niekto príjem snažil „prerozdeliť“.

Za hyenizmus považujem nielen prerozdeľovanie príjmov nízkopríjmových ľudí, ale tiež iné ľavicové „ochranné“ obmedzenia, ktoré bránia získať prostriedky svojou prácou.

Neraz sa mi stalo, že ak som voči ľavičiarovi argumentoval podobne, ako je vyššie uvedené, dostal som otázku, prečo by si chudobný pracujúci nemal platiť zdravotné, dôchodkové poistenie a iné platby. Že kto ho potom ošetrí, od koho dostane dôchodok a podobne. Ja sa vtedy pýtam: a kde sa zrazu podela solidarita? Prečo sa zrazu z ľavičiarov stávajú obhajcovia prístupu „každý za vlastné“? Ja by som s tým nemal problém, ale kde je konzistencia názorov? Ak má štát realizovať istú mieru solidarity, tak prečo by sa to nemalo týkať hlavne chudobných? Prečo od mladej rodiny s príjmom 1000 eur niekto chce vyberať výpalné? Keď už len na DPH by pri nákupoch zaplatili 167 eur. To tých cca 17% výpalného od chudobnej rodiny nie je pre štát dosť?

V chudobe sa vraj ťažko vytvárajú dobré podmienky pre deti. Nuž, ak pracujúci otec dostane z nízkeho príjmu max. 65%, tak to si viem živo predstaviť, že to rodine na psychickej pohodne nepridá. Otec pracuje, žena aj deti vidia, že sa snaží a napriek tomu ….

A to žiaľ moderný liberálny veľký štát vyberaním výpalného od chudobných rodín, čo sa snažia zabezpečiť svoju rodinu len začína. Aktuálnou vychytávnkou je „inkluzívne“ vzdelávanie. Keď sa šikovnejšie deti z chudobných rodín používajú na sociálny experiment, ktorý spočíva v tom, že sa do jednej triedy namiešajú deti s vééééľmi odlišnými schopnosťami. Ako keby ste v štúdiu cudzieho jazyka museli chodiť vždy do začiatočníkov, pretože extra trieda pre pokročilých je „diskriminačná“.

Nemám nič proti tomu, aby sa štát (hoci aj za moje prostriedky) špeciálne venoval deťom zo znevýhodneného prostredia. Aj keď pri tom počte ochrancov znevýhodnených, prečo to nerobia oni a za prostriedky buď vlastné, alebo získané dobrovoľnými príspevkami? OK, používajte na páchanie dobra moje prostriedky. Ale deti z chudobných rodín, ktoré si nemôžu dovoliť svoje deti voziť do vzdialenejších škôl, tie nechajte na pokoji. Prečo kvôli svojim sociálnym víziám beriete chudobným rodičom možnosť  zvoliť pre svoje deti školu podľa ich gusta?

Kam ste schopní v budovaní väčšieho štátu v oblasti „ochrany“ detí z chudobných rodín zájsť? Dočkáme sa juvenilnej justície (sociálky) nórskeho typu? Úradníci, motivovaní ku „páchaniu dobra“, ktorí budú číhať na štátom ochudobnené rodiny, či náhodou nejakou pôžičkou nespadnú pod prah, ktorý bude znamenať „záchranu“ ich detí odobratím biologickým rodičom? Alebo nebodaj svoje deti dajú na náboženstvo a budú ich vodiť do kostola a dostanú nálepku šíriteľov bludov?

Áno, absolventov sociálnej práce a podobných odborov pribúda poriadnym tempom. A treba pre nich dobré miestečká, lebo inak tú liberálnu demokraciu nevybudujete. A tak „ochrana“ cudzích detí je vítaná príležitosť.

Veľký štát podporuje čo najväčšie percento vysokoškolsky vzdelaných občanov. Keďže gausova krivka nepustí, nemáme viac inžinierov, fyzikov, lekárov, pilotov. Zato máme plno politológov, absolventov sociálnej práce a podobných „mäkkých“ odborov. Keďže prerozdeľovanie v dnešnom modernom štáte dosahuje historických maxím, najcennejšia je schopnosť si získať dobré „teplé“ miestečko. Momentálne letí ľudskoprávny biznis. Akurát vhodných absolventov je dnes skutočne veľa, konkurencia vysoká. Skutočne má štát podporovať tento typ biznisu?

Áno, podľa mňa by to mal byť čo najslobodnejší trh, ktorý bude rozhodovať o potrebe rôznych povolaní. Áno, priznávam sa k tomu extrémnemu názoru: ak je vysoký dopyt po inštalatéroch, nemal by niekto umelo podporovať absolventov kulturológie.

Podľa Pavla Sybilu veľký štát podporuje súdržnosť spoločnosti. Podľa mňa je to presne naopak. Z podpory nárokov (akože práv) rôznych skupín sa stal výnosný biznis. Ľudia už nehľadajú spôsoby, ako poskytnúť v spoločnosti niečo, čo si niekto iný dobrovoľne kúpi (vymení za ním ponúkané služby). Však predsa majú právo na dôstojný život. Neviem, čo je dôstojné na tom, ak pracujúcemu otcovi chudobnej rodiny zoberú z výplaty 35% a ďalšie pri nákupoch ako DPH, spotrebné dane. Nebodaj majú vlastný byt a psa, to sú ďalšie položky smerom ku veľkému štátu.

Z pohľadu bohatého človeka to je podobne nedôstojné. Pri daňovej záťaži (odvody, dane, DPH, poplatky) jasne prevyšujúcej polovicu z vytvorených hodnôt je skutočne (myslím hlavne mentálne) náročné sa ešte podeliť s potrebnými. Mnohí bohatí to robia aj tak. Ale dokedy bude možné navyšovať bremeno „prerozdeľovania“? Skutočne nechápete (ľavičiari), že ten pohár raz pretečie? Keďže excel a výpočty všeobecne hovoria jasnou rečou, uvedomujem si, že pomáham z tej menšej polovice, čo mi po prerozdeľovaní zostane a zároveň pomáham podobne postihnutému chudákovi. Oboch nás vypálil ten istý štát sociálneho blahobytu a nemáme chcieť jeho zoštíhlenie? Kto je vlastne adresátom toho (z môjho pohľadu extrémneho) prerozdeľovania, ak ním nie je ani chudák, ani „bohatý“?

A keďže ja skutočne viem počítať a v prípade pochybností je výpočet pre mňa jedným z mála pevných bodov, tak viem aj to, že nacionálni ľavičiari (a.k.a.fašisti) s ich vysvetlením sú tiež vedľa. Nie, ani u Cigánov tie zásadné prachy nekončia. Ale čo sa týka súdržnosti spoločnosti, tak tu nachádzam štátne liberálne ľavicové polená. Ja napríklad chápem, že niektorí ľudia nie sú schopní, či ochotní chodiť do práce pravidelne každý jeden deň. Ako zástanca slobody jednotlivca im to vôbec nemám za zlé. No ale pokúste sa dať podobným typom krátkodobú prácu (brigádu). Jednak niečo potrebujete krátkodobo vyriešiť a tiež chcete tú súdržnosť a spolupatričnosť vyjadriť prakticky. Nie dávkou závislosti, ale férovou ponukou odmeny za taký druh práce, ktorý je druhá strana schopná realizovať. Nedá sa, pretože nezávislý občan je zo strany štátu považovaný za úhlavného nepriateľa. A viacerí občania, ktorí by nebodaj boli ochotní spolupracovať medzi sebou bez štátneho „vedenia“, to už je nábeh na zosnovanie „zločineckej“ skupiny.

Áno, som zástancom štíhleho štátu, výrazného obmedzenia prerozdeľovania. A áno, mám na to tie nenávidené excelové dôvody. Výpočty, ktoré ukazujú skutočný smer štátneho prerozdeľovania. Ktoré nesmeruje ani ku chudobným, ani ku Cigánom. Ďalej som už nepočítal, ale kľudne sa stavím, že nesmeruje ani ku chorým, postihnutým, či inak životom strápeným spoluobčanom. A pretože mám sociálne cítenie, chcem žiť v súdržnej spoločnosti, kde existuje skutočná solidarita (zo svojho, nie z cudzieho), tak preto som za minimálny štát nezávislých, slobodne spolupracujúcich občanov.