Európsky superštát, potrebujeme ho?

V poslednej dobe začala v spoločenskej debate intenzívnejšie rezonovať otázka spoločnej Európy, v zmysle veľkého federatívneho štátu, ktorý je údajne nevyhnutný pre naše svetlejšie zajtrajšky. Spoločnosť je v tejto otázke zatiaľ rozdelená približne na polovicu medzi fanúšikov a odporcov spoločného európskeho federatívneho štátu. Výhody superštátu by mali tkvieť vo väčšej ekonomickej prosperite, pretože “každý osobitne sme malí a nepodstatní, ale spolu dokážeme viac”. Domnievam sa, že viac spoločných úradov nás nespasí a neprinesie žiadne extra benefity, čo sa týka prosperity občanov.

V dnešnom príspevku sa zameriam na argument, ktorý je podľa mňa v 21. storočí veľmi povrchný, ale žiaľ, aj tento musíme vyvrátiť – väčšia Európa nám má zabezpečiť väčšiu prosperitu občanov, pretože budeme v globálnych vzťahoch ekonomicky silnejší.

Ok, takže poďme sa pozrieť na argument – Väčší štát znamená väčšiu prosperitu. (Pod väčším štátom euro-fanúšikovia rozumejú asi väčší rozlohou alebo obyvateľstvom.) Zoraďme si teda krajiny podľa ukazovateľa HDP na hlavu.

HDP na hlavu

Vidíme skôr opačnú koreláciu a to, že čím menšia krajina, tým väčšie bohatstvo na hlavu (v prvej desiatke je z väčších krajín iba Kanada a Austrália). Možno to bude tým, že čím je moc geograficky bližšie pri občanoch, tým je zodpovednosť politikov väčšia, pretože ich kontrola je účinnejšia a prehľadnejšia – ľahšie si odkontrolujete rozhodnutia Bratislavy ako Bruselu.

Teraz sa ešte pozrime na 20 rozlohou najväčších krajín sveta, aby sme jasne videli, či rozlohou najväčšie krajiny sú tie najbohatšie.

TOP 10 najväčších krajín

Druhá desiatka najväčších krajín

Z rebríčka nevidíme žiadnu koreláciu medzi veľkosťou krajiny a jej bohatstvom na obyvateľa – medzi najväčšími krajinami sa nachádzajú bohaté štáty – USA, Kanada, ale aj menej bohaté – Mongolsko, Kongo, či India (keď meriame bohatstvo na obyvateľa, nie celkové).

Z obidvoch rebríčkov môžeme tiež vyčítať, že medzi bohatstvom krajiny a početnosťou obyvateľstva tiež nevidíme jasnú súvislosť – medzi najbohatšími krajinami (na obyvateľa) vidíme skôr početne nie veľmi veľké krajiny, z veľkých krajín (50 miliónov obyvateľov a viac) sa v prvej 20-ke nachádzajú len Spojené štáty Americké, Francúzsko, Japonsko a Nemecko.

Z týchto porovnaní jasne vidíme, že bohatstvo krajiny len veľmi málo súvisí s jej geografickou veľkosťou a skôr sa domnievam, že práve menšie lokálne vlády si dokážu viac konkurovať, čo sa týka lepších podmienok pre obchodovanie a tým pádom aj pre prosperitu krajiny. Dôkazom môžu byť bohaté miništátiky typu Luxemburg, Lichtenštajnsko, Honk Kong či Singapur, ktoré nemajú žiadne nerastné bohatstvo, či prírodné podmienky, napriek tomu sa im ekonomicky veľmi darí.

V ďalšom článku sa budem zaoberať, či je silnejšia Európa nevyhnutná kvôli zabezpečeniu mieru.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Európska únia a eurozóna

Bruselský plagátový socializmus: Každý obchod povinne vyvesí to, čo platí štvrťstoročie

Európska komisia od 27. septembra 2026 nariaďuje všetkým kamenným aj internetovým obchodom povinné zobrazenie harmonizovaného oznámenia o zákonnej záruke a zavádza unifikovanú značku GARAN. Nová byrokratická povinnosť neprináša spotrebiteľovi žiadne nové práva, no podnikateľov vyjde na milióny eur. Ide o ďalšiu ukážku regulačnej mentality, ktorá rieši neexistujúci problém vytvorením reálnych nákladov.

Martin Bulák

Diskusia (21)